Vyhrali všetky štyri anglické kluby sú stále bez premožiteľa, dokopy inkasovali jediný gól (!) a všetky sú v hornej deviatke. Sila Premier League je neodškriepiteľná. Najzaujímavejšie však boli v tomto týždni španielsko-nemecké konfrontácie v Madride a Barcelone. Mali hrdinov v brazílskych krídelníkoch, ktorí dosiahli hetrik. Vinicius Junior nasmeroval Real Madrid k obratu proti Dortmundu a Raphinha priviedol na nový vrchol mladú Flickovu Barcelonu pri víťaznom pochode proti Bayernu.
Priblížil hetrik Viniciusovi Zlatú loptu
V roku 1992 bol Christo Stoičkov jedným z najvážnejších kandidátov na zisk Zlatej lopty. S Barcelonou vyhral ligu i pohár majstrov. Lenže Barca sa na jeseň nedostala do skupinovej časti novovytvorenej Ligy majstrov, a tak na televíznej obrazovke sledoval, ako Marco van Basten strieľa v novembri štyri góly do siete IFK Göteborg. AC Miláno za celý rok nenašlo premožiteľa v Serie A a ani v Európe, a keď v decembri nastalo hlasovanie parížskeho France Footballu, sila chvíle bola na strane van Bastena, hoci mu v tom roku nevyšiel európsky šampionát, na ktorom neskóroval.
Stoičkov neskôr priznal, že doma pri televízore plakal, lebo tušil, že van Bastenov strelecký koncert obracia karty v hre o Zlatú loptu. A mal pravdu. V hlasovaní skončil tesne za Holanďanom. Teraz mohol mať podobný pocit Rodri, ak videl Viniciusov karneval proti Dortmundu. Možno práve magický večer na Bernabeu bude pre Brazílčana rozhodujúcim faktorom pri udeľovaní Zlatej lopty.
V repríze tohtoročného finále Ligy majstrov sa Real Madrid dostal pod tlak, zväčšil vlastné starosti, ale dostal sa z nich tak, ako to vie len on. Forma bieleho baletu nebola impozantná. V lige síce ešte neprehral, ale ani nezažiaril a v týždni s domácim El Clasico sa očakávalo, že sa v Lige majstrov naladí optimisticky. Dlhé týždne nepôsobil kompaktne, celistvo, naopak, rozladene, odkázaný na veľké individuálne majstrovstvo svojich protagonistov.
Ancelotti viackrát priznal, že sa mu nepodarilo utvoriť harmóniu medzi silným útočným štvorlístkom Rodrygo, Vinicius, Bellingham, Mbappé, pretože všetkých to automaticky ťahá na ľavú stranu. A platilo to aj dlhé minúty proti Dortmundu. Ak by Borussia popri dvoch znamenitých góloch, pri ktorých zasvietila schopnosť porozumenia medzi Guirassym a Malenom a potom medzi Malenom a Byoneom Gittensom, dotiahla efektívnejšie niekoľko ďalších akcií, respektíve ak by v bráne nestál skvelý Courtois, mohol prísť debakel, ktorý by zničil predstavy Realu o hľadaní formy a zlepšenia.
Prišlo však z ničoho nič. Real sa s ohromným nasadením vrhol do útoku, ani čo by ho pochytil spaľujúci hlad. Už na konci prvého polčasu mal drvivú prevahu, Borussiu nepustil k lopte a súpera zachránilo v priebehu troch sekúnd brvno pri koncovkách Rodryga a Bellinghama. Biela lavína, ktorá sa zosypala na Dortmund medzi 50. a 62. minútou, rozmetala všetko a pripravila podklad pre ďalšiu v záverečnej desaťminútovke.
A ústrednou postavou bol Vinicius. Na ľavej strane ničil Ryersona i všetkých protivníkov. Prenikal, centroval, kľučkoval, dribloval, zasekával, strieľal. A Real pri jeho grandióznom výkone dominoval. Tak ako sa celý zápas niesol 90 minút v úžasnom tempe, Viniciusova schopnosť tvoriť v rýchlosti, s raketovými trikmi bola úchvatná.
Kľúčové boli aj momenty spoluhráčov. Mbappého zrýchlenie a gólový center z pravej strany, posadený na hlavu Antonia Rudigera, ktorý znížil na 1:2, a potom za nerozhodného stavu výpad pravého obrancu a kapitána Lucasa Vazqueza, alternujúceho za zraneného Daniho Carvajala. Letel cez polovicu ihriska, smoliarsky mu loptu do šestnástky narazil súperov hráč Brandt a Vazquez nezadržateľne skóroval na 3:2.
Zvyšok bola Viniciusova šou s odmenou v podobe troch gólov. Najskôr dorazil do prázdnej brány po Mbappého šanci a na konci predviedol dve fantastické sóla. Mal neuveriteľnú výdrž, ťah, v tých chvíľach sa stal stelesním toho najkrajšieho, čo kedy ponúkol brazílsky futbal: schopnosť ľahučko oklamať súpera v mihu sekundy ako Pelé, Garrincha či Ronaldinho, preletieť s loptou prilepenou na kopačke ako Ronaldo, vypáliť brilantne a precízne ako Zico či Rivaldo alebo bez náprahu ako Kaká.
Real Madrid vďaka nemu ukázal, kto je európskym kráľom a znovu potvrdil, že Biely dom je miesto impozantných vzplanutí skvelých hráčov. Viniciusov výkon môže mať zaujímavé konzekvencie: Mbappé sa možno bude musieť rozlúčiť s miestom na ľavom krídle. Vždy sa vo futbale tvrdilo, že ak sa stretnú v jednom tíme dvaja skvelí a typologicky podobní hráči, že si jednoducho miesto na ihrisku nájdu. Či bude mať Mbappé takúto kapacitu a schopnosť prispôsobiť sa i preorientovať sa, to môže byť zásadná otázka pre Ancelottiho i celý tím.
Nový kráľ v Barcelone
Don Carlo má v Madride pod rukami súbor, ktorý vykreoval do podoby patriacej k Realu Madrid: s úžasnou schopnosťou vyhrávať a ísť za svojím cieľom. Veľké mužstvo sa však rodí aj u najväčšieho rivala. Barcelona s Hansim Flickom stavia na útočení, behaní, rýchlosti. Snaží sa odstrániť defenzívne diery, ktoré do nej navŕtali súperi v minulej sezóne. Má fantastický súbor mladých pušiek, kreatívnych hráčov, jedinečných stredopoliarov, útočnú silu a hoci sa do popredia zákonite derie 17-ročný zjav Lamine Yamal, v životnej forme hrá v týchto týždňoch krídelník, nad ktorým sa v lete lámala palica.
Keď Španieli žiarili na Eure, čoraz silnejšie sa ozývalo volanie po príchode Nica Williamsa, mladého krídelníka Athletica Bilbao. Barcelona sa s Baskami nedohodla, a tak Raphinha zostal v plánoch nového trénera. Ktovie, ako by skončil? Teraz je to už nepodstatná otázka. Kým v celej predchádzajúcej sezóne strelil v 37 zápasoch 10 gólov, v novej skóroval deväťkrát v 13 vystúpeniach! A pridal k tomu osem asistencií.
Hetrik do siete Manuela Neuera je jeho najvyššou „osemtisícovkou“ v drese Barcelony. Publicista Santi Nolla ho už premenoval na Reyphinhu. Brazílčan má úžasne ľahké a rýchle nohy. Stopéri Kim Min-jae s Dayotom Upamecanom a ani krajný obranca Raphael Guerreiro na ne dlho nezabudnú. Pritom po rýchlom Raphinhovom góle z prvej minúty, keď vyletel do voľného priestoru s letmým štartom ako blesk a prešiel aj cez Neuera, sa Bayern chopil taktovky a s nebývalou ľahkosťou sa zo strán dostával do domácej šestnástky.
Harrymu Kaneovi sa aj podarilo vyrovnať a Bavori mali polhodinu jasne navrch. Barcelonu zdolali na scéne Ligy majstrov v šiestich súbojoch za sebou s celkovým skóre 22:4 (!), lenže na Montjuicu ich pochovala krehká obrana. Zlyhal v nej Kim Min-jae. Stačilo šikovné a nepatrné potisnutie do jeho chrbta od Fermína Lopeza, ktoré Španiel využil na priťuknutie lopty okolo Neuera a na prihrávku Lewandowskemu pred prázdnu bránu a zápas sa razom stočil na barcelonskú stranu.
Raphinha ešte pred prestávkou prebral na ľavej strane nádherný pas Casada, prehnal sa okolo Guerreira, akoby tam súper ani nebol, a Neuer nedočiahol na presnú krížnu strelu. Po zmene strán sa Raphinha blysol ďalším šprintom, v plnom behu si na prsiach prebral Yamalov pas a stopéri ho naháňali márne.
Výhra 4:1 je nečakaná. Málokto predpokladal, že by mladí žrebci Barcelony dali Bayernu takúto lekciu. Mali len 39-percentné držanie lopty, a Neuerovi aj tak priniesli čiernu moru: štyri strely na bránu znamenali štyri góly! Flick importoval intenzitu, odstránil z hry akékoľvek známky pohodlnosti a čo je najpodstatnejšie: Barca popri všetkých tradičných prednostiach vie aj bojovať, vyhrávať súboje a má celozápasovú výdrž na pekelné tempo. Aj preto ustála pomerne dlhú horšiu pasáž, keď sa zdalo, že Bayern môže prebrať zápas do rúk.
To všetko sa podarilo tímu, v ktorom boli v zápase ôsmi odchovanci La Masie patriaci dnes stále do kategórie do 21 rokov: stopér Pau Cubarsí, ľavý obranca Alejandro Balde, stredopoliari Pedri, Fermín Lopez a Marc Casado, krídelník Lamine Yamal i dvaja striedajúci – Gavi a Ansu Fati!
Hoci Barcelone chýba brankárska opora Ter Stegen, obrana sa vzmáha. Výborne hrá stopér Iňigo Martinez, na pravom kraji je ešte lepší Jules Koundé. O superkvalite v strede poľa, do ktorého sa navyše vracajú uzdravení de Jong s Gavim a Olmom netreba dlhšie hovoriť. A je tu navyše nečakane brazílsky šaman, doteraz považovaný za nevyspytateľného a náladového hráča.
Ak bude Raphinhova forma trvalým javom a posunie sa ďalej od oktoberfestu na Montjuicu, Barcelona sa môže vrátiť na vysoké európske méty, z ktorých definitívne spadla pred viac ako štyrmi rokmi v auguste 2020 po lisabonskom štvrťfinálovom debakli 2:8 s Bayernom. Negatívny eurocyklus sa môže uzavrieť a prvá silná žiara postmessiovskej éry môže byť realitou.