Výsledok referenda v Moldavsku je Pyrrhovým víťazstvom prozápadných síl

V nedeľu sa v Moldavsku konalo prvé kolo prezidentských volieb aj referendum o integrácií do EÚ. Druhý menovaný plebiscit, ktorého cieľom je doplniť európsku integráciu do ústavy Moldavska tak, aby budúce vlády nemohli daný proces jednoducho zvrátiť, bol v mnohých ohľadoch kľúčovejší.

Pôvodné prieskumy verejnej mienky naznačovali hladké víťazstvo podporovateľov európskej integrácie. Tábor „áno“ v nich disponoval pohodlnou väčšinou okolo 55 percent, zatiaľ čo odporcovia ústavných zmien dosahovali ledva cez 34 percent.

Skutočný súboj oboch názorových táborov bol však nakoniec omnoho tesnejší. Približne o polnoci miestneho času, po spočítaní 90 percent všetkých hlasov, viedli odporcovia európskej integrácie nečakane o viac než 10 percentuálnych bodov. Moldavská prezidentka Maia Sanduová na predbežné výsledky reagovala krízovou tlačovou konferenciou. Na ktorej obvinila z vysokej podpory „nie“ nešpecifikované „zahraničné sily“, ktoré podľa jej slov využívali úplatky a propagandu na ovplyvnenie výsledku hlasovania.

Konečný výsledok na poslednú chvíľu zvrátili hlasy z volebných miestností v zahraničí. Moldavská diaspóra v západných krajinách sa rovnako ako pri prezidentských voľbách v roku 2020 a parlamentných voľbách v roku 2021 ukázala byť rozhodujúcou silou. Referendum o smerovaní do EÚ nakoniec prešlo s podporou 50,39 percenta hlasov (750 238 hlasov) oproti 49,61 percentám proti (738 636 hlasov).

Sanduová: „Kupovali ste hlasy!“

Moldavská prezidentka z tesného výsledku nepriamo obvinila Moskvu. Podľa Sanduovej „zločinecké entity“ plánovali podplatiť až 300-tisíc obyvateľov Moldavska, aby hlasovali proti referendu. Zodpovedné orgány podľa jej slov zaznamenali až 150-tisíc prípadov kupovania hlasov.

„Sú ľudia, ktorí skutočne nerozumejú, o čom je Európska únia a čo Moldavsku prinesie. V každej demokracii je normálne, že sa nájdu ľudia s iným názorom. Situácia, keď zločinecké skupiny uplácajú voličov, však normálna nie je,“ uviedla Sanduová. Zdroje z moldavskej vlády pre Euronews povedali, že prezidentská kancelária nedokáže nájsť dôkazy o volebnej korupcii, ale musí sa spoliehať na zistenia polície a ďalších orgánov.

V Moldavsku momentálne prebieha vyšetrovanie siete spolupracovníkov odsúdeného moldavského oligarchu na úteku Ilana Shora, na ktorého sa vzťahujú sankcie EÚ za pokusy o destabilizáciu Moldavska. „Osoby spojené so zločineckou organizáciou vedenou Shorom dostali pokyny, aby naverbovali ľudí, ktorí sa zúčastnia hlasovania výmenou za peňažnú odmenu. Tí mali byť následne v predvečer volieb prostredníctvom skupín na telegrame informovaní o kandidátovi, za ktorého sa bude hlasovať, aj o tom ako aj hlasovať v referende,“ uvádza sa v tlačovej správe moldavskej polície z 3. októbra.

Shor, ktorý sa nedávno z Izraela presťahoval do Ruska, je momentálne považovaný za hlavného favorita Kremľa. Stal sa ním po tom, ako bývalý proruský prezident Igor Dodon stratil moc v prospech Sanduovej a (PAS). Treba dodať, že na aktivity Shora smerujúce k ovplyvňovaniu verejnej mienky za pomoci úplatkov a korupcie upozorňujú moldavské bezpečnostné zložky dlhodobo a nie len v kontexte prezidentských volieb a referenda. V krajine už bolo niekoľko osôb napojených na Shora za nelegálne financovanie právoplatne odsúdených.

Opozícia: „Diskriminujete diaspóru v Rusku!“

Naopak, druhá strana obviňuje z ovplyvňovania volieb práve vládnu PAS. Jedným z bodov kritiky je skutočnosť, že vláda pre moldavskú diaspóru v Rusku otvorila len dve volebné miestnosti – obe na moldavskom veľvyslanectve v Moskve.

Pre porovnanie, v susednom Rakúsku vláda zriadila tiež dve hlasovacie miestnosti – jednu vo Viedni a jednu v Innsbrucku. V Belgicku boli zriadené 4, vo Francúzsku 20, v Nemecku 26 a v Taliansku 60. V Rusku malo pôvodne byť otvorených 5 hlasovacích miestností, avšak Kišiňov vyhlásil, že na ostatných miestach nebol schopný zabezpečiť bezpečnosť hlasovania.

Ion Tăbârță, riaditeľ Informačného centra NATO v Moldavsku, pre Štandard uviedol, že dané rozhodnutie môže súvisieť s incidentom pri predbežnej registrácii hlasov voličov. Podobná registrácia pre občanov v diaspóre nie je povinná a má len poradný charakter, pričom bežne býva ignorovaná. Pred tohtoročnými voľbami sa registrovalo okolo 9-tisíc ľudí, z ktorých až 7-tisíc boli členovia diaspóry v Rusku. Vláda v tejto situácii plánovala otvoriť 5 miestností, z toho 3 mimo Moskvy, kde v predchádzajúcich voľbách tradične hlasovala väčšina „východnej“ diaspóry.

Neskôr sa však ukázalo, že prevažná väčšina z takmer 7-tisíc žiadostí bola odoslaná z jednej a tej istej IP adresy. Moldavské úrady tak podľa experta pravdepodobne dospeli k záveru, že v Rusku je plánovaný nákup hlasov členov diaspóry a ich organizované zvážanie do volebných miestností. Rovnaký postup v minulosti moldavské proruské strany efektívne využívali, keď do volebných miestností zvážali autobusy voličov zo separatistického Podnesterska.

Šéf Strany socialistov Moldavskej republiky (PSRM) Igor Dodon v tejto súvislosti naopak vyhlásil, že dané rozhodnutie diskriminuje približne 400-tisíc Moldavcov, ktorí žijú v Rusku. Za skutočnú príčinu daného rozhodnutia označil bývalý prezident prevažne proruské nálady moldavskej diaspóry v Rusku, ktoré by mohli ohroziť výsledok referenda. Vo dvoch volebných miestnostiach v Rusku nakoniec odhlasovalo dokopy 6 370 občanov Moldavska.

Tăbârță súhlasí s Dodonom v tom, že väčšina príslušníkov diaspóry v Rusku je názorovo silne proruská. Zdôraznil však, že politik zavádza pri jej súčasných počtoch. Po roku 2014 a prepade hodnoty rubľa totiž došlo k prudkému zmenšeniu „východnej“ diaspóry. V rovnakom čase, ako sa prepadala hodnota rubľa, začali totiž Moldavci masovo odchádzať za prácou do EÚ. Umožnilo im to rumunské občianstvo a nové možnosti vyplývajúce z členstva štátu v hlbokej a komplexnej zóne voľného obchodu s Úniou. V Rusku momentálne ostáva žiť podľa Tăbârță približne už len 150- až 200-tisíc občanov Moldavska.

Z pohľadu na dostupné štatistiky tak vyplýva, že Ruská diaspóra je stále väčšia než diaspóra v Taliansku. Tá v roku 2023 zahŕňala 107 377 občanov Moldavska. V otázke pretrvávajúceho nepomeru počtov volebných miestností v Taliansku a Rusku Tăbârță zdôrazňuje, že počty sú určované za pomoci algoritmu, ktorý berie do úvahy primárne dáta o hlasovaní diaspóry v predchádzajúcich voľbách.

Východná diaspóra je oproti západnej špecifická v tom, že má zapustené hlboké korene a je už silne priviazaná k Rusku. „Mnohí občania Moldavska v Rusku už ani nemajú platné moldavské doklady, a preto ani nemôžu hlasovať,“ dodal moldavský odborník. Naproti tomu západná diaspóra je podľa jeho slov nová a má stále silnú a priamu väzbu na Moldavsko, keďže v Únii ešte nezapustila pevné korene. Táto skutočnosť sa okrem iného prejavuje porovnateľne omnoho nižšou mierou účasti východnej diaspóry vo voľbách v porovnaní s diaspórou západnou. V Rusku sa tradične na moldavských voľbách a plebiscitoch zúčastňovalo menej než 10-tisíc voličov.

Ďalším špecifikom východnej diaspóry je jej prevažná koncentrácia v hlavnom meste. Menšie komunity sú podľa Tăbârță ešte v Petrohrade a Krasnodarskom kraji. Naopak, západná diaspóra je väčšinou demograficky rozdelená medzi viaceré regióny. Práve táto skutočnosť podľa jeho slov vysvetľuje veľké množstvo miestností v Taliansku.

Odborník ďalej zdôraznil, že platná moldavská legislatíva umožňuje, aby v jednej volebnej miestnosti odhlasovalo maximálne päťtisíc osôb. V Rusku sa tak nepodarilo naplniť maximálne počty ani v Moskve, kde žije väčšina občanov Moldavska. Tăbârță, ktorý bol podľa svojich slov zástancom otvorenia viacerých volebných miestností v Rusku, si vzhľadom na vyššie uvedené fakty nemyslí, že by to zvrátilo výsledok referenda aj v prípade zvážania voličov. Ako však ukazujú podobné prípady z nedávnej minulosti, neotvorenie viacerých miestností v Rusku môže dať proruským stranám v Moldavsku muníciu na väčšiu mobilizáciou odporcov EÚ.

Damoklov meč nad prozápadnou vládou

Vinu za to, že referendum takmer neprešlo, podľa Tăbârță nemožno zvaľovať len na údajné kupovanie hlasov. Kúpiť si aj tak možno len voliča, ktorý nie je proeurópsky, ale je buď proruský, alebo indiferentný. Príčinu toho, čo je síce „legislatívnym úspechom, ale politickým neúspechom“ musí prozápadná vláda podľa odborníka hľadať tiež vo vlastných radoch.

Výsledok referenda totiž indikuje jeden fenomén – prudko sa prepadajúcu popularitu moldavskej vládnej strany u jej vlastného elektorátu. Prozápadne orientovaní voliči síce vo všeobecnosti veria, že súčasná vláda je menej skorumpovaná, než vlády predchádzajúce, avšak dlhodobo ju vnímajú ako vládu neprofesionálnu a nekompetentnú.

„Strana PAS v roku 2020 vyhrala voľby vďaka mnohým faktorom a nahromadeným náladám v spoločnosti, ktoré ona sama nijak neovplyvnila. Strana nebola pripravená vládnuť a popravde, jej členovia pravdepodobne ani nečakali, že budú vládnuť. Do vlády preto prišli s veľmi neschopným a nepripraveným tímom. Na vysoké pozície sa spolu s PAS dostali ľudia vo veku 25 rokov, ktorých jedinými devízami bolo, že boli mladí, aktívni na sociálnych sieťach a vedeli po anglicky. O praktickom riadení štátu a reálnej politike však nevedeli nič. Ja nie som proti mladým ľuďom v štátnej správe – práve naopak. Avšak na vysokých pozíciách musia väčšinou byť pod mentorstvom skúsenejších a starších odborníkov,“ povedal Tăbârță.

S týmto názorom súhlasí aj miestny expert jednej z ľudskoprávnych organizácií, ktorý pôsobil ako volebný pozorovateľ a preto sa vyjadril pod podmienkou anonymity. Pre Štandard uviedol, že jedným z prejavov nekompetentnosti a neprofesionálnosti kádrov vládnej strany bolo práve aj „odfláknutie“ a „nezvládnutie“ kampane na podporu referenda.

Podľa neho si prepadajúcu popularitu vlády dobre uvedomuje aj prezidentka Sanduová, ktorá si na rozdiel od vládneho kabinetu u prozápadného elektorátu zachováva pomerne vysokú mieru popularity. Prejavilo sa to okrem iného neštandardným dištancovaním sa prezidentky od vlastnej strany v predvolebnej kampani. Sanduová tak napríklad odmietala účasť v predvolebných diskusiách práve zo strachu, že bude musieť obhajovať slabý výkon vládneho kabinetu. V predchádzajúcich prezidentských voľbách pritom prezidentka rovnakú neochotu diskutovať vyčítala svojmu hlavnému súperovi Igorovi Dodonovi.  

Obaja experti preto pripúšťajú, že výsledok referenda môže byť indikátorom možnej porážky prozápadných síl v parlamentných voľbách, ktoré by sa v Moldavsku mali konať už na budúci rok.

Nič nové pod slnkom

Výsledok referenda naznačuje, že cesta Moldavska do západných štruktúr nemusí byť ani napriek pôvodnému optimizmu rýchla, priamočiara, ani istá. Tăbârță však zároveň dodáva, že možné víťazstvo proruských síl v parlamentných voľbách by v prípade Moldavska neznamenalo ani prudké otočenie vektoru zahranično-politického vektora na východ.

„Na rozdiel od Gruzínska prevažná väčšina exportu Moldavska smeruje do EÚ, je tam väčšina našej diaspóry, prichádzajú odtiaľ remitencie, pričom našu krajinu od Ruska navyše oddeľujú Čierne more a Ukrajina. Geografia tu skrátka nepustí,“ uviedol.

Podľa Tăbârță by ani proruská vláda nemohla viesť čisto proruskú politiku. Jej politika by mala skôr „multivektorový“ charakter. Podobnú taktiku podľa jeho slov volili v minulosti prakticky všetky proruské vlády.

Výsledok referenda tak nutne nenaznačuje žiaden prudký obrat Moldavska ani na západ a ani na východ. Očakávať možno skôr prešľapovanie na mieste, ktoré túto krajinu charakterizuje už od 90. rokov.