Drucker, Fico a hrádza proti progresivizmu

V našej kultúre je vyjadrením smútku a spoluúčasti čierna páska, podanie ruky a slová sústrasti, a nie dúhový odznak, pestrofarebné oblečenie či „deň pestrosti“. Smútok nad zmareným životom nevyjadrujeme ani preberaním ideológie zosnulého. Ale ideológia, tá si naopak vyžaduje symboly, farby, emócie… a zoznam nepriateľov, ako to urobil Európsky parlament, keď za smrť na Zámockej ulici vinil (menovite) Alianciu za rodinu a cirkev.

Minister Drucker netypicky tvrdo reagoval na videá Republiky, ktorá sa ohradila proti dúhovým odznačikom na trenčianskom gymnáziu. Rozumiem určite aj nahnevanosti Roberta Fica, ktorý sa rozhodol byť tvrdým oponentom progresivizmu a v rámci tohto zápasu sa mu vyčíta podľa jeho slov to, že nevie o každej besiedke v škole. To problém skutočne nie je. Problém je skôr to, čo sa deje – respektíve nedeje – na ministerstve školstva.

Pritom k tejto situácii vôbec nemuselo dôjsť. Stačilo, aby minister nevydával nejasné správy o tom, že podporuje gymnázium v tejto veci a reagoval len jednoducho a jasne: smútok áno, dúhové odznaky nie. Prípadne, ak aby metodicky usmernil svoje podriadené organizácie a zastal sa učiteľa, ktorého škola cez takzvané „podporné opatrenia“ nútila oslovovať žiaka zámenami opačného pohlavia. Áno, aj to sa nám stalo na našom Slovensku.

Iste treba oceniť, že minister ustúpil od svojho pôvodného návrhu, ktorý rodičov staval na koniec radu pri rozhodovaní o tom, čo sa jeho deti budú učiť nad rámec vzdelávacieho programu. A pritom podľa zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Priznajme si, pôvodný návrh bol úplne cez čiaru.

Ale cez čiaru je aj odvolávanie sa na ten deravý ementál s názvom štátny vzdelávací program, ktorý si pre vágnosť niekto môže a vie vysvetliť po svojom, a to aj po doplnení všeobecných pojmov, ako je neohrozovanie mravnej výchovy mládeže. Kto by sa už len v dnešnej dobe považoval za nemravného? Veď či stále nepočúvame, že dúhová ideológia vlastne nie je ideológia, ale sú to ľudské práva? Že dieťa má „právo“ si vybrať svoje pohlavie?

Dnes ma priateľ upozornil na ďalšiu veľmi vážnu vec. Návrh vlády v § 18 dopĺňa odseky s povinnosťou školy vydávať doklady o vzdelaní s biologicky nesprávne uvedeným pohlavím po takzvanej zmene pohlavia. Školu síce skončil Janko, ale doklad o vzdelaní bude musieť (dokonca aj katolícka) škola vydať na Aničku. Naozaj som si myslel, že toto pri tejto vláde nie je možné. Mnohí riaditelia škôl či katolícke školy sa tak dostanú do konfliktu s pravdou, so svojím svedomím, ale aj so základným poslaním školy učiť pravdivo, na základe vedeckých faktov. Na biológii žiakom rozlíšia muža a ženu a na potvrdení tú biológiu poprú. Prečo Drucker pokračuje v Gröhlingovej progresívnej línii?

A v Druckerovom návrhu sú aj čerstvo vybúrané dvere, ktorými môže prenikať ideológia do škôl tak, že rodič ostane bez práva na informovaný súhlas, a tak sa poprie jeho zákonná rozhodujúca úloha vo výchove. Diabol je totiž zakopaný v detailoch. Je to rozšírenie možností zapísať si „inovácie“. Majú to byť napríklad „inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania“ či „inovatívne výchovno-vzdelávacie programy“.  Zapísať si tieto inovácie budú môcť školy, ale aj iná právnická osoba. Druckerov návrh však povinnosť získavať informovaný súhlas rodičov predpokladá len vtedy, ak sa týka poskytovania výchovy a vzdelávania „nad rámec“ školského vzdelávacieho programu alebo inovácií zapísaných podľa § 14a zákona. Jasot konzervatívcov preto nie je na mieste.

Ako môže byť takéto Druckerove riešenie v súlade s článkom 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý hovorí:

„Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“?

Fakt je taký strašný problém napísať do zákona, že rodič má právo byť informovaný a udeliť súhlas s výchovou svojho dieťaťa v oblasti sexuálneho správania, etických otázok začiatku a konca ľudského života alebo v prípade, ak by mali do školy prísť iní prednášajúci, ktorí nie sú zamestnancami školy. Napršalo by do nosa odborníkom alebo ideológom? Že to nemá zmysel, lebo progresívna vláda by taký zákon zrušila? No veď práve! Musela by niečo rušiť. Brať niekomu práva nie je populárne a robí sa to ťažšie, ako keď budúci progresívny úradník využije už existujúce zákonné dvierka.

Rodič má právo vychovávať svoje dieťa a škola mu v tom nemá brániť. Dnes už tieto jednoduché pravdy pôsobia na progresívcov tak výbušne, že sa nevedia dostať ani do školského zákona. Hrádza proti progresivizmu dostala zásah a Ficovi ostal v rukách akurát tak účet za konsolidačný balíček.

Hydepark je priestor na otvorenú diskusiu pre ľudí z verejného a akademického života, politikov, vysokých štátnych úradníkov alebo predstaviteľov biznisu. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.