Snahy o ovládnutie vodárenskej infraštruktúry sa objavili len v hlave šéfa NKÚ, tvrdí Krátký

Informácie, ktoré zazneli z úst šéfa Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrássyho vzbudili množstvo ďalších otázok. Dotkol sa aj tém, ktoré nepriamo či dokonca priamo naznačujú, že by sa dialo niečo nekalé.

Hneď v úvode treba otvorene povedať, že v poslednom čase predseda NKÚ obieha redakcie, kde prichádza s bombastickými odhaleniami o obrovských stratách vody, s odhaleniami konšpirácií, s cieľom ovládnuť vodárenské spoločnosti, raz domácimi záujmovými skupinami, raz zahraničnými investormi. Hovorí o akejsi skrytej privatizácii, nikde však reálne nevie vysvetliť, čo tá skrytá privatizácia je a ako k nej má dôjsť.

Podľa toho, čo prezentuje NKÚ ide naozaj o vážne hrozby, informoval o nich vládu a ujala sa ich aj opozícia. Chcete ich vyvrátiť?

Všetky tieto dramatické udalosti, ktoré prirodzene vyvolávajú záujem médií a tie im venujú pozornosť, sa však v skutočnosti odohrávajú len v jeho hlave. Akokoľvek zanietene a presvedčivo sa snaží o nich hovoriť, realita je ďaleko menej dramatická. Aj keď nie bezproblémová.

Môžete byť konkrétnejší? Máte nejaké fakty?

Straty vody na Slovensku, teda pokiaľ môžem hovoriť za VVS, vonkoncom nie sú enormné. Priemerné straty v distribučných systémoch na Slovensku dosahujú v priemere 25,85 percenta. Teda nie 30, ani 35 a ani 80 percent, ako to šíri pán Andrassy.

Avšak podľa NKÚ práve na východe mali byť straty priam dramatické.

Za Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť je to ešte menej. Straty vody v potrubnej sieti, ktorá prepravuje pitnú vodu, dosahujú za ostatné roky niečo vyše 17 percent. Straty sa darí kontinuálne znižovať, a to predovšetkým vďaka investíciám spoločnosti práve do infraštruktúry. Pri stratách vody teda pán Andrassy uletel, straty vody vysoko prestrelil, pomiešal hrušky s jablkami a verejnosti podáva zavádzajúce informácie hraničiace so šírením poplašnej správy na jednej a hrubým ohováraním na strane druhej.

V čom konkrétne, ako hovoríte, „uletel“?

Údajne obrovské straty majú platiť spotrebitelia a toto obrovské množstvo stratenej vody by tak mohli vodárne dodávať zadarmo. Áno, v komunizme určite. Je to, samozrejme, opäť hrubá demagógia.

A neplatia tieto straty spotrebitelia? Mohla by byť pri lepšom hospodárení voda zadarmo?

Vyhláška č. 323/2022 Z. z.  [Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností vo vodnom hospodárstve, pozn. red.] jasne vymedzuje, čo je možné premietnuť do cien a čo nie. Nie je pravda, že tieto straty platia spotrebitelia. Tvrdenie, že toto „obrovské množstvo“ vody by mohli vodárne dodávať zadarmo je teda hlúposť.

Ako to teda funguje?

Existujú pravidlá, ktoré jasne určujú, čo môže a čo nemôže byť zahrnuté do cien vodného a stočného, vrátane toho, aké vysoké straty si môžu vodárne do cien vodného a stočného premietnuť a čo je už strata samotných vodární. Ak pán Andrassy podsúva, že toto nefunguje, jednoducho nehovorí pravdu, lebo tomu nerozumie.

Predseda NKÚ sa tiež kriticky vyjadruje k dlhopisovému programu VVS, v rámci ktorého majú mestá a obce vymieňať akcie za dlhopisy a z nich dostávať každoročne výnosy. Vraj ste cez verejný tlak chceli dosiahnuť, aby NKÚ vystavil akýsi pozitívny certifikát pre tento program…

Opäť je situácia presne opačná. Predseda NKÚ sa začal vyjadrovať o Dlhopisovom programe garantovaných výnosov, ktorý vedenie VVS pripravilo na základe požiadavky akcionárov. NKÚ sa však k programu vyjadroval bez toho, aby tento program podrobil kontrole, a vyjadroval sa o ňom zavádzajúco zjavne bez jeho akéhokoľvek naštudovania. Jediný zdroj informácií bol pre neho prospekt emitenta dlhopisu Voda Spieva I., čo je menšia časť celej transakčnej dokumentácie, ktorá má spolu vyše 100 strán.

O akom ,,certifikáte“ to predseda NKÚ hovoril?

Keď NKÚ prišiel robiť kontrolu do VVS, najprv si vyžiadal podklady aj k dlhopisovému programu, aby vzápätí od kontroly Dlhopisového programu odstúpil. Preto sme úrad listom vyzvali, aby sa kontrola venovala aj dlhopisovému programu, čo však NKÚ odmietol. Nešlo teda o žiadny verejný tlak, ako hovorí pán Andrassy, nešlo o žiadny pozitívny certifikát, ale o riadne vykonanie kontroly, aby o ňom nešíril hlúposti.

Naznačujete, že NKÚ spomínaný dlhopisový program nekontroloval?

Výsledok je, že NKÚ kontrolu nevykonal. Pán Andrassy sa napriek tomu k programu vyjadruje, čím prekračuje svoje zákonné kompetencie a rozpráva o programe ničím nepodložené nezmysly. Ako ozaj vtipná nám pripadá skutočnosť, že predseda úradu informoval expremiéra Ódora o riziku skrytej privatizácie vodární v súvislosti s našou emisiou dlhopisov, a to v čase, keď sme nemali ani dokončenú kompletnú transakčnú dokumentáciu k programu. Pán predseda Andrassy jednoducho vidí do budúcnosti…

Predseda NKÚ viackrát vo svojich vystúpeniach spomenul, že má byť údajne niekým zastrašovaný…

Na NKÚ údajne idú z východu ataky formou zastrašovania kvôli tomu, že upozorňuje mestá a obce, aby boli obozretní pri nakladaní s akciami VVS. Tak, ako odmietame šírenie lží zo strany predsedu NKÚ, tak odmietame akékoľvek ataky vedené voči NKÚ, či jeho predsedovi. Preto sme vo veci podali trestné oznámenie pre trestný čin vydierania, aby polícia vyšetrila, kto je páchateľom takého, podľa tvrdenia predsedu, zastrašovania. Takéto nezákonné konanie nemá v civilizovanej spoločnosti žiadne miesto a nemôže byť ani tolerované, ani prehliadané.

S akým výsledkom?

Polícia nič z toho, čo pán Andrassy uvádza, neodhalila. V rámci preverovania, či nedošlo k spáchaniu trestného činu, ho polícia prirodzene vypočula. Ten však podľa polície uviedol, že sa necíti byť poškodeným, nemá vedomosť o spáchaní žiadneho trestného činu voči nemu alebo inej osobe. Podanie preto odmietla.

Čiže to, čo pán Andrassy hovoril pre médiá, na polícii vlastne poprel?

Presne tak. Je len prekvapivé, že o nejakom zastrašovaní a mafiánskych praktikách hovorí šéf NKÚ len do médií a neobrátil sa na orgány činné v trestnom konaní. A prečo pán Andrassy hovorí niečo iné do médií a niečo iné na polícii, na to už pozná odpoveď len on sám.

Celé zastrašovanie si podľa vás teda predseda NKÚ vymyslel?

Musím povedať, že to, čo sme videli a počuli my, bolo naopak celkom nepokryté vyvolávanie strachu a obavy u starostov a primátorov miest a obcí, ktoré sú akcionármi VVS a hrubé zavádzanie zo strany predsedu NKÚ. Ten napríklad hovorí, že pred 20 rokmi obce a mestá získali od štátu akcie VVS, ktorých hodnota bola 30 eur a dnes ich predávajú za 13 eur za akciu.

A nie je to pravda?

Nuž to je ukážkový prípad nekompetentnosti pána predsedu NKÚ, ktorý rozpráva o dlhopisovom programe, ale bez toho, aby ho poznal a naštudoval. Ba čo viac, mieša veci nesúvisiace a zamieňa menovitú hodnotu akcie s jej trhovou cenou alebo všeobecnou hodnotou.

Toto si vyžaduje vysvetlenie.

V prvom rade, menovitá hodnota akcie nehovorí nič o jej cene, jej trhovej alebo všeobecnej hodnote. V druhom rade, v rámci dlhopisového programu nejde o klasický predaj akcií VVS, ale o dočasnú, kvázi zámenu akcií VVS za dlhopisy VVS a to v pomere 1:1 s tým, že najneskôr za 20 rokov budú tieto akcie zamenené za akcie späť, a to v rovnakom pomere. Ide o bežný REPO obchod. Pán Andrassy jednoducho nerozumie tomu, že pri tejto transakcii nie je cena akcie tou jedinou podstatnou veličinou.

Vráťme sa teda k tomu, aká je hodnota akcií VVS.

VVS zadala Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach spracovať analýzu a tá ustálila, že všeobecná hodnota jednej akcie VVS je na úrovni 13,99 eura. To, že pán Andrassy v závislosti od toho, v akom médiu je, žongluje s číslami od 20 do 250 eur bez toho, aby mal v ruke akúkoľvek relevantnú analýzu, len ukazuje jeho úroveň úcty k faktom.

To je dôvod, prečo sú teda pozície NKÚ spochybňované jednou z najväčších vodárenských spoločností, spoločnosťou z východného Slovenska, ktorá má bezmála milión odberateľov? Podľa Andrassyho však používate veľmi silné slová, že klamú, zavádzajú či nerozumejú téme, pričom tieto všeobecné konštatovania nemáte podložené dôkazmi.

Skutočnosť je opačná – predseda Najvyššieho kontrolného úradu obchádza samosprávy, redakcie médií, koniec koncov aj vašu, a šíri nepravdy, ktorými poškodzuje nielen VVS, ale svojim zastrašovaním spôsobuje škody aj samotným samosprávam. Ak mu to tak prekáža, vyzývam ho na slovný duel, hoci aj vo vašom médiu.

Prečo k takejto diskusii nedošlo už skôr a prečo vediete ,,zákopovú“ vojnu cez médiá?

Priamej konfrontácie sa predseda NKÚ mesiace vyhýba. Nehnevajte sa, ale keď niekto začne strašiť privatizáciou VVS, ktorá sa má navyše vykonať skryto, utajene, začne rozprávať nezmysly o tom, že straty vody na východe Slovenska sú až 80 percent a že to všetko zaplatia spotrebitelia, keď rozpráva už také hlúposti, že spoločnosť, ktorá je tri roky v strate sa musí dať do konkurzu a množstvo ďalších vecí, ktoré nemajú nič so skutočnosťou a zrodili sa len v jeho hlave, cítime potrebu na to reagovať a uvádzať veci na pravú mieru.

Samozrejme, bolo by zvláštne, keby ste sa neozvali.

Avšak, oberá nás to o čas i energiu, ktorú by sme mohli a mali venovať dôležitejším témam, ako vyvracať nezmysly predsedu NKÚ. Nemôžme však pripustiť, aby sa hoci 100-krát opakované lži stali pravdou.

Predseda NKÚ však tvrdí, že dlhopisovým programom sa zaoberal tím odborníkov z viacerých rezortov a že ponúkol samosprávam aj iné argumenty ako VVS.

Áno, NKÚ poslal Združeniu miest a obcí Slovenska, nazvime to slušne, dokument, v ktorom varoval pred dlhopisovým programom, ale už pri letmom pohľade na myšlienkové pochody tvorcov tohto materiálu bolo zrejmé, že materiály Dlhopisového programu garantovaných výnosov nečítali, alebo sa nad nimi nezamysleli. Kĺzali po povrchu a princíp programu nepochopili. Niektorí dodnes.

Aká je aktuálna situácia?

Dopočul som sa, že dnes NKÚ tvrdí, po tom, čo sme daný dokument podrobili detailnej analýze, že ho vlastne úrad nevypracoval, ale len, predstavte si, „graficky zalomil“. Takže zisťujeme, že v podmienkach Slovenska je asi úplne bežné, že orgány verejnej správy pod svojim menom vydávajú materiály, ktoré vlastne nepripravovali.

Podľa predsedu NKÚ však Dlhopisový program nevznikol z iniciatívy akcionárov, ale ako aktivita vedenia vodárenskej spoločnosti, alebo presnejšie povedané, ako iniciatíva občianskeho združenia Klub akcionárov, ktoré nie je žiadnou oficiálnou súčasťou akciovej spoločnosti.

Schopnosť Ľubomíra Andrassyho prísť stále s novou a novou lžou si zaslúži obdiv a uznanie. V prvom rade, so žiadosťou o vyplácanie výnosov sa na predstavenstvo VVS obrátili akcionári už pred niekoľkými rokmi, čo je, samozrejme, zdokumentované. Predseda by sa nemal opierať o to, čo mu údajne hovoria niektorí „veci znalí“, ale o fakty.

Ten však pri popisovaní, ako by mohlo dôjsť k privatizácii VVS tvrdí, že zákon síce dnes hovorí, že akcie môže vlastniť len obec alebo mesto, ale že nejaká iná právna úprava podľa neho údajne umožňuje za určitých okolností manažmentu spoločnosti previesť akcie aj na právnickú osobu alebo taktiež združenie, kde je súčasťou obec, alebo iná právnická osoba. Teda aj občianske združenie. Nepriamo pritom dáva do pozornosti Klub akcionárov VVS.

Tu je ďalší z príkladov, keď predseda NKÚ hovorí, čo vie, aj keby mal radšej vedieť, čo hovorí. Realita je úplne iná. Kto môže byť akcionárom vodárenských spoločností presne definuje Zákon č. 442/2002 Z. z. Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v paragrafe 3, odsek dva: Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva.

Čiže nie len obce a mestá?

Citujem zo zákona: obec, právnická osoba zriadená podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí a združenie právnických osôb uvedených v písmenách a) a b). Odkaz v príslušnej právnej úprave je odvolávka na záujmové združenie právnických osôb alebo združenie obcí, nie na žiadne občianske združenie. Žiadna právna možnosť, aby akcie vodárenských spoločností na Slovensku vlastnilo Andrassyho bájne občianske združenie, neexistuje. Tu pán predseda jednoducho klame a treba to povedať jednoznačne a nahlas.

To je dosť závažné obvinenie…

Pán Andrassy s jeho insitným vzťahom k právu je totálne nekompetentný vyjadrovať sa k vodárenským spoločnostiam – nerozumie základným pojmom. Jeho objav, že „už dnes máme vodárenské spoločnosti, ktoré majú akcie od samospráv, ktoré ich nechceli vlastniť“, a teda podľa neho zákon hovorí jedno, ale prax prináša aj niečo iné, je ďalším dôkazom jeho nekompetentnosti. Predseda NKÚ verejne na viacerých fórach tvrdil, že „dnes viac ako sedem percent akcií vo vodárenskej spoločnosti vlastní predstavenstvo alebo vedenie vodárenskej spoločnosti“. Toto tvrdenie a jeho autor je už však ozaj prípad pre iného špecialistu v inom odbore, ako je právo.

Čiže jeho tvrdenia, že v inom prípade sa ľahko môže stať obchod s vodou lukratívnym biznisom pre vyvolených a „šikovných“, odmietate.

Áno. Čítali sme, že má rétoriku kovaných komunistov z 50. rokov, hovorí o nejakých zahraničných centrálach a podobne. Obávam sa, že takéto vyjadrenia sú jeho prípravou na politickú kariéru a v takom prípade je úplne nepodstatné, či sú relevantné, alebo nie. Pán Andrassy si vymyslel nejakú hrozbu a teraz proti nej tiahne do boja, aby chránil malých a bezbranných spotrebiteľov. A keďže každý vie, že bez vody sa žiť nedá, ľudia ho počúvajú a on sa pomaly, ale isto stáva vodným mesiášom. Tento modus operandi je preverený, funguje a často slávi úspech.

Pánu Andrassymu na jeho politickej ceste vo farbách napríklad Progresívneho Slovenska, alebo v akomkoľvek drese, budeme priať veľa úspechov, len je nám úprimne ľúto, že ako politický výťah si vybral vodárenstvo a našu spoločnosť. Z racionálne hľadiska však máme pre neho pochopenie.

Ak hovoríme o Klube akcionárov, ako vnímate náznaky, že práve toto občianske združenie ma silný vplyv vo VVS a malo by byť nástrojom privatizácie VVS.

To, že je to nezmysel, sme si vysvetlili už vyššie – Klub akcionárov ako občianske združenie nemôže byť akcionárom VVS zo zákona. Čiže tu pán Andrassy opäť straší papierovým drakom. A k pôsobeniu Klubu akcionárov treba povedať, že dnes združuje vyše 72 percent akcionárov VVS a je teda rešpektovaným partnerom orgánov VVS a oficiálnym akcionárskym klubom.

Kluby akcionárov sú štandardnými entitami pri mnohých akciových spoločnostiach vo svete. Sú veľmi váženými a rešpektovanými partnermi vedení týchto spoločností, pretože reprezentujú častokrát tisícky tých drobných akcionárov. V prípade VVS sú to stovky a sú nimi obce a mestá. Klub akcionárov VVS do značnej miery plní, alebo podporuje, okrem iného, aj informačnú činnosť VVS smerom k akcionárom.

A môžete, prosím, zareagovať aj na kritiku predsedu NKÚ, ktorá sa týka výdavkov VVS na komunikačné a marketingové aktivity. Predsa len tam zazneli zaujímavé argumenty, napríklad, že de facto nemáte konkurenciu…

Pokiaľ predsedovi NKÚ prekáža program na podporu ochrany vody, vodných zdrojov, ktorá je postavená na spoločenskom hodnotení tých, ktorí sa starajú o vodné zdroje, potom sa opýtam, kto iný, než práve vodárenské spoločnosti a kedy, keď nie teraz, majú takéto aktivity podporovať, zviditeľňovať a spoločensky ohodnocovať? Čo je spoločensky nezodpovedné na ocenení Jána Filandu, ktorý obnovil a postavil 69 studničiek v pohoriach stredného Slovenska, obce Bušince a jej starostu Zoltána Végha za čistenie rieky Ipeľ, z ktorej s dobrovoľníkmi len vlani vyzbierali 250 kubických metrov odpadu, Lesnej správy v Zákamennom, za starostlivosť o prameň Zimná v Oravskej lesnej, In Memoriam ocenenia Štefana Libiča, ktorý vybudoval v prírode viac ako 30 studničiek a ohodnotením mimoriadnou cenou exprezidenta Rudolfa Schustera za prínos k vybudovaniu vodnej nádrže Starina, ktorá zásobuje pitnou vodou takmer tretinu celého Slovenska?

On však naznačil, že je to na úkor investícií do vodárenskej infraštruktúry, respektíve, že tie nie sú dostatočné.

Andrassy tvrdí, že obce a mestá ako akcionári sa nesprávali ako dobrí hospodári a že kvôli tomu je dnes vodárenská infraštruktúra v zlom stave. Citujem, čo povedal pre Štandard: „Keby sme to robili, neboli by sme v situácii, že dnes opotrebovanosť tejto infraštruktúry je na úrovni viac ako 50 percent. Že sa nám viac ako 30 percent, teda bezmála tretina vyrobenej pitnej vody stratí v zemi, respektíve sa nedostane ku konečnému spotrebiteľovi“.

Áno, to pre Štandard povedal a nie je to pravda?

V prvom rade, straty vody vo vodovodnom potrubí nie sú vyše 30 percent. To nie je pravda. V našom prípade, ako som už spomenul, sa priemerné straty vo vodovodnom potrubí v posledných rokoch pohybujú na úrovni niečo cez 17 percent, čo je približne úroveň okolitých krajín. Pán Andrassy teda zavádza. Rovnako nepravdivé je tvrdenie, že akcionári či vedenie VVS sa nesprávajú ako dobrí hospodári. Ak by to tak bolo, straty vody by dnes neboli na úrovni 17, ale ďaleko vyššej.

Dobre, poďme k číslam.

VVS ročne investovala do vodárenskej infraštruktúry desiatky miliónov eur. Problém je však v inom spôsobe regulácie zo strany štátu, ktorý neumožňuje vytvárať dostatočne rezervy, z ktorých by mohla byť následne financovaná obnova vodárenskej infraštruktúry, o investíciách do novej ani nehovoriac.

Čo to znamená?

Pri súčasnom nastavení vodného a stočného je budovanie vodovodov a kanalizácie do odľahlejších sídel jednoducho stratová investícia. Tu treba zdôrazniť, že budovanie nových vodovodných distribučných systémov je záväzkom štátu, nie vodárenskej spoločnosti.

Andrassy však tvrdí, že ak sa nám počas roka stratí z dôvodu deravých potrubí, ale aj z dôvodu ich prečisťovania a častých havarijných situácií viac ako 51 miliónov kubíkov pitnej vody, tak pri pohľade na priemernú ročnú spotrebu jedno- či dvojčlennej domácnosti, by sme vedeli dodať túto komoditu do bezmála milióna slovenských domácností za symbolické euro. Zodpovedá to realite?

Splieta veci, ktoré nesúvisia, a to, čo predvádza, je hrubozrnná demagógia. Predstava, že ostatní spotrebitelia sa majú skladať na to, aby nejaká skupina mala vodné a stočné za symbolické euro, je scestná. V prvom rade, ako už bolo povedané, čísla, ktoré pán Andrassy uvádza, sú nezmysly. Ale čo je ďaleko podstatnejšie, je nezmysel, že ktokoľvek by mohol mať vodu za euro.

Ide o to, že údržba vodovodnej siete si vyžaduje obrovské výdavky, jej prípadné rozširovanie ďalšie miliardy eur. A tie bude musieť niekto zaplatiť. To, že nám štát neumožňuje do cien vodného a stočného premietnuť tieto náklady, síce na jednej strane znamená, že obyvatelia majú lacnejšiu vodu, ale na druhej strane nám tu rastie už spomenutý vnútorný dlh. Ten nezaplatí nikto iný, než ľudia. Či na vodnom a stočnom, ak sa premietne do cien, alebo daňoví poplatníci, ak to zaplatí štát. Prípadne daňoví poplatníci Európskej únie, ak sa to zaplatí z eurofondov.

Čiže, ak by mal ktokoľvek, kedykoľvek vodu za symbolické euro, tak to vždy bude musieť niekto zaplatiť.

Možno niekto iný, možno v inom čase, ale nikdy to nebude voda za jedno euro. To by si pán Andrassy mal uvedomiť, rozmýšľať v súvislostiach, dívať sa aj trochu ďalej v čase a nepodsúvať obyvateľom tieto jeho populistické vyhlásenia.

Predseda NKÚ však uznáva, že s investičným dlhom si neporadia ani samotné vodárenské spoločnosti, ani ich akcionári. Kde teda vidíte riešenie?

Áno, toto je konečne racionálna časť jeho vystúpení. Po mnohých výstreloch, keď netriafa ani len do terča, tu konečne trafil do čierneho. Ako už bolo povedané, budovanie infraštruktúry je v prvom rade záväzkom štátu, nie vodárenských spoločností. Tie budú s radosťou budovať novú infraštruktúru, ale pri jasne nastavených podmienkach a financovaní, ale potom aj nastavení regulácie. Pretože inak vodárne nemôžu ísť do investícií, ktoré pre ne budú znamenať stratu už pri budovaní a potom navyše ďalšie navyšovanie dlhu v oblasti obnovy.

A čo potom hovoríte na kritiku Dlhopisového programu predsedu NKÚ, že to nie je cesta pre budovanie vodárenskej infraštruktúry a že tým sa len odčerpávajú zdroje na rozvoj?

Opäť pripomínam, že hovorí o niečom, čo si nenaštudoval a čomu nerozumie. Výnosy, ktoré môžu obce a mestá získať cez dlhopisový program, sú peniaze na ich rozvoj, ktoré môžu využiť aj na čerpanie zdrojov na rôzne projekty, aj v oblasti vodárenstva či kanalizácie – napríklad na budovanie vlastných vodovodných vedení, prípadne kanalizácie, či čistiarní odpadových vôd. Tieto výnosy v žiadnom prípade nejdú na úkor prostriedkov na rozvoj a už vonkoncom nemajú vplyv na ceny vodného a stočného.

Ako to? Podľa predsedu NKÚ majú vodárne príjmy len z vodného a stočného a teda tieto výnosy musia ísť na úkor spotrebiteľov.

Východoslovenská vodárenská už v súčasnosti generuje vyše 18 miliónov eur z iných zdrojov ako z vodného a stočného, a z týchto neregulovaných príjmov, naopak, dotuje vodárenské činnosti. Čiže, ak toto pán Andrassy spája, skutočne nevie, o čom hovorí. Vodárenská spoločnosť je mimoriadne zložitý organizmus, ďaleko zložitejší, ako si dokáže pán predseda predstaviť, a preto, keď sa k nej chce vyjadrovať a radiť, čo majú vodárne robiť a čo majú robiť akcionári, mal by si jej fungovanie naštudovať. S insitným prístupom, keď si myslí, že na základe povedzme ,,kuchynskej ekonómie“ má pocit, že tomu rozumie, si jednoducho nevystačí.

Bohužiaľ, dnes viac ako inokedy vo verejnom priestore vidíme osoby stelesňujúce Dunning-Krugerov efekt, teda toho, že niektoré osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Slovensky povedané, čím menej sú niektorí jedinci v konkrétnej oblasti erudovaní, o to sebavedomejšie vyhlásenia majú.

To sú silné slová…

V poslednom čase je to v našej spoločnosti mimoriadne rozšírený jav, ktorý sa už však, bohužiaľ, netýka len športu či politiky, ale aj vysoko odborných tém, ako je napríklad medicína, geopolitka, alebo vodárenstvo. Zdvorilo pána Andrassyho pozývame na návštevu do VVS tak, ako sme to urobili i s politikmi z Progresívneho Slovenska, ktorí nám cez média tlmočili, ako sa na návštevu VVS tešia, pozvanie prijímajú a my márne čakáme už mesiace, kedy sa objavia u nás na vrátnici…

Zareagujete aj na riziko nevyplatenia výnosov z dlhopisov a následnú hrozbu privatizácie VVS cez takto vzniknuté pohľadávky, ktoré niekto skúpi?

Áno. Predseda NKÚ tvrdí, že mestá a obce sa nevyplatením výnosov od VVS môžu veľmi ľahko ocitnúť v pasci a môžu sa dostať do druhotnej platobnej neschopnosti, a že ak mu príjmy neprídu prvý, druhý či tretí rok, v jedno pekné ráno im zaklope na dvere usmiaty pán a ponúkne im odkúpenie pohľadávky za 80, 90 či možno aj za neuveriteľných 100 percent.

Čo urobí samospráva, ktorá je vo finančnej núdzi a potrebuje zdroje ako soľ? Podľa Andrassyho to môže vyústiť do ovládnutia strategickej verejnej korporácie nie cez kúpu akcií, ktoré zákon zakazuje, ale cez získanie pohľadávok samospráv voči vodárenskej spoločnosti. Toto je ďalšia „nebetyčná“ hlúposť, ktorá sa zrodila v jeho hlave.

Prečo?

V prvom rade – akonáhle by VVS nevyplatila prvý výnos z dlhopisov, starosta alebo primátor môže okamžite požiadať o vrátenie akcií. Nerozumiem, prečo by primátor čakal ďalšie dva, alebo tri roky. Ale hlavne – náklady na všetky výnosy z dlhopisov Voda Spieva I. predstavujú približne 1,6 milióna eur. Ak by teda niekto skúpil aj všetky pohľadávky od miest a obcí, mal by voči VVS pohľadávku v tejto výške. Nechcel by pán Andrassy vysvetliť, ako by s pohľadávkou 1,6 milióna eur ovládol spoločnosť s majetkom takmer 600 miliónov eur a ročnými tržbami cez 120 miliónov? Na to by sa celý náš odborný tím naozaj rád pozrel, ako by to chcel urobiť.

No a posledná téma. Dlhopisový program podľa Andrassyho segreguje akcionárov.

V čom akože má podľa vás spočívať segregácia? V tom, že niektorí akcionári budú dostávať výnosy a niektorí nie? Každý akcionár mal a stále má možnosť vstúpiť do Dlhopisového programu garantovaných výnosov. Nie je tu žiadna segregácia. Otázka preto stojí opačne – čo povedia starostovia, keď sa ich občania opýtajú, prečo susedná dedina má výnosy a oni nie, hoci mali rovnakú možnosť?