Prevaha Rusov a veľa ranených. NATO chystá evakuačné plány pre tretiu svetovú vojnu
V súvislosti s vojnou u našich východných susedov už od februára 2022 visí vo vzduchu otázka začiatku širšieho ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO).
Momentálne jej na aktuálnosti pridávajú vyjadrenia popredných ruských politikov, ktorí varovali pred následkami potenciálnych útokov západnými riadenými strelami dlhého doletu hlbšie na územie Ruska.
Hoci sa experti nevedia jednoznačne zhodnúť na tom, nakoľko je tento fatálny scenár reálny a kde presne sa nachádza toľko skloňovaná červená čiara, obe strany sa na túto alternatívu podľa všetkého pripravujú.
Šéf vojenského výboru NATO, holandský admirál Rob Bauer, už začiatkom tohto roka povedal, že Západ by mal zintenzívniť prípravy na rôzne neočakávané udalosti vrátane „totálnej vojny“ s Ruskom.
„Musíme si uvedomiť, že nie je samozrejmosťou, že žijeme v mieri. A preto sa my [sily NATO, pozn. red.] pripravujeme na konflikt s Ruskom,“ povedal Bauer v Bruseli pred začiatkom najväčšieho cvičenia Aliancie [manévre pozostávali z viacerých menších cvičení naprieč Európu, pozn. red.] od konca studenej vojny.
Bauer už vlani v rozhovore pre portugalskú verejnoprávnu stanicu RTP uviedol, že krajiny NATO by mali prispôsobiť civilnú priemyselnú výrobu potrebám armády a vyjadril svoju podporu myšlienke „vojnovej ekonomiky v čase mieru“.
Hoci sú podrobnosti príprav z pochopiteľných dôvodov vojenským tajomstvom, na verejnosti sa sporadicky objavujú minimálne hrubé obrysy toho, na čom sa v pozadí pracuje.

Evakuácia veľkého počtu ranených
Naposledy sa tak stalo pred niekoľkými hodinami po tom, ako americká tlačová agentúra Reuters zverejnila vyjadrenia nemeckého generálporučíka Alexandra Sollfranka, ktorý je šéfom velenia logistiky NATO.
Aliancia podľa jeho slov počíta s tým, že prípadná tretia svetová vojna si môže vyžiadať veľké množstvo strát, a preto pripravuje masové evakuačné a záchranné plány pre vojakov zranených na fronte.
„Z dôvodov plánovania je potrebné zvážiť všetky možnosti odvozu veľkého počtu ranených do zdravotníckych zariadení, čo zahŕňa vlaky, ale potenciálne aj autobusy,“ povedal novinárom Sollfrank.
Tento spôsob dopravy by mal podľa jeho vysvetlenia dostať prednosť preto, lebo Rusi budú mať minimálne dočasnú vzdušnú prevahu a ich bojové lietadlá a prostriedky protivzdušnej obrany by mohli ohroziť evakuačné lety.
Budúci scenár zdravotníckych evakuácií sa podľa Sollfranka bude líšiť od skúseností spojencov v Afganistane a Iraku, kde povstalecké jednotky nemali dostatočné kapacity na ohrozenie západných armádnych lietadiel.
Odlišnosť vraj spočíva aj v tom, že ak by došlo ku konfliktu s Ruskom, zranených vojakov bude potrebné prepraviť na väčšiu vzdialenosť ako v iných vojnách. To, s akým číslom ranených mužov NATO ráta, veliteľ nespresnil.
Funkcionár v rozhovore pre Reuters načrtol aj otázku vytvorenia „vojenského lekárskeho Schengenu“, ktorý by umožnil voľný prechod dôležitých medikamentov, ako sú narkotiká alebo lieky proti bolesti medzi jednotlivými členskými štátmi.
Sollfrank riadi Spoločné velenie podpory a aktivácie NATO (JSEC), ktorého úlohou je koordinovať rýchly presun jednotiek a tankov po Európe, ako aj logistické prípravy, napríklad skladovanie munície na východnom krídle NATO. JSEC sídli v nemeckom meste Ulm a nedávno zorganizovalo cvičenie zamerané na koordináciu toku pacientov.

Pozemné koridory smerom na východ
Štandard už v júni napísal, že NATO buduje viacero „pozemných koridorov“, ktorými by sa v prípade veľkej vojny s Ruskom mohli presúvať americkí vojaci a ich technika na frontovú líniu. Informoval o tom britský denník Telegraph.
Predstavitelia pre novinárov uviedli, že americké jednotky sa vylodia v jednom z piatich konkrétnych prístavov a budú presmerovaní po vopred naplánovaných logistických trasách. Podľa Telegraphu sú už niektoré koridory pripravené a ďalšie sa plánujú.
Prioritne by mali byť americkí vojaci dopravení do prístavu v holandskom Rotterdame. Odtiaľ by sa mali vlakmi presúvať ďalej na východ cez Nemecko a Poľsko, ktoré má dlhú hranicu nielen s Ukrajinou, ale aj s Bieloruskom, spojencom Ruska.
Najväčšie vojenské cvičenie
Ešte predtým, začiatkom tohto roka, uskutočnila Aliancia spomínané najrozsiahlejšie cvičenia od manévrov Reforger z roku 1988, ktoré trvali niekoľko mesiacov. Do vojenského cvičenia Steadfast Defender sa zapojilo 90-tisíc vojakov, 50 bojových lodí, 80 bojových lietadiel a viac ako 1 100 bojových vozidiel.
Dovtedy najväčšie vojenské cvičenie NATO od čias studenej vojny sa uskutočnilo v roku 2018. Cvičenie Trident Juncture sa odohrávalo predovšetkým na území Nórska a zapojilo sa doň zhruba 51-tisíc vojakov.

Rusi taktiež nezaháľajú
Na možný budúci konflikt, aspoň podľa západných zdrojov, sa pripravuje aj Rusko. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v marci tohto roka uviedol, že Rusko sa pripravuje na rozsiahly konflikt s NATO s použitím konvenčných zbraní. Opieral sa o analýzu finančných, ekonomických a vojenských ukazovateľov.
Ruská armáda podľa ISW pokračovala „v zavádzaní štrukturálnych reforiem s cieľom bojovať vo vojne na Ukrajine a súčasne rozširovať dlhodobé spôsobilosti Ruska v rámci prípravy na potenciálny rozsiahly konflikt s NATO“.
Rusko tiež tento rok vymenilo ministra obrany Sergeja Šojgua za ekonóma Andreja Belousova, do veľkej miery prešlo na vojnovú ekonomiku, pokračovalo v modernizácii letectva, námorníctva či vo vývoji hypersonických zbraní. Na rok 2025 pripravilo rekordný obranný rozpočet vo výške viac ako 140 miliárd dolárov.
V stredu tiež Vladimir Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady oznámil aktualizáciu jadrovej doktríny. Podľa slov ruského prezidenta bude po novom agresia akéhokoľvek nejadrového štátu s podporou jadrovej mocnosti proti Rusku považovaná za ich spoločný útok.