V januárovom prieskume Američania uviedli, že najdôležitejšou otázkou, ktorou by sa mal Kongres a prezident zaoberať v roku 2024, je, ako posilniť domácu ekonomiku. Za najvyššiu prioritu túto záležitosť označilo až 73 percent respondentov, pričom viac ako imigrácia ľudí trápili ďalšie iné záležitosti, ako obrana proti terorizmu, korupcia, zdravotníctvo, rozvoj vzdelávania či potlačenie kriminality v krajine.

Imigráciu napriek tomu označilo ako prioritu stále vysoké percento amerických občanov – 57 percent. Aj preto sa z nej zrejme stala jedna z hlavných tém predvolebnej kampane prezidentských kandidátov Donalda Trumpa a Kamaly Harrisovej.

Otázka imigrácie sa pre politikov stala živnou pôdou aj preto, lebo na rozdiel od vzdelania a kriminality, kde dáta hovoria o miernom zlepšení situácie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, v prípade prisťahovalectva sa dá hovoriť o alarmujúcich číslach.

USA čelí najväčšej vlne prisťahovalcov za posledných 20 rokov

Počet obyvateľov USA narodených v zahraničí dosiahol v roku 2023 rekordných 47,8 milióna, čo predstavuje nárast o 1,6 milióna oproti predchádzajúcemu roku. Ide tak o najväčší ročný prírastok za posledných viac ako 20 rokov.

Imigranti podľa posledných dostupných údajov tvoria 14,3 percenta populácie Spojených štátov, čo je približne trojnásobný nárast v priebehu posledných 50 rokov. Podiel prisťahovalcov v populácii je tak v súčasnosti najvyšší od roku 1910, no stále neprekonal rekordných 14,8 percenta z roku 1890.

Trump vo svojej kampani sľubuje otázku imigrácie vyriešiť tak, že okrem iného deportuje až 11 miliónov imigrantov, ktorí v krajine žijú a pracujú nelegálne. Ide o radikálne riešenie, no ako ukázali posledné prieskumy, takýto krok podporuje viac ako polovica Američanov – 56 percent. Dokonca viac ako tretina amerických občanov – 34 percent – súhlasí aj s radikálnymi slovami Donalda Trumpa o tom, že imigranti „otravujú krv“ Ameriky.

Harrisová v tomto prípade ťahá za kratší koniec, a to aj preto, že ako viceprezidentka mala v Bielom dome na starosti práve situáciu na hraniciach a jej pôsobenie neprinieslo uspokojivé výsledky. Kongres navyše pred prezidentskými voľbami neprijal legislatívu z dielne Bidenovej administratívy, ktorá navrhovala poskytnúť viac ako 20 miliárd dolárov na financovanie pohraničnej bezpečnosti a okrem iného tak posilniť hraničnú stráž o ďalších 1 500 členov.

Keďže Harrisová nesľubuje pred voľbami nič, čo by sa signifikantne líšilo od doterajšej Bidenovej imigračnej politiky, ktorú sama reprezentovala, je zrejmé, že narastajúca frustrácia amerických voličov otáča vietor do plachiet jej protikandidáta. Ten si svoju kampaň postavil na deportácii niekoľkých miliónov nelegálnych prisťahovalcov.

Tá by však mala pre USA nezanedbateľné negatívne ekonomické dôsledky. Imigranti – či už legálni, alebo nelegálni – udržiavajú v chode viaceré segmenty americkej ekonomiky. Ide vo veľkej miere o práce, na ktoré sa domáci nehlásia, ako upratovanie v hoteloch či náročná práca na rančoch.

V roku 2022 v Amerike zamestnávali viac ako 30 miliónov prisťahovalcov, z nich 8,3 milióna načierno.

Deportácia by zastavila ekonomický rast USA

Pretože je nepravdepodobné, že by sa Trumpovi podarilo deportovať všetkých 11 miliónov imigrantov, ktorí sú v krajine bez papierov, výskumný inštitút PIIE [Peterson Institute for International Economics, pozn. red.] namodeloval dva scenáre, ktoré sú do istej miery realistické.

V prvom, „nízkom“ scenári by sa Trumpovi podarilo deportovať z USA 1,3 milióna neoprávnených pracovníkov. Americký hrubý domáci produkt (HDP) by v takom prípade do roku 2028 stratil 1,2 percenta oproti základnému scenáru, podľa ktorého by deportácie nenastali.

V druhom, „vysokom“ scenári by sa Trumpovi podarilo deportovať 8,3 milióna nelegálnych imigrantov a HDP by do roku 2028 stratilo 7,4 percenta zo základného scenára, ktorý predpokladá rast približne 1,9 percenta ročne. Prognóza pri „vysokom“ scenári teda znamená, že by americká ekonomika do roku 2028 prakticky stagnovala a počas druhej Trumpovej vlády by tak nenastal žiadny hospodársky rast len v dôsledku jeho radikálnej repatriačnej politiky.

Ak teda Američanov zaujíma predovšetkým posilnenie ekonomiky, ako to uviedli v januárovom prieskume, zrejme ich pozornosti celkom unikla súvislosť medzi deportáciou miliónov prisťahovalcov a očakávaným zhoršením ekonomických výsledkov USA v nasledujúcich rokoch.

Harrisovej imigračná politika by rast HDP mohla posilniť

Vieme, že v septembri Bidenova administratíva, ktorú reprezentuje aj súčasná viceprezidentka, sprísnila pravidlá žiadateľov o azyl na južnej hranici. Po novom platí, že ak počet imigrantov, ktorí prechádzajú cez oficiálny hraničný priechod, dosiahne 2 500 denne, úradníci prestanú garantovať udelenie azylu, až pokým celý nasledujúci mesiac počet nových žiadostí neklesne stabilne pod 1 500 denne.

Kandidátka demokratov sa aj vo svojej kampani zaviazala, že zavedie legislatívu obmedzujúcu prechody cez hranice. Napriek tomu, že nekomunikovala veľa podrobností, jej politika sa v tomto ohľade zdá byť ekonomicky racionálnejšou.

Americký think tank Brookings odhaduje, že imigráciu sa nepodarí úplne zastaviť ani Harrisovej, ani Trumpovi. V prípade víťazstva republikánskej kandidátky však analytici pripúšťajú scenár, v ktorom prisťahovalci budú do USA prúdiť naďalej približne rovnakým tempom, no pripúšťajú aj možnosť, že nastane mierne spomalenie tempa, ktoré však korešponduje s maximálnou rýchlosťou prúdenia prisťahovalcov v odhadoch v prípade víťazstva Trumpa.

V roku 2025 teda analytici očakávajú, že kým Trump deportáciou pribrzdí rast HDP o 0,4 percenta, imigračná politika Harrisovej môže rast HDP dokonca podporiť dodatočnou desatinou percenta.