Ešte nikdy neboli nástroje zmeny dostupné takému množstvu ľudí ako dnes. Prečo žijeme v inšpiratívnych časoch a prečo ich musíme využiť.
Niekoľko posledných rokov pravdepodobne u väčšiny ľudí nevyvoláva pozitívne asociácie: korona šialenstvo, klimatizmus a transideológia, do toho niekoľko vojen a teraz sa zbláznilo aj počasie. V človeku to nevzbudzuje práve motiváciu robiť v systéme pozitívne zmeny, práve naopak. Skôr prevláda pocit, ktorého závan pripomína biblické pohromy a apokalypsu.
Zdá sa, akoby bol svet v rukách fanatických dobrodincov a globalistických sociálnych inžinierov. Ale svet je vždy v rukách nás všetkých. Žiadna zodpovednosť za budúcnosť totiž nie je v rukách nejakej „elity“, pokiaľ im ju občania dobrovoľne neodovzdajú. Apokalypsa doslova znamená „odhalenie“. V čase krízy sa odlupuje jadro reality a všetky ilúzie padajú.
Zlaté časy pre objaviteľov systému
V takýchto turbulentných časoch jasajú nezávislí a vzdorujúci ľudia, prognostici, ezoterici, ale aj ničitelia systémov. Aj to je v dejinách konštantné: krízy boli často časmi nových začiatkov. V revolúciách poznania sa nové poznatky nevyhnutne miešali s novou technológiou a tiež s novou duchovnou orientáciou na svet.
Predtým, ako sa vytvorí vonkajší svet, musí však byť koncipovaný vnútorne. Približne pred 500 rokmi mor opakovane potrápil Európu a zároveň sa Benátky stávali významnou obchodnou veľmocou. Začalo doslova prekvitať bankovníctvo talianskych Mediciovcov a o niečo neskôr aj umenie.
Tomuto rozmachu predchádzalo niečo, čo sa na prvý pohľad zdalo „nudné“, napríklad vynález podvojného účtovníctva, pod ktorý sa koncom 15. storočia podpísal mních Luca Pacioli. V nasledujúcom storočí putoval mysliteľ Giordano Bruno z mesta do mesta a hľadal si zamestnanie; nakoniec bol tento narušiteľ systému upálený ako kacír na Campo de' Fiori v Ríme.
Medzitým sa v Prahe na dvore Rudolfa II. z rodu Habsburgovcov pohybovali astronómovia, mágovia, umelci a alchymisti. Niektorí sa rozprávali s anjelmi, iní skúšali vyrábať zlato. Tí, ktorí sa dnes vysmievajú alchymistickým pokusom ako kacírstvu, by si mali aspoň vygoogliť, ako sa objavili fosfor či porcelán.
Veľkí vizionári od antropozofa Rudolfa Steinera cez fyzika Alberta Einsteina, inžiniera Nikolu Teslu až po univerzálneho génia Richarda Buckminstera-Fullera vždy vedeli, že najlepší spôsob, ako zmeniť systém, je ísť mimo neho a vytvoriť odtiaľ niečo nové.
Starý systém predsa nezmeníte tým, že s ním budete bojovať. Najlepší spôsob, ako ho nahradiť, je myslieť v nových formách, ktoré robia tie staré zastaranými, povedal Buckminster-Fuller.
Mozgy pohli svetom viac ako gilotína
Pracovať na starom je ako tancovať so zombíkmi. Na druhej strane vytváranie nového nevyhnutne privádza staré do konkurenčného boja so systémom. Ak je nové lepšie, starý systém je zastaraný. "Video killed the Radio Star," [Video zabilo rozhlasovú hviezdu, pozn. prekl.] spievali britskí Buggles v roku 1979 (prvý videoklip v ére M-TV) a mali rovnakú pravdu ako Steve Jobs, ktorý s iPhonom spôsobil revolúciu vo viacerých odvetviach.
To, na čo ste predtým potrebovali 20 zariadení, od diktafónov cez telefóny až po „walkman“, ste teraz mali vo vrecku v jednom zariadení. Myslenie mimo systému, ktoré sa v ňom nenaučíte, je v kombinácii s technológiou najostrejším nožom v histórii, pokiaľ ide o zmeny. Mozgy pohli dobou viac ako gilotína.
V dnešnom svete má každý potenciál meniť systém. Ešte nikdy nebolo obdobie, keď by nástroje na zmenu malo k dispozícii toľko ľudí. Zároveň žijeme v dobe, v ktorej o osude všetkých rozhoduje menej ľudí, ako kedykoľvek predtým. Ako to spolu súvisí?
Existuje nekonečný potenciál systematickej zmeny, ktorý spočíva výlučne v ľuďoch, ktorí zatiaľ nevyužili dostupné nástroje. Táto vlna sa však nezvratne dala do pohybu, valí sa a nikto nevie, kedy sa zmení na cunami.
Veľká transformácia
Žijeme uprostred tichej revolúcie s tichými revolucionármi. Pavel Durov z Telegramu by si určite rozumel s Giordanom Brunom. Vynálezca Bitcoinu Satoshi Nakamoto by sa možno cítil ako doma na dvore Rudolfa II.
Cesta k zmene sa uskutočňuje podľa podobných vzorov transformácie. V minulosti bola sila jednotlivca vnímaná ako piesok v súkolesí systému. „Pracujúci človek, zobuď sa! A uznaj svoju moc! Všetko sa zastaví, keď to chce tvoja silná ruka,“ napísal koncom 19. storočia nemecký revolučný básnik Georg Herwegh.
Dnes si každý môže vytvoriť svoj vlastný malý systém. Vďaka Bitcoinu sú už v obehu necenzurovateľné peniaze.
Ďalšia veľká bitka je tá o necenzurovateľnosť informácií. Tá sa práve deje.
Najlepším spôsobom, ako sa podeliť o centralizovanú moc, či už ide o tú mediálnu alebo o kartel centrálnej banky, je distribuovať ju prostredníctvom decentralizovaných systémov. V podstate ide o feudálne prerozdelenie: starý feudálny systém sa nahrádza opätovným získaním moci pre jednotlivca.
Akú úlohu bude v tomto vývoji zohrávať Švajčiarsko, krajina nespočetných vynálezov?
Máloktorá iná krajina je taká inovatívna, preto má takú dobrú pozíciu pre spomínanú transformáciu systému. Najúspešnejšia aplikácia pre Bitcoin v Európe pochádza zo Švajčiarska. Aplikácia Relai slúži na bezpečnú úschovu vlastných Bitcoinov, a to bez vplyvu iných.
Akciovka Relai bola nedávno vyhlásená za najlepší kryptografický startup a druhý najlepší finančný startup v krajine a ženie sa od jedného rastového úspechu k druhému. V súčasnosti sa pripravuje na ešte efektívnejšie dobývanie európskeho trhu.
Získanie kontroly pre jednotlivca znamená stratu kontroly pre starý (peňažný) systém. Tento princíp platí aj v iných odvetviach. Napríklad spoločnosť iVault AG so sídlom vo švajčiarskom Thalwile v súčasnosti pracuje na otvorení trhu zdieľanej ekonomiky.
Každý, kto chce napríklad jednoducho prenajímať svoj e-bike, auto alebo kosačku na trávu iným, tak môže urobiť prostredníctvom aplikácie ivault.io a profitovať priamo z vlastnej udržateľnosti. To isté platí aj v tomto prípade: staré centralizované platformy a sprostredkovatelia sa zbavujú moci a jednotlivci berú svoj osud do vlastných rúk.
Je to stále tá istá schéma a princíp: ak nechcete, aby vás riadili iní, musíte sa riadiť sami. Platí to pre peniaze, informácie a dokonca aj pre kosačky na trávu či e-bicykle.
Tento text sa prvýkrát publikoval vo švajčiarskom časopise Weltwoche.