Mladého režiséra to zasiahlo tak, že sa pustil do celkom „nezmyselného a neefektívneho“ projektu – vyrobil malý vianočný film o Ježišovi pre miestnu komunitu. Dielo, ktorým nechcel Jenkins dosiahnuť nič viac, len dať svojich päť chlebov a dve ryby, malo nečakaný ohlas, odštartovalo efekt snehovej gule a zrodilo fenomén The Chosen.
Po veľmi krátkom čase si seriál na seba a svoju budúcnosť zarobil vďaka systému crowdfundingu, ľudia sa na ďalšie pokračovanie ochotne skladali, The Chosen zbieral rekordy v počte lajkov a zhliadnutí. Dodnes, keď sa horlivo očakáva už jeho piata séria, ho videli ľudia vo viac ako 140 krajinách sveta, a všade ho prijímajú nadšene, pôsobí priam elektrizujúco.
Hollywodsky a slobodne zároveň
V čom sa ukrýva tajomstvo megaúspechu jednoduchého biblického príbehu, ktorý vznikol v hlave práve odmietnutého režiséra? Tých dôvodov a faktorov je niekoľko a podarilo sa ich spojiť do ideálnej konštelácie, akoby písanej samotným Bohom.
V prvom rade, seriál je naozaj nezávislý a slobodný. The Chosen je najväčším projektom svojho druhu, financovaným výlučne divákmi. A tak režisér a jeho tím nemajú na svojom krku žiadnu inú sekeru, iba tú, aby sa im ďalej darilo zasahovať srdcia divákov. Žiadne prísne ekonomické oko producenta, ktorý by dopredu rátal zisky. Naopak, fanúšikovia seriálu hromadne tvrdia, že by radšej pripustili koniec Vyvolených, ako možnosť, že ho pohltia hollywoodske štúdiá.
Jenkins urobil to najlepšie, čo mohol – dokázal vyťažiť zo svojich skúseností z Hollywoodu len to dobré, vrátane tímu šikovných ľudí a vytvoriť v slobode to, čo chcel. Táto nevídaná zmes je ďalším unikátom The Chosen – nezávislá tvorba v spojení s tou najvyššou remeselnou kvalitou. Ak ste očakávali nejaký na kolene vyrobený projektík, zo súcitu dotovaný donormi, tento seriál je pravý opak. Okrem hlbokého posolstva „najväčšieho príbehu všetkých čias“ si v ňom prídu na svoje všetci, vďaka sugestívnej kamere, ladiacej hudbe, skvelo zvolenej výprave, kostýmom či strihu.
Ježiš nezvyčajne blízko
V neposlednom rade aj vďaka skvelému obsadeniu hercov, ktorých výraz a prejav zďaleka nepôsobia ako vystrihnuté z nedeľnej kázne. To je ďalšia vec, ktorou sa Vyvolení výrazne odlišujú od iných diel s biblickou tematikou. Seriál sa vyhol pátosu, škrobenosti, nabubralosti. Nešuští papierom, aj keď verne sleduje biblické udalosti.
A tak tu vidíme aj nervózneho a uštipačného Petra či čudáckeho a nespoločenského Matúša. Vidíme tu Ježiša – unaveného, smejúceho sa aj vtipkujúceho. Ježiša, ktorý hovorí presne to, čo čítame v Biblii, Ježiša, dôsledne citujúceho Boha, a zároveň akosi zvláštne blízkeho, na dosah. Stolujúceho, jediaceho, zabávajúceho sa s ostatnými...
Majstrovstvom seriálu Vyvolení je fakt, že možno po prvý raz dokázal zachytiť Ježiša ako človeka aj Božieho syna zároveň v tom správne nameranom pomere. Ponúka nám obe jeho polohy, vďaka ktorým máme odvahu prikročiť ešte bližšie a chceme spoznávať túto ľudskú bytosť a Boha v ňom viac a viac.
Za oponou Biblie
Jenkins sa ani netají tým, že chcel ponúknuť Ježiša prístupného širokému publiku. Chcel ho, takpovediac, zoznámiť s masami, ktoré možno doteraz nemali tušenie, alebo mali skreslený, pokrivený pohľad, predsudky, nezáujem. Tu nám ponúka Ježiša v bežných aj božských chvíľach.
A dovolil si na to použiť aj fikciu. Seriál Vyvolení totiž obsahuje aj situácie a minipríbehy, ktoré v Biblii nenájdete. Tvorcovia si za to vyslúžili aj poriadny kus kritiky, no práve vďaka tomu, že si dovolili umelecky dotvoriť aj to, čo v Písme nevidno, dosiahol seriál úžasnú plastickosť, ľudskosť, príbehovosť. Nahliadli aj kúsok za oponu, hľadajú za známymi historickými faktami príčiny, súvislosti či nevypovedané slová. Príbeh ponúka otázky o motivácii jednotlivých postáv aj divákovi, a tým ešte viac vťahuje do deja a robí zo seriálu unikát.
Napokon, už v úvode prvej epizódy sa uvádza, že „seriál nie je náhradou Biblie. Všetky biblické a historické súvislosti a akákoľvek umelecká predstavivosť majú podporiť pravdu a zámer Písma. Divákom odporúčame, aby si prečítali evanjeliá.“ To je napokon zámerom celého diela – aby sa čo najviac ľudí zamilovalo do Ježiša, nadchlo jeho charakterom, konaním, slovami a chcelo ho spoznať ešte viac.
Preklad ako exaktná veda aj umenie
Preto aj ambiciózny cieľ tvorcov spolu s agentúrou Come and See, ktorá preložila, respektíve otitulkovala seriál už do viac ako 50 jazykov (na porovnanie, najúspešnejšie projekty Netflixu sú prekladané do zhruba 30 jazykov). A to je vraj len začiatok. A zároveň ďalšie tajomstvo úspechu The Chosen. Dôkladný preklad najvyššej kvality, ktorý prináša svoje ovocie.
„Keď som sedel v kine vo Varšave a rozhliadol sa po sále, videl som ľudí, ktorí sa smiali a plakali presne na tých istých miestach ako ja, keď som seriál sledoval,“ povedal riaditeľ spoločnosti, zodpovednej za preklad, Stan Jantz. To bol vraj pre neho moment pravdy, že idú dobrou cestou, keď k prekladu pristupujú ako k precíznej vede a zároveň k umeniu, ktoré sa musí dotýkať sŕdc divákov.
Na to, aby dosiahli najvernejší preklad a boli presný vo všetkých biblických frazeologických spojeniach a jazykových idiómach spolupracujú s najväčšími odborníkmi a majstrami reči. Do arabčiny napríklad seriál prekladal prestížny tuniský básnik, novinár a esejista Imed Dabbour.
V malgaštine – úradnom jazyku Madagaskaru seriál zasa vznikol výslovne na požiadanie tamojšieho prezidenta Andryho Raojelinu po tom, čo ho videl v angličtine. Vyvolení sa tak stali údajne prvým seriálom, preloženým do malgaštiny a mohlo ho vďaka tomu vidieť 25 miliónov ľudí na Madagaskare a na Komorách, ktorí vraj boli nadšení. Seriál má mimoriadnu popularitu v Brazílii, Mexiku, Poľsku, Indii, či na Filipínach, no svojským spôsobom rezonuje kdekoľvek vkročí.
Seriál s„vtipkujúcim Ježišom“ sa tak dostáva do rôznych neuveriteľných, odľahlých, kultúrne celkom rozdielnych končín sveta. Razí si cestu čoraz ďalej a píše ďalšie neuveriteľné príbehy a rekordy. Pritom na jeho začiatku bolo iba odmietnutie a jedna dobrá rada – daj to, čo máš, svojich päť chlebov a dve ryby...
