Pôvodne bol návrh zákona o tejto téme v pozvánke pre poslancov zaradený na októbrovú schôdzu parlamentu, napokon sa však v programe neobjavil. Všetko zmenila pondelková koaličná rada, cez ktorú neprešiel. Výhrady mal zrejme niektorý z koaličných partnerov.

Keď sa koncom leta táto iniciatíva objavila, nezdalo sa, že by mala čeliť komplikáciám. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) nevidel v návrhu nič nezvyčajné. Generálna prokuratúra ho privítala.

Odbor komunikácie rezortu spravodlivosti 22. októbra, teda deň po koaličnej rade, Štandard informoval, že ide o iniciatívu poslancov, ktorí majú zákonodarnú právomoc. „V prípade, že takýto návrh bude schválený, vzhľadom na doterajšiu obdobnú úpravu dôchodkového zabezpečenia prokurátorov a sudcov, bude na programe dňa aj otázka podobných zmien v oblasti justície,“ ozrejmil odbor komunikácie.

Novela zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry od poslanca Daniela Karasa (Smer) pritom mala nadobudnúť účinnosť 1. januára budúceho roka. Do konca tohto roka je plánovaná ešte jedna schôdza. To znamená, že zákon sa už v tomto roku schváliť nestihne.

Náklady štátu na predčasné odchodné a na výsluhový dôchodok pre prokurátorov by si v roku 2025 vyžiadali 2,4 milióna eur. V roku 2026 by to bolo približne 1,8 milióna eur a v roku 2027 malo ísť o čiastku 2 milióny eur.

Predčasné odchodné a výsluhový dôchodok

Návrh priznáva prokurátorovi právo na predčasné odchodné, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov. Podmienkou je zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, a pritom je podľa poslanca Karasa natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už ju nevládze riadne vykonávať.

Poslanec v dôvodovej správe k zákonu argumentoval, že výkon funkcie prokurátora je náročný. Je spojený so značnou psychickou záťažou vyplývajúcou z charakteru činnosti prokurátora v trestnej aj netrestnej oblasti.

Výška odchodného podľa návrhu závisí od dĺžky započítateľnej praxe, maximálne môže dosiahnuť desaťnásobok naposledy určeného základného platu prokurátora. To znamená za 28 rokov započítateľnej praxe.

Pokiaľ ide o priznanie výsluhového dôchodku, základnou podmienkou má byť zánik služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie v prípade, ak o výsluhový dôchodok prokurátor požiada po 20 rokoch výkonu funkcie. Poslanec Karas navrhol, aby výška výsluhového dôchodku bola 0,8 percenta za každý rok výkonu funkcie prokurátora.

Renta pre Žilinku a jeho nasledovníkov

Opozícia podrobila kritike najmä výsluhový dôchodok pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) tvrdila, že sa jej návrh javí ako legálna korupcia, aby si Smer mohol získať prokurátorov.

Poslanec Karas pri výsluhovom dôchodku v dôvodovej správe argumentoval rôznymi obmedzeniami generálneho prokurátora a jeho rodiny nielen v profesionálnom, ale aj v bežnom živote, ako aj tým, že táto funkcia je spojená „so značnými rizikami, je nebezpečná a nevyhnutne predstavuje značnú zdravotnú záťaž“.

Návrh ráta s tým, že výška doživotnej renty pre šéfa prokuratúry by sa rovnala základnému platu prokurátora generálnej prokuratúry. Opozícia poukazovala na to, že Žilinka by dostával mesačne niečo cez päťtisíc eur.

Nárok na takúto rentu by mal po zániku služobného pomeru vzdaním sa funkcie prokurátora po uplynutí najmenej štyroch rokov jeho funkčného obdobia. Celé funkčné obdobie generálneho prokurátora je pritom sedem rokov.

Treba tiež pripomenúť, že renta pre šéfa prokuratúry by bola vyššia, na akú by mal už dnes nárok premiér Robert Fico (Smer). Ten by dostával niečo cez štyritisíc eur.

Poslanec Karas čaká, akým smerom pôjde jeho návrh

Predkladateľ zákona, poslanec Karas, odmietol, že by na predložení návrhu nebola zhoda. „Nieže nebola zhoda, ale dopracujú sa tam niektoré ďalšie veci,“ povedal Štandardu. „Je to stále v hre, má ešte k tomu znovu zasadnúť koaličná rada a mali by sa tam rozširovať a doplniť nejaké veci,“ poznamenal s tým, že detailnejšie informácie nemá a sám čaká, akým smerom sa to vyberie.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) pred časom hovoril, že nie je fanúšik doživotných rent. Fakt, že by stačilo byť štyri roky generálnym prokurátorom na to, aby dostával doživotnú rentu, sa mu nepozdával. „Nech je to celé funkčné obdobie,“ usúdil Taraba.

Karas na otázku Štandardu, prečo navrhol štyri roky, odpovedal, že sa opieral o svoje zistenia. Odmietol, že by pri návrhu zákona spolupracoval s generálnou prokuratúrou. „Mal som svoj odborný tím,“ podotkol.