Štátne dlhopisy pre bežných ľudí sa nebudú zdaňovať. Riziká sú nízke, ale existujú

Tieto cenné papiere si budete môcť kúpiť jednoducho, a to prostredníctvom piatich bánk – Československej obchodnej banky, Slovenskej sporiteľne, Tatra banky, UniCredit Bank a Všeobecnej úverovej banky, ktoré si štát na ich predaj zazmluvnil.

Dlhopisy nakúpite jednoducho

Štandard oslovil všetky finančné inštitúcie, ktorá majú od jari klientom ponúknuť nové dlhopisy, na otázky však odpovedala len Slovenská sporiteľňa. "Ako najväčšia retailová a digitálna banka máme vybudovanú kvalitnú infraštruktúru na predaj investičných produktov, vrátane dlhopisov," konštatuje hovorkyňa banky Marta Cesnaková.

Znamená to, že sú pripravení začať predávať štátne dlhopisy či už cez mobilnú aplikáciu alebo v pobočkách, a to hneď po finalizácii dokumentácie a stanovení podmienok zo strany štátu. Navyše, pokiaľ klient ešte nemá majetkový účet, otvoria mu ho v sporiteľni automaticky počas procesu nákupu daného dlhopisu. Podobný postup bude platiť aj v pobočkách.

Tento typ dlhopisu podľa Cesnakovej významne neovplyvní predaj iných dostupných investičných produktov, ktoré sú v ponuke banky. "Vzhľadom na plánovaný objem emisií štátnych dlhopisov a súčasne ponuku našich vlastných investičných riešení to nevnímame ako zásadnú konkurenciu," dodáva s dôvetkom, že záujem štátu i médií o túto tému môže prispieť k rozvoju finančnej gramotnosti na Slovensku.

O tom, ako sa medzi finančné domy rozdelí prvá emisia, sa podľa nej ešte diskutuje. Rovnako náročné je vopred odhadnúť aj ochotu zo strany občanov do týchto cenných papierov investovať. "Predpokladáme, že záujem našich klientov bude závisieť od podmienok a atraktivity úrokovej sadzby v čase ponuky," uzatvára Cesnaková.

Inšpirácia pochádza zo zahraničia

V rámci tohto typu produktu nejde o nejakú novinku. Predaj štátnych dlhopisov svojim občanom je štandardný spôsob, akým krajiny na celom svete získavajú zdroje. "U nás má asi 200-ročnú tradíciu. Je to návrat k niečomu, čo by veľmi dobre poznali naši prarodičia, a praprarodičia," hovorí pre Štandard konateľ spoločnosi Perspective Group Igor Koso.

Myslí si, že štátne dlhopisy sú neporovnateľne bezpečnejšie ako korporátne, ktoré sa bežne predávajú retailovým klientom. Ich dlhá tradícia však podľa jeho slov na našom území skončila po roku 1948, keď sa moci v Československu ujali komunisti.

Výhodnosť pre kupujúceho závisí, samozrejme, od nastavenia ich parametrov. "Otázka je aj to, či ich štát nejako daňovo zvýhodní [zatiaľ to avizuje, pozn. red.], napríklad na zrážkovej dani z kupónu," podotýka Koso s tým, že je v podstate možné ich porovnávať s termínovanými účtami v bankách.  

Výnosnosť takého dlhopisu by však podľa neho mala byť oveľa vyššia, vzhľadom na riziká, ktoré bude znášať ich držiteľ. "Pokiaľ má klient odložených šesť svojich mesačných nákladov ako rezervu, a má stabilný príjem, viem si predstaviť kúpiť povedzme za štyri mesačné náklady štátne dlhopisy," vysvetľuje s dôvetkom, že to isté môže platiť, ak má klient väčšiu sumu, je konzervatívnejší a vie, že ju bude v relatívne krátkom čase potrebovať.

Na základe pomeru medzi ich rizikami a výnosmi by do nich však neinvestoval s dlhším horizontom ako tri roky, pretože ani tu, ako je to u cenných papierov bežné, 100-percentná istota neexistuje. "Pri investovaní do štátnych dlhopisov vidím dve riziká," dodáva expert. Prvým je riziko poklesu ich trhovej ceny v súvislosti s rastom úrokov na novom štátnom dlhu.

Vysvetľuje, že zlacnenie môže byť len dočasné. Aj úrok štátneho dlhu môže klesnúť. "A pokiaľ dlhopis držím do jeho splatnosti, dostanem aj tak vyplatenú celú sumu a aj dohodnutý výnos (kupón)," radí Koso. To znamená, že najhoršie, čo sa dá urobiť, je predať štátny dlhopis, keď jeho trhová cena klesne.

Neplatí to však vždy. "Existuje totiž aj riziko nesplatenia štátnych dlhopisov. Politické riziko," konštatuje finančník. Dodáva, že ak totiž retailový klient, bežný človek, kúpi štátny dlhopis, vstupuje do obchodného vzťahu s neporovnateľne mocnejšou protistranou.