Šéf armády USA v Európe: Po vojne bude ruská armáda silnejšia ako dnes

Christopher Cavoli tvrdí, že Rusko predstavuje pre NATO a pre európsku bezpečnosť neustálu hrozbu, keďže Moskva sa čoraz viac zbližuje so štátmi, ako sú Čína a Severná Kórea.

Cerimonia di assunzione di guida Christopher Cavoli: Foto: Italy Photo Press / Zuma Press / Profimedia

Rusko utrpelo na Ukrajine pomerne veľké straty, avšak jeho ozbrojené sily študujú, zlepšujú sa a implementujú skúsenosti z vojny. Povedal v rozhovore pre nemecký magazín Spiegel generál Christopher Cavoli, vrchný veliteľ americkej armády v Európe.

„Na konci vojny na Ukrajine, nech to vyzerá akokoľvek, bude ruská armáda silnejšia ako dnes. Tieto sily budú na hraniciach našej aliancie. Budú im veliť tí istí ľudia, ktorí nás už teraz vnímajú ako nepriateľov a budú veľmi nahnevaní na to, ako sa vojna skončila,“ povedal Cavoli.

Podľa generála bude mať Aliancia protivníka s reálnymi schopnosťami, obrovskou armádou a jasným zámerom, preto vraj musí byť pripravená a disponovať ozbrojenými silami, ktoré Rusku dokážu odolať.

Generál ďalej poznamenal, že Rusko predstavuje pre NATO a pre európsku bezpečnosť neustálu hrozbu, keďže Moskva sa čoraz viac zbližuje so štátmi, ako sú Čína a Severná Kórea.

„NATO musí mať väčšie kapacity ako náš protivník. Preto musíme rýchlo splniť požiadavky, ktoré vyplývajú z obranných plánov. Keď hovorím rýchlo, myslím tým, že musíme byť rýchlejší ako Rusi. Len tak ich môžeme odradiť,“ dodal Cavoli.

Nárast počtu vojakov aj obranného rozpočtu

Pripomeňme, že ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac nariadil zvýšiť počet vojakov o 180-tisíc, čím sleduje cieľ zvýšiť stav bojujúcej zložky ozbrojených síl na 1,5 milióna členov. Príslušný dekrét nadobudne účinnosť 1. decembra.

Rusko tiež vyčleňuje čoraz väčšie zdroje na armádu. Federálny rozpočet na rok 2025 vyčleňuje 13,2 bilióna rubľov (asi 130 miliárd eur) na súhrnnú položku nazvanú „obrana“, čo bude o 22 percent viac ako tohtoročné plánované výdavky a dvojnásobok v porovnaní s rokom 2023.

Čo sa deje v pozadí NATO

Možnosť širšieho konfliktu medzi NATO a Ruskom skloňujú západní predstavitelia od začiatku vojny na Ukrajine, no Moskva snahu o útok na členské štáty NATO opakovane poprela.

Aliancia sa však každopádne na túto možnosť pripravuje. Cavoli v rozhovore uviedol, že blok prešiel veľkou transformáciou, zvýšil svoju operačnú pripravenosť a apeloval tiež na členské štáty, aby zvýšili svoje výdavky na armádu.

Ešte začiatkom tohto roka uskutočnila Aliancia najrozsiahlejšie cvičenia od manévrov Reforger z roku 1988, ktoré trvali niekoľko mesiacov. Do vojenského cvičenia Steadfast Defender sa zapojilo 90-tisíc vojakov, 50 bojových lodí, 80 bojových lietadiel a viac ako 1 100 bojových vozidiel.

Neskôr britský denník Telegraph napísal, že NATO buduje viacero „pozemných koridorov“, ktorými by sa v prípade veľkej vojny s Ruskom mohli presúvať americkí vojaci a ich technika na frontovú líniu.

Agentúra Reuters zas pred niekoľkými týždňami s odvolaním sa na vyjadrenia nemeckého generálporučíka Alexandra Sollfranka, ktorý je šéfom velenia logistiky NATO, uviedla, že prípadná tretia svetová vojna si môže vyžiadať veľké množstvo strát, a preto pripravuje masové evakuačné a záchranné plány pre vojakov zranených na fronte.


Atentát na premiéra Róberta Fica bol spočiatku klasifikovaný ako pokus o úkladnú vraždu. Prekvalifikovanie atentátu na teroristický útok zo strany prokuratúry bolo pomerne prekvapivé pre chýbajúci motív, na čo nedávno upozornil aj Najvyšší súd SR.…
Prejsť na článok