Keď Si Ťin-pching usporiadal vôbec prvé rokovania v Pekingu s bývalým prezidentom Taiwanu v snahe priblížiť ostrov k zjednoteniu, jeden úradník pôsobiaci ako knihomoľ vynikal ľahkosťou, s akou sa k čínskemu lídrovi správal.
Zatiaľ čo ostatní sa k Si Ťin-pchingovi správali strnulo a formálne, úradník Wang Chu-ning v jeho prítomnosti hovoril sebavedomo a sedel hneď vedľa neho, povedal Čchiou Kchun-suan, člen delegácie, ktorá sprevádzala bývalého taiwanského prezidenta Ma Jing-ťioua.
Táto scéna poskytla pohľad na jeden z najdôležitejších, ale málo pochopených vzťahov v Číne: medzi Si Ťin-pchingom, najmocnejším lídrom krajiny za posledné desaťročia, a pánom Wangom, najvplyvnejším ideologickým poradcom vládnucej komunistickej strany za posledné desaťročia.
"Má plnú dôveru najvyššieho predstaviteľa," povedal o Wangovi profesor Čchiou, emeritný vedecký pracovník na Národnej univerzite Čcheng-čchi v Tchaj-peji, hlavnom meste Taiwanu. "Vplyv Wang Chu-ninga spočíval v ideológii, ale teraz v Číne pod Si Ťin-pchingom ideológia spája všetko."
Vzhľadom na neprehľadnú povahu čínskej politiky sa svet často zameriava na Si Ťin-pchinga, ktorý od svojho nástupu k moci v roku 2012 centralizoval kontrolu a obklopil sa vernými, takže je ťažké zistiť, koho názory si najviac cení. V jeho okolí vyniká Wang tým, že sa dostal na vrchol napriek tomu, že nikdy neviedol provinciu ani mesto, a tým, že radil trom po sebe nasledujúcim čínskym lídrom počas troch desaťročí, čo je vzácny príklad schopnosti prispôsobiť sa a prežiť.
Denník New York Times sa rozprával s viac ako desiatkou ľudí, ktorí Wanga poznali alebo sa s ním stretli aj počas jeho návštevy v Spojených štátoch koncom osemdesiatych rokov, a prečítal si desiatky jeho prác a kníh. Rozhovory a spisy osvetľujú, ako sa dostal na vrchol moci rozvíjaním myšlienok, ktorými poslúžil čínskym lídrom a ktoré majú trvalý vplyv na to, ako sa v krajine vládne.
Wang sa zaslúžil o zdokonalenie doktrín komunistickej strany, ktoré viedli k vzostupu Číny a ktoré sú založené na presvedčení, že len neochvejná dominancia strany môže zabezpečiť úspech krajiny v podmienkach rýchlych hospodárskych zmien a silnejúcej konkurencie so západnými mocnosťami.
Si Ťin-pching nedávno poveril Wanga riešením napätých politických vzťahov s Taiwanom, ostrovnou demokraciou, ktorú chce Peking pohltiť. Taiwanskí predstavitelia tvrdia, že Wang dohliada na úsilie o prehĺbenie čínskeho vplyvu na ostrove prostredníctvom selektívnych prejavov dobrej vôle a tajných ovplyvňovacích aktivít.
Napriek tomu je 69-ročný Wang pre cudzincov málo známy. Profesor, ktorý sa stal straníckym teoretikom, prestal poskytovať rozhovory po tom, čo v roku 1995 začal pracovať v ústredí komunistickej strany, prerušil kontakty s väčšinou bývalých kolegov a od zahraničných návštevníkov sa drží bokom.
Od roku 2012 zohráva ústrednú úlohu pri pretváraní Si Ťin-pchingovej vízie Číny do ideologického programu pre superveľmoc, ktorá je technologicky vyspelá, neohrozene autoritárska a čoraz viac posilnená proti Američanmi vedenej izolácii.
Wang "poskytol ideologického ducha pre autoritárstvo za posledných 30 rokov", povedal Rush Doshi, bývalý zástupca vrchného riaditeľa pre Čínu v Rade pre národnú bezpečnosť prezidenta Bidena, ktorý teraz pôsobí v Rade pre zahraničné vzťahy a na Georgetownskej univerzite. "Pomohol vytvoriť národný naratív."
Víťazstvo nad Taiwanom
Wang teraz smeruje svoje myšlienky, politický talent a vplyv na Si Ťin-pchinga na Taiwan. Zdá sa, že vyostruje stratégie, ako preniknúť hlbšie do taiwanskej spoločnosti a zvrátiť prehlbujúci sa odmietavý postoj jej obyvateľov k Číne vrátane kultúrnych väzieb Taiwanu s pevninskou Čínou.
"Je to tiež človek, ktorý vie použiť jemný dotyk aj tvrdú päsť," povedal Čchao Čchun-šan, emeritný profesor na univerzite Tamkang v Taiwane, ktorý sa zúčastnil na zasadnutiach s Wangom na začiatku deväťdesiatych rokov a dvakrát od minulého roka.
Wang si vytrvalo získava desiatky členov taiwanskej opozičnej Nacionalistickej strany, ktorá podporuje silnejšie vzťahy s Čínou, a považuje ich takmer za čakateľov na vytvorenie taiwanskej vlády, s ktorou by Peking rokoval radšej. Zdvorilo sa pýtal nacionalistických zákonodarcov: Kto má na Taiwane staré korene? Kto pochádza z rodín, ktoré v roku 1949 utiekli z pevninskej Číny? Požiadal ich, aby opísali svoje obavy, čím dal najavo, že im venuje veľkú pozornosť, uviedli viacerí členovia delegácií.
Jeho ústupky opozícii zapadajú do stratégie Pekingu izolovať taiwanského prezidenta Laj Čching-tcheho a jeho vládnucu Demokratickú pokrokovú stranu, ktorá odmieta nárok Číny na zvrchovanosť nad ostrovom.
Podľa dvoch taiwanských bezpečnostných predstaviteľov, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, pretože ide o citlivú záležitosť, pán Wang v zákulisí dohliadal na čínske úsilie ovplyvniť taiwanskú verejnú mienku prostredníctvom online kampaní, ktoré šírili posolstvá skeptické voči americkej moci, kritické voči Lajovi a obdivné voči Číne.
Čína zároveň pritvrdila svoj vojenský prístup k Taiwanu; nedávno zorganizovala cvičenia obkolesujúce ostrov. Využíva aj právne opatrenia na zastrašovanie taiwanského obyvateľstva, ako napríklad nedávno vydané pravidlá, v ktorých sa v krajných prípadoch požaduje poprava pre podporovateľov nezávislosti.
Takéto snahy sa môžu zdať hrubé a pravdepodobne odcudzia mnohých Taiwancov, ale časom by ich mrazivý účinok mohol priniesť politickú zmenu, povedal John Dotson, zástupca riaditeľa Globálneho taiwanského inštitútu vo Washingtone. "Aj keď to pohne verejnou mienkou len o niekoľko bodov, môže to byť rozhodujúce," povedal.
Wang môže mať značný vplyv aj na plán zjednotenia Číny. Si Ťin-pching povedal, že Taiwan musí prijať vzorec "jedna krajina, dva systémy", ktorý Peking použil pre Hongkong, ale toto usporiadanie je na Taiwane široko odmietané. Namiesto toho čínski predstavitelia, ako napríklad Wang, teraz hovoria o "komplexnom pláne" pre Taiwan, čo je fráza, ktorá umožňuje úpravy vzorca.
"Ak sú jeho predchádzajúce úlohy nejakým vodidlom," povedal Doshi odkazujúc na Wanga, "pravdepodobne dostal za úlohu vymyslieť prístup k Taiwanu, ktorý zahŕňa vytvorenie dlhodobej stratégie, ako aj ideologického rámca pre zjednotenie."
Od demokratických nádejí k „neoautoritárstvu“
Wang je rovnako ako Si Ťin-pching synom komunistických funkcionárov a bol jedným z mála čínskych mladíkov, ktorí boli vybraní na vysokoškolské štúdium počas kultúrnej revolúcie v rokoch 1966 až 1976, desaťročia násilia a horlivosti, keď sa študenti učili o Marxovi, Leninovi a Maovi.
Keď však Wang začal v roku 1978 študovať na univerzite Fu-tan v Šanghaji, mnohí v Číne začali hľadať inšpiráciu v západných krajinách. Do učební sa vplížili reči o demokracii, ktorá bola za Maa potláčaná, a Wang, ktorý sa špecializoval na politológiu, sa stal zanieteným študentom západných politických tradícií.
"Bol dosť otvorený a plný energie," povedal v rozhovore Čchen Kchuej-te, ktorý s Wangom býval v jednej izbe na Fu-tane. "Písal aj modernú poéziu."
Wang bol fascinovaný "politickou kultúrou" demokracií: zdieľanou vierou verejnosti vo vládu, ktorá udržuje stabilitu krajín, aj keď vodcovia prichádzajú a odchádzajú. Napísal, že silná sieť verejných hodnôt bola kľúčovým pilierom pevného politického poriadku, a často citoval amerických vedcov, ako Samuela P. Huntingtona a Sidneyho Verbu.
Wang zostal na Fu-tane ako prednášajúci a v roku 1984 vstúpil do komunistickej strany. Nikdy nebol rebelom, ale zdieľal nádej, ktorá bola v Číne v osemdesiatych rokoch rozšírená, že strana by mohla absorbovať trochu demokracie.
"V dnešnom svete sa demokracia stala cieľom politického rozvoja," napísal Wang v roku 1986 v šanghajských novinách. "Bez vysoko demokratického politického systému nemožno hovoriť o tom, že by sme sa mohli presadiť ako modernizovaná a silná krajina medzi vyspelými národmi sveta.“
V priebehu desaťročia však Čína čelila rastúcemu hnevu verejnosti v súvislosti s infláciou a korupciou. V roku 1986 vypukli študentské protesty za demokraciu. Aj keď Wang naďalej chválil demokraciu ako dlhodobú ambíciu, varoval pred rýchlou politickou liberalizáciou.
Náhle politické uvoľnenie by mohlo priniesť otrasy a zmariť hospodársky vzostup Číny, napísal Wang a uviedol, že jej lídri by sa mohli poučiť z Južnej Kórey, Taiwanu a ďalších ázijských „drakov“, ktorí rýchlo rástli pod autoritárskymi vládcami.
"Stal sa z neho väčší realista," povedal Čchen, jeho bývalý spolubývajúci, ktorý neskôr pracoval po boku Wanga. „Mal vlastnosti politika alebo politického operátora.“
Wang napísal správu, v ktorej uviedol, že Čína potrebuje "centralizovaný" model modernizácie, nie demokratický, aby sa uvoľnila kontrola štátu nad ekonomikou – čo by spôsobilo bolestivý nárast cien potravín a iných nevyhnutných potrieb – a zároveň udržala pod kontrolou nestabilita.
Podľa memoárov Wej Čcheng-siho, úradníka v Šanghaji, ktorý správu autorizoval, sa rozšírila medzi politikmi v Pekingu a stala sa základom "neoautoritárstva", myšlienkovej školy, ktorá tvrdí, že Čína potrebuje silného vodcu.
"Jeho podpora silnej centrálnej vlády a centrálneho vodcu bola zrejmá," povedal Ming Sia, Wangov bývalý študent a kolega z univerzity Fu-tan.
Americké lekcie
V roku 1988 začal Wang šesťmesačnú návštevu Spojených štátov, ktorá bola jeho prvým stretnutím s veľmocou, ktorú Čína začala obdivovať a ktorej sa zároveň obávala.
"Bol hlboko zasiahnutý tým, ako sú Spojené štáty rozvinuté," povedal v rozhovore Chsu Čchang-mao, novinár z Taiwanu, ktorý sa v tom čase zoznámil s Wangom. "Po návrate sa obliekal atraktívnejšie a štýlovejšie; bolo vidieť, že ho ovplyvnil americký zmysel pre módu."
Zdá sa však, že Wangove cesty po Amerike v pozícii hosťujúceho akademika na univerzite v Iowe a iných univerzitách tiež prehĺbili jeho názor, že demokracia západného typu má nedostatky a v Číne ju nemožno ľahko napodobniť.
Spojeným štátom chýbala sociálna disciplína a súdržnosť ako Japonsku, napísal Wang v knihe "America Against America" (Amerika proti Amerike) z roku 1991 o svojej návšteve. Odpudzoval ho tábor pre bezdomovcov v Berkeley, ktorý opísal ako špinavý. Sledoval prezidentské voľby v roku 1988 a dospel k záveru, že voliči majú v konečnom dôsledku obmedzené možnosti ovplyvňovať vládu.
Zdá sa, že jeho pobyt v Amerike ho utvrdil v presvedčení, že krajina musí svojim občanom vštepiť správne postoje vrátane úcty k autoritám a tradíciám, inak ju zvnútra oslabí neporiadok. Wang s uznaním citoval Allana Blooma, politického teoretika, ktorého kniha odsudzujúca liberálne kultúrne trendy "The Closing of the American Mind" (Uzatváranie sa americkej mysle) sa v tom čase stala bestsellerom.
Po návrate Wanga do Číny v roku 1989 sa jeho skepsa voči demokratizácii prehĺbila. Na jar toho roku prodemokratickí demonštranti vedení študentmi obsadili námestie Tchien-an-men v Pekingu. Čínska armáda 4. júna potlačila toto hnutie tankami a vojakmi a zabila stovky, ak nie tisíce ľudí v hlavnom meste a v celej krajine.
Wang následne varoval, že strana stále čelí hlbším hrozbám. Napísal, že čínski predstavitelia potrebujú "komplexnú revíziu celého systému spoločenskej kontroly", aby skrotili účinky hospodárskeho rastu, najmä korupcie, ako aj príliv západných investícií a kultúrneho vplyvu.
Wang vyzval vedúcich predstaviteľov v Pekingu, aby obnovili svoju kontrolu nad príjmami a štátnymi spoločnosťami. Upozornil, že ich kontrola nad hospodárskymi zdrojmi sa v predchádzajúcom desaťročí oslabila a miestni úradníci, ktorí majú bohaté príjmy, sa niekedy bránia príkazom z Pekingu.
Tvrdil, že keďže sa Čína otvorila vonkajšiemu svetu a strana prestala riadiť životy ľudí, vodcovia potrebujú nové spôsoby, ako si udržať ich lojalitu. Nové výzvy, ako napísal v roku 1992, „si vyžadujú, aby čínsky systém sociálnej kontroly reagoval pevnejšie, pružnejšie a ráznejšie". Poradil Pekingu, aby vyvinul nové spôsoby monitorovania a formovania hodnôt ľudí.
"V skutočnosti písal o tom, na čo sa snažili prísť: ako udržať politický poriadok v priebehu veľmi zásadných spoločenských a ekonomických zmien?" povedal Timothy Cheek, historik Komunistickej strany Číny na Univerzite Britskej Kolumbie.
V roku 1995 Wanga z akademickej pôdy vytiahol Ťiang Ce-min, bývalý šanghajský stranícky tajomník, ktorý sa v roku 1989 stal čínskym vodcom. Pripojil sa k Ústrednému úradu pre výskum politiky strany a neskôr sa zaslúžil o formovanie Ťiangovej doktríny "trojitého zastúpenia", politiky, ktorá mala priviesť súkromných podnikateľov do náručia strany.
Po odstúpení Ťianga zostal Wang hlavným poradcom nasledujúceho čínskeho vodcu Chu Ťin-tchaa. Keď sa v roku 2012 dostal k moci Si Ťin-pching, Wanga si ponechal.
Muž, ktorý stojí za „myšlienkou Si Ťin-pchinga“
To, že Wang má stále blízky prístup k Si Ťin-pchingovi, naznačuje, že zostal vplyvným zdrojom rád, keď čínsky líder zápasil s pandémiou, hospodárskymi problémami a rastúcim nepriateľstvom so západnými vládami.
Odborníci pripisujú Wangovi veľkú úlohu pri formovaní Siových myšlienok do podoby oficiálnej doktríny – myšlienky Si Ťin-pchinga – zameraného na znovuzrodenie Číny ako veľmoci. V rámci boja proti nebezpečenstvám, ktoré podľa neho ohrozujú vládu strany, Si Ťin-pching požadoval ideologickú konformitu, obmedzil západné kultúrne vplyvy, rozšíril cenzúru a snažil sa umlčať aj mierny disent.
Wang sa stal riaditeľom kancelárie komisie pre politické reformy, ktorá presadzovala Siove myšlienky štátom riadeného rastu a naďalej sa podieľa na tvorbe hlavných politických dokumentov. Obhajoval prísnu kontrolu Číny nad internetom pred publikom zloženým z riadiacich pracovníkov nadnárodných spoločností. Sprevádzal Si Ťin-pchinga na zahraničných cestách vrátane samitov s americkými prezidentmi.
Wang získal "skutočnú úlohu pri formovaní politiky, nielen úlohu ideológa", povedal Matthew D. Johnson, riaditeľ výskumu v poradenskej spoločnosti Garnaut Global, ktorý študoval Wanga. "Myslím si, že je to viacúčelový dôverník."
V roku 2017 Si Ťin-pching odmenil Wanga tým, že ho povýšil do Stáleho výboru politbyra – najvyššieho stupňa straníckej moci. Si Ťin-pching ho ponechal vo výbore aj na druhé funkčné obdobie v roku 2022, zatiaľ čo ostatní odstúpili.
Počas straníckeho zjazdu v roku 2022 sa Wangovo vystupovanie voči Siovi odohrávalo pred televíznymi kamerami. Priebeh, ktorý sa riadil podľa striktného scenára bol na chvíľu prerušený, keď sa zdalo, že Chu Ťin-tchao, vyslúžilý vodca, zjavne rozrušený a zmätený, sa bránil tomu, aby ho uvádzač vyviedol von.
Keď sa Li Čan-šu, vysoký úradník, pokúsil pomôcť Chuovi, Wang ho potiahol za oblek a šepkal mu, zrejme ho nabádal, aby si sadol. Teoreticky mal Li vyššiu hodnosť, ale to Wanga neodradilo.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.