Primátor Šale: Ak si niekto myslí, že mám veľa peňazí, nech si to sem príde skúsiť
Definitívny návrh rozpočtu mesta, jeho rozpočtových organizácií a príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta na rok 2025 predložia na schválenie na decembrovom zasadnutí Mestského zastupiteľstva (MsZ).
Navrhovaný rozpočet s mínusom
Na rok 2025 plánuje mesto Šaľa príjmy 32 828 715 milióna eur, výdavky by však mali byť na úrovni 35 371 565 milióna eur.
Pri prvom pohľade na navrhovaný rozpočet sa občan dozvie, že menej peňazí by malo ísť na vzdelávanie, a to o takmer 740-tisíc eur, ale aj na sociálnu starostlivosť (o 575-tisíc eur), pre detské jasle (o 9-tisíc eur), domovy sociálnej starostlivosti (o 11-tisíc eur), opatrovateľskú službu (o 4-tisíc eur) a kluby dôchodcov (o 7 470 eur).
Naopak, na propagáciu a marketing má ísť oproti roku 2024 viac približne o 26-tisíc eur, na administratívu dokonca až takmer 323-tisíc eur a na personálne výdavky 424-tisíc eur. Viac, až o 112-tisíc eur, by malo ísť tiež na verejné priestranstvá či Dom kultúry (súhrnne takmer o 109-tisíc eur).

O takmer 143-tisíc by si mali prilepšiť športovci, na odpadové hospodárstvo by malo ísť navyše o približne 790-tisíc eur. Primátor by mal dostať na bežné výdavky oproti minulému roku viac o 17 400 eur, poslanci o 13 400 eur.
Rovnaký plat má už sedem rokov
Primátor mesta Jozef Belický má však pre navýšenie výdavkov pre administratívu vysvetlenie. „Štát nás zaviazal povinnosťou v budúcom roku všetkým zamestnancom verejnej správy vyplatiť 800 eur plus 300 eur odvody ako jednorazovú dávku z dôvodu, že sa nevalorizujú platy,“ ozrejmil pre Štandard.
Ďalší nárast výdavkov podľa neho súvisí s rastúcimi cenami za tovary a služby, ktoré sa na budúci rok čakajú. Prvý muž na radnici v Šali sa iba pousmial nad tým, ako niektorí obyvatelia kritizujú, že sa mu má údajne zvýšiť mzda, ktorá je už vraj aj tak vysoká.

„Tá moja je so všetkými príplatkami asi 4 800 eur, a ak sa bude zvyšovať, tak iba podľa zákona. Mimochodom, rovnaký plat mám už sedem rokov a rozhodli o ňom poslanci. Tí mi schvaľujú aj prípadné odmeny,“ skonštatoval.
„Zvýšenie platu mi určite nikto nenavrhuje. Naopak, tu sa mi skôr navrhuje trvalé zníženie. Ak si však niekto myslí, že mám veľa peňazí, nech si to sem príde skúsiť,“ odkázal Belický všetkým kritikom.
Do očí bije povinná propagácia mesta
„Ocitáme sa v ťažkom roku konsolidácie, kde ešte dnes nevieme úplne presné parametre. Čakáme preto na štátny rozpočet, lebo z toho máme vlastne základ toho, čo samospráva dostane v podielových daniach, a od toho sa odvíjajú aj ďalšie príjmy a následne naše výdaje,“ skonštatoval primátor, podľa ktorého je pre mnohých ľudí „kameňom úrazu“ aj propagácia mesta.
„Tú sme však povinní robiť, lebo pri realizácii každého projektu zo získaných peňazí, teraz z eurofondov, máme povinnosť propagácie. Čiže musíme umiestniť tabule, dať články do novín a iné. Navyše máme aj družobné mestá, kde sa treba tiež propagovať. My sa z hľadiska propagácie pohybujeme zhruba na tretine nákladov okolitých miest ako Galanta či Hlohovec,“ vysvetlil.
Dodal, že predpisy Európskej únie sa pri odpadovom hospodárstve sprísňujú, takže aj Šaľa si bude musieť pri likvidácii odpadu siahnuť hlbšie do vrecka.
Sociálne služby sú finančne veľmi náročné
Výdavky na vzdelávanie budú podľa primátora do schvaľovania definitívnej verzie rozpočtu na rok 2025 určite ešte upravovať. Z pohľadu mesta sú dôležité hlavne výdavky na originálne kompetencie, ktoré sú financované z podielových daní.
„Ich výška výrazne ovplyvňuje celkové hospodárenie mesta. V dôsledku schválenia zmien v školských zákonoch dochádza od 1. januára 2025 k zmene vo financovaní materských škôl a veľká časť z týchto výdavkov, predpokladáme asi 2,3 milióna eur, bude mať charakter prenesených kompetencií (výdavky na prevádzkovanie materských škôl) a budú taktiež financované cez štátnu dotáciu,“ povedal Belický.
Podľa primátora je zabezpečovanie sociálnych služieb pre samosprávu finančne veľmi náročné, lebo až 80 percent výdavkov v jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb predstavujú mzdové výdavky ich zamestnancov.
Na hospodárení týchto zariadení sa tiež podpisujú ceny energií. Zaujímavosťou je aj to, že v roku 2025 mesto neplánuje preplácať príspevok na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, keďže sa predpokladá ukončenie jeho vyplácania zo strany štátu.
Ďalší osud nemocnice a návrat detskej pohotovosti
Nemocnica v Šali nefunguje od roku 2010 a vyzerá to tak, že sa nechystajú žiadne zmeny. „Jej budovy sú v tak zanedbanom stave, že len na opravy celého priestoru by boli potrebné desiatky miliónov eur. Nehovoriac o tom, že dnes celé Slovensko trpí nedostatkom lekárov a zdravotného personálu,“ skonštatoval primátor na margo opätovného otvorenia nemocnice v meste.

Teší ho však, že začínajú rokovať o prinavrátení detskej pohotovosti do miestnej polikliniky, ktorá ukončila svoju činnosť 12. októbra tohto roka. „Pred niekoľkými dňami sme sa z podnetu predsedu VÚC Becíka opätovne stretli u mňa v kancelárii a dohodli sme trošku konkrétnejšie parametre. Tie spočívajú v tom, že my máme lekárov, ktorí tu chcú slúžiť, a máme aj plne vybavenú ambulanciu,“ osvetlil primátor stav okolo detskej pohotovosti.
V Šali by chceli mať detskú pohotovostnú službu cez týždeň popoludní a tiež v sobotu a v nedeľu. „Pohotovosť by mohla fungovať približne dva roky, lebo zatiaľ to ako nekonečné riešenie nevyzerá. Verím však, že do dvoch rokov zase nastanú príležitosti, ktoré nám ju umožnia udržať,“ nádejal sa Belický.
Jej zriaďovateľom bude podľa jeho slov Nitriansky samosprávny kraj a prevádzka bude v šalianskej poliklinike. „Väčšinu financií na jej prevádzku by mal dávať štát, približne v parametroch jednej tretiny by sme sa mali podieľať na nákladoch my spoločne s VÚC, teda asi jednu šestinu župa a jednu šestinu my,“ dodal.

Škrty v návrhu rozpočtu musia prísť
Mestský poslanec Peter Hlavatý je predsedom komisie pre sociálne, zdravotné a bytové otázky. Vie si predstaviť, že by dali viac peňazí nielen do športu a kultúry, ale aj sociálnych vecí. „Žiadne korekcie v mestom navrhnutom rozpočte sa zatiaľ nerobili, isté však je, že sa robiť budú musieť,“ priznal pre náš denník.
Podľa neho sa musia šalianski mestskí poslanci ešte stretnúť a dohodnúť sa, kde bude treba ubrať, aby bol rozpočet mesta vyrovnaný. Štvrtkové zasadnutie poslancov však nič zásadné vo výdavkových škrtoch neprinieslo. Ani Hlavatý nie je stotožnený s tým, že výdavky primátorovi narastú, kým na vzdelávanie a sociálne veci pôjde peňazí menej.

„A presne na toto musia zasadnúť komisie. Ja, ako predseda komisie, by som bol radšej, keby sa na sociálne veci rozpočet ešte navýšil, lebo sme jedna z mála samospráv, ktorá poskytuje v sociálnej oblasti naozaj veľa služieb. Tuším však, že na škrtanie zrejme opäť doplatí šport a kultúra, ale aj chodníky či cesty, čo mňa osobne mrzí,“ priznal.
Vie si predstaviť, že by škrtali aj v položke zvýšených výdajov primátora. „V podstate asi aj z nich, ale celé si to s poslancami v jednotlivých komisiách musíme dôsledne prejsť a škrtať tam, kde to bude občanov najmenej bolieť,“ uzavrel.