Juraj Karpiš

Zverejnené údaje ukázali, že na trhu práce v septembri pribudlo 254-tisíc pracovných miest, čo je o stotisíc viac, ako ekonómovia očakávali. Miera nezamestnanosti v auguste klesla na 4,1 percenta zo 4,2 percenta.

Septembrový prírastok pracovných miest bol vyšší ako revidovaných 159-tisíc, ktoré pribudli v auguste. Revízia júlovej aj augustovej správy ukázala, že v ekonomike USA pribudlo počas týchto dvoch mesiacov o 72-tisíc pracovných miest viac, ako sa pôvodne uvádzalo.

Nie som keynesiánec, no na niektorých popisovaných vzťahoch sa s touto ekonomickou školou zhodneme. Minimálne v otázke smeru pôsobenia a kauzalít, keď už nie na presných kvantifikáciách a proporciách. Jedným z prienikov je, že to, čo oficiálne štatistiky merajú ako rast ekonomiky, sa dá manipulovať buď tlačením nových peňazí (monetárna politika) alebo míňaním politikov na dlh či zmenami v daniach (fiškálna politika).

Je zaujímavé, ako sa keynesiánsky rámec pre vysvetľovanie ekonomických javov vyťahuje z urny len v časoch recesie, a to ako dôležitý argument pre politikov a ich vyššie verejné výdavky. Naopak v časoch, keď by sa táto teória mala použiť ako obušok na tých istých politikov, aby namiesto deficitov robili v dobrých časoch prebytok, je zrazu hrobové ticho. Na ministerstve financií, v centrálnej banke aj vo vládnych analytických jednotkách. Teória už poslúžila, tak je schovaná späť v urne, nech neprekáža v ďalšom míňaní politikov.