Film Prezidentka nie je len pre fanúšikov Zuzany Čaputovej, tvrdí producentka dokumentu

Hitchhiker Cinema sa zameriava hlavne na výrobu dokumentárnych filmov. Na konte má tituly ako Martin Pollack: Pohľad do priepasti, Oči plné piesku, Môj emigrant alebo Pongo Calling. V premiére od 31. októbra premietajú slovenské kiná dokument Prezidentka, ktorý mapuje pôsobenie bývalej hlavy štátu Zuzany Čaputovej.

Narazili ste ako producentka pri zháňaní financií pre dokument Prezidentka na odmietnutia alebo prekážky?

Prekážky sú vždy v tom zmysle, že dokumentárny film je možno ťažší žáner na distribúciu, ale aj na financovanie. To znamená, že vždy musíte vedieť, že projekt, na ktorom pracujete, je životaschopný a že bude mať čo povedať divákom. To znamená, či viete nadchnúť všetkých potencionálnych partnerov a presvedčiť ich, aby sa s vami spojili, aby do vás buď investovali, alebo spojili s vami svoje meno.

Väčšinou sú v našom portfóliu dokumentárne filmy, čiže už s tým mám skúsenosť a väčšinou boli tieto projekty podporované z verejných zdrojov, pretože na takýchto projektoch som spolupracovala.

Prekážku vnímam v tom zmysle, že musíte dobre vycítiť, či tá téma je vhodná pre filmové spracovanie. Musíte odhadnúť, či o takýto film môže byť potenciálny záujem, či je vhodná doba práve teraz, aby takýto film vznikal. Či máte tých správnych ľudí, ktorí majú k tej téme nejaký unikátny prístup.

V prípade Prezidentky podľa mňa tieto podmienky splnené boli, pretože si myslím, že o zákulisí vrcholovej politiky nebol v našich končinách natočený dokumentárny film. To znamená, že tá ambícia priniesť nejaký pohľad do zákulisia, ukázať, že politika je práca ako každá iná, prípadne, že v politike je aj nejaký ľudský rozmer, to má skrátka nejakú zaujímavú esenciu, ktorú je hodné priniesť divákom.

Myslím si, že toto splnené bolo. Ďalšia vec je, že sme mali súhlas na nakrúcanie z prezidentskej kancelárie a od Zuzany Čaputovej.

Aké boli náklady filmu a akou sumou vás podporil Audiovizuálny fond?

Film bol financovaný z viacerých zdrojov, je to koprodukčný projekt, takže máme koprodukčného a zároveň distribučného partnera v Čechách, spoločnosť Aerofilms. Máme ďalších koprodukčných partnerov, na Slovensku je to Slovenská televízia a rozhlas, v Čechách je to Česká televize.

Celková výška rozpočtu je 410-tisíc eur s tým, že projekt vznikal päť rokov. Audiovizuálny fond podporil vývoj projektu sumou 23-tisíc eur a produkciu 90-tisíc eur.

Medzi partnermi, ktorí podporili dokument, je aj Bratislava.

Nadácia mesta Bratislavy nepodporila vznik filmu, ale časť distribúcie sumou 4000 eur.

Zaznamenali ste dopyt po tomto filme v zahraničí, budú ho okrem Česka premietať aj v iných krajinách?

Zatiaľ sme mali, ako ste si mohli všimnúť, premiéru na významnom stredoeurópskom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave, čo je pre náš región najvýznamnejší festival dokumentárnych filmov.

Medzinárodnú premiéru bude mať tiež v súťažnej sekcii festivalu v Tallinne. Teraz máme už dohodnutú maďarskú premiéru na festivale Verzió. Máme reprezentanta pre predaj zahraničných práv a festivalov spoločnosť Rise and Shine z Nemecka.

Keďže sa dokument týka politickej témy, zrejme bude rozdeľovať spoločnosť. Počítate s tým, že časť ľudí ho neprijme?

Áno, určite s tým počítame, ale nemyslím si, že tento film je nevyhnutne len pre fanúšikov Zuzany Čaputovej. Myslím si, že je pre ľudí, ktorých zaujme zákulisie politiky, ktorí sú možno zvedaví na nejaké udalosti.

Nemyslím si, že to je výročná správa Zuzany Čaputovej a jej pôsobenia. Hovorí skrátka o nejakých procesoch zo zákulisia. Ukazuje, že prezident nerozhoduje o veciach sám, ale má za sebou tím ľudí, ktorí pomáhajú, aby ten stroj veľmi dobre fungoval.

Dozvedeli ste sa aj vy osobne niečo nové, čo ste predtým nevedeli o Zuzane Čaputovej alebo pôsobení kancelárie prezidenta?

Samozrejme, privilégium vidieť ako funguje úrad alebo kancelária, je obrovský benefit. Nemyslím si, že by som sa kedykoľvek k niečomu podobnému dostala. Nemyslím, že by som pri akejkoľvek inej práci chodievala do Prezidentského paláca na porady alebo na nejaké stretnutia. Alebo že by som sa kedykoľvek inokedy stretávala s prezidentom alebo prezidentkou.

Mať možnosť vidieť koľkí ľudia tam makajú, ako sa tvoria rozhodnutia, prejavy, nikdy v živote by som takéto nemohla vidieť.

V rámci autorizácie ste zrejme museli dostať súhlas od kancelárie alebo samotnej Zuzany Čaputovej. Kontrolovali film priebežne alebo ho schválili ako celok?

Samozrejme, to je tak pri každom filme, keď aj máte od protagonistov súhlas s nakrúcaním, neznamená to, že robíte film a potom vás nezaujíma názor toho človeka. Myslím si, že dôvera mať možnosť nakrúcať musela byť aj z našej strany nejakým spôsobom saturovaná a to v tom zmysle, že pani prezidentka samozrejme videla finálnu verziu filmu a vyjadrila sa k nej.

Pokiaľ išlo o nejaké nepresnosti, museli sme ich zohľadniť a nejakým spôsobom zapracovať. V tomto smere si myslím, že je to v poriadku. Pretože my ako filmári nie sme zbehlí v tých všetkých veciach. Ak išlo o nejaké nekorektnosti alebo niečo, čo možno nebolo chronologicky správne, museli sme to napraviť.

Vaša producentská spoločnosť sa zameriava predovšetkým na dokumentárne filmy, ale máte už skúsenosť aj s hranými. Je výroba dokumentu oproti hranému filmu náročnejšia?

Naše portfólio tvoria v prvom rade dokumentárne filmy, s hranými filmami len začíname. Je to pre nás akoby nová skúsenosť. Porovnať to budem vedieť asi až v budúcnosti. V každom prípade si myslím, že je to iný prístup k financovaniu aj k distribúcii.

Každý žáner nesie iné riziká vo financovaní aj prístupe k divákom. Viem povedať, aké je to v prípade dokumentárneho filmu, pretože na dokumentárnych filmoch pracujem viac ako desať rokov a je to náročné.

Viac vás oslovujú ako diváčku dokumentárne filmy ako hrané?

Mne je blízky dokumentárny film, je to moja profesionálna deformácia. Týždenne vidím vždy niekoľko filmov.

Akým smerom sa podľa vás uberá audiovizuálna tvorba na Slovensku, keďže nakrúcajú viac filmov ako pred 15 rokmi. Myslíte si, že je lepšie naštartovaná?

Bolo to dobre naštartované do nejakého obdobia. Samozrejme, že teraz sa nemôžeme tváriť, že fondy, ktoré sa starajú o podporu v kultúre, umení a filme, by mali na ružiach ustlané.

Myslím si, že do veľkej mieri sa ukáže, ako pôsobenie novej vlády a hlavne ministerky Šimkovičovej ovplyvní život a prácu filmárov. Pretože v tom, ako sa nechalo počuť vedenie ministerstva kultúry, aké umenie a diela by chceli podporovať, tak to neveští nič dobrého. Uvidíme, ako sa ten vývoj ukáže v praxi.