Carafano: USA nebudú ustavične financovať Ukrajinu, aby sa vrátila do svojich hraníc

Trump nikdy nebude žiadať od Ukrajiny, aby sa vzdala suverenity nad akoukoľvek časťou svojich území, či už sú okupované, alebo nie. To jednoducho nemôžete, konštatuje americký vojenský expert.

Na druhej strane zdôrazňuje, že Spojené štáty nebudú donekonečna financovať ukrajinský boj za to, aby sa vrátila do svojich hraníc.

„Americká pozícia bude podobná, ako bola v Nemecku v roku 1945 a v Kórei v roku 1953 – línia je tam, kde je. Nebudeme prijímať žiadne záväzky ohľadom NATO, pretože v ňom teraz nie je konsenzus a neexistuje precedens pre prijatie krajiny, ktorá aktuálne bojuje. Osobne by som nezmietol členstvo (Ukrajiny) v NATO zo stola, ale buďme realistickí,“ dodáva Carafano.

Súčasťou prístupu Donalda Trumpa k zahraničnej politike USA je byť nevyspytateľný, však?

Podľa mňa je Donald Trump náhodou veľmi predvídateľný, aj keď hovorí, že je rád nepredvídateľný. Keď hovorí America first, tak v podstate hovorí, že úlohou amerického prezidenta je starať sa o životné záujmy amerického národa. Predvídateľné na ňom je, že to skutočne robí.

Keď nastúpil do prezidentského úradu, jeho východiskový názor bol: Ideme preč z Afganistanu. Ale keď si sadol so svojím národnobezpečnostným tímom, tak mu povedali: Toto sú plusy a toto mínusy nášho odchodu. A naozaj ho presvedčili, že hneď odísť by neposlúžilo americkým záujmom. Takže povedal: „Dobre, neodchádzame, ale musíme mať politiku, ktorá dáva zmysel. Len tam liať peniaze zmysel nedáva.“ Trump v Afganistane minul za rok menej ako Obama za týždeň. A počas posledných dva a pol roka tam, myslím, nemali americké jednotky žiadne straty.

Keď oznámil, že presťahuje veľvyslanectvo USA z Tel Avivu do Jeruzalema, znelo to ako hlúposť, každý prezident hovoril, že to urobí, a žiadny to neurobil. Všetci mu vraveli, že to bude koniec sveta, takže on povedal, že to urobí, a uvidíme, čo sa stane. A nestalo sa nič, pretože všetci vieme, že Arabom na Palestínčanoch v skutočnosti nezáleží. A to bola cesta k Abrahámovským dohodám.

Keď išiel do Helsínk [v júli 2018 na stretnutie s Vladimirom Putinom, pozn. red.] povedal, skúsime urobiť deal, a Putin ho v podstate ponížil. Trump sa rozhodol, že už nič také druhýkrát neurobí. Takže po zvyšok funkčného obdobia už na Putina nebral žiaden ohľad. Odstúpil od zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu, dodal Ukrajincom zbrane, snažil sa zmariť plynovod Nord Stream 2. Takže na Putina bude tvrdý.

Myslíte, že je to ponaučenie, ktoré si z toho helsinského konania odniesol?

Trump sa nebojí rizika, ale nie je ľahkomyseľný. Chce vyskúšať, či je možné veci robiť inak. Mnohí sme hovorili, že myšlienka resetu vo vzťahoch s Ruskom nebude fungovať, Obama to skúsil a nevyšlo to. Trump povedal: „Nie, ja s tým človekom chcem hovoriť.“ A tak išiel a hovoril s ním. Vrátil sa a povedal: „To nie je človek, s ktorým by som sa mohol dohodnúť.“ Severná Kórea bol rovnaký prípad [ide o stretnutie Trumpa a severokórejského vodcu Kim Čong-una v júni 2018 v Singapure, pozn. red.].

Donald Trump často pôsobí, akoby mal nezriadenú potrebu páčiť sa, oceňuje ľudí, ktorí mu lichotia.

Ja som Newyorčan ako on, takže myslím, že to chápem. Je to vyjednávacia taktika. „Je to môj najlepší kamarát. Milujem ho.“ Nemiluje ho a nie je to jeho najlepší kamarát. Hovorí to, pretože chce vytvoriť príležitosť na uzatvorenie nejakého dealu, dohody. Keď chcete uzavrieť obchod, výborne. Keď nechcete, nevráti sa, aby vám ponúkol lepší. Musíte sa pozerať na substanciu jeho politiky.

Pozrime sa napríklad na NATO. Trump povedal, že krajiny, ktoré nezačnú platiť, Amerika nebude brániť. Ľudia šaleli. Pozrite sa na to logicky. Kanada nedáva dve percentá HDP na obranu. Keď niekto zaútočí na Kanadu, myslíte, že budeme len tak sedieť? Isteže nie, budeme Kanadu brániť.

A že by sme nebránili krajiny, ktoré neplatia dve percentá? Kde sú tie krajiny? Nie sú vo frontovej línii. Nie je to Litva, Lotyšsko, Estónsko, nie je to Fínsko, Nórsko, Poľsko ani Rumunsko. Sú to krajiny ako Belgicko. Keď Rusi zaútočia, ostatné krajiny sa azda rozostúpia a nechajú ich obsadiť Belgicko?

Takže Trump to nemyslí doslovne, že nebude brániť krajiny NATO, ale hovorí, že tie krajiny sa musia prebudiť a niesť zodpovednosť. Ako sa hovorilo v čase jeho prvej kampane – jeho priaznivci ho brali vážne, ale nie doslova, jeho protivníci ho brali doslova, ale nie vážne.

Takže informácie o tom, že niektoré krajiny NATO začali investovať do obrany viac prenikli za oceán?

Áno, určite.

Mnoho európskych krajín kupuje americké zbrane nielen preto, že sú často nenahraditeľné, ale tiež sa to, úprimne povedané, považuje za politickú investíciu. Zároveň niektorí Američania, napríklad vrátane Trumpovho viceprezidentského kandidáta JD Vancea, hovoria o tom, že kapacita americkej zbrojnej výroby je nedostatočná a USA si nemôžu dovoliť dodávať zbrane Ukrajine. Tak ako to je? Chcete, aby sme kupovali americké zbrane, alebo nie?

Určite áno. Bez zahraničných partnerov by neexistoval program F-35. Uvidíme viac obranných partnerstiev, ako je AUKUS [spoločné investície do zbraňových systémov Austrálie, Veľkej Británie a USA, pozn. red.], aj s Európou. Pri Európanoch by som uvítal, aby sa najskôr postarali o hospodársky rast, aby si mohli dovoliť tie dve percentá HDP, vydávané na obranu.

V americkom obrannom priemysle prebehla po skončení studenej vojny veľká konsolidácia. V Európe sa roky hovorí o tom, že je potrebné harmonizovať zbrojné nákupy a konsolidovať zbrojný priemysel. Každá krajina si však chce svoje zbrojovky spravidla udržať.

Charakter zbrojného priemyslu sa mení. Len pár firiem je schopných vyprodukovať také F-35 alebo vojenské lode. Ale mnohé zbrane sú takzvaná technológia dvojakého použitia ako napríklad drony, ktoré zažívajú ohromnú expanziu. Ich výroba nemusí byť konsolidovaná. To isté platí pre muníciu.

Musíte si [v Európe, pozn. red.] počínať strategicky a zároveň byť otvorení globálnej ekonomike. Je to problém.

Jedným z hlavných aktérov nášho skonsolidovaného obranného priemyslu je Boeing, čo je príšerná firma. Na druhej strane máme SpaceX, ktorý má dosť vojenských aplikácií. Nikto nebude schopný vybudovať si úplne nezávislú obrannú priemyselnú základňu.

Francúzi chcú strategickú autonómiu, takže by všetky ich zbrane mali byť zrejme vyrobené vo Francúzsku. To nejde. Môžete si povedať, že nebudete strategicky závislí od svojich nepriateľov. Potrebujete odolné, možno aj redundantné dodávateľské reťazce, na ktoré sa môžete spoľahnúť. Ale nikto sa nedočká toho, že sa všetko bude vyrábať v jeho krajine.

V Európe tiež čoraz viac vidíme, že krajiny musia mať kapacitu na sebaobranu. Predtým to bolo tak, že keď ste boli v NATO, hovorili ste si, že sa nemusíte starať o obranu, že jednoducho dáte k dispozícii pre spoločnú obranu, povedzme, mínolovky. A niekto iný zase ženistov. Niečo ako kocky lega. Myslím, že tie dni sú preč.

Ukrajina ukazuje, aké dôležité je preukázať schopnosť brániť sa. Aj keď môže aktivácia procesu kolektívnej obrany nejaký čas trvať, je dôležité, aby ste boli niečím viac než len hrboľom na ceste. Krajiny na hranici NATO si už dnes túto schopnosť budujú.

Donald Trump sa vyjadroval v tom zmysle, že nie je pre Spojené štáty dôležité zabrániť Číne, aby sa zmocnila Taiwanu. Presadzuje sa teraz tento názor medzi republikánmi?

Ľudia v Spojených štátoch nerozumejú tomu, o čo vo veci Taiwanu ide. Myslia si, že ide o čipy alebo o demokraciu. Ale o to nejde. Je to jednoduché. Taiwan je najdôležitejší ostrov takzvaného prvého reťazca ostrovov, pásu tiahnuceho sa od Kuríl po Borneo. Keď Číňania získajú kontrolu nad Taiwanom a uzavrú Taiwanskú úžinu, tak sme ako mocnosť odstránení z Pacifiku.

Miesta, kam teraz Číňania mieria, sú presne rovnaké miesta ako tie, kam mierili Japonci v roku 1943. Dôvod bol rovnaký: keď ovládate spomínaný reťazec, môžete vyblokovať Spojené štáty z Indopacifiku. V deň, keď Číňania ovládnu Taiwan, strácame možnosť zásobovať po mori Južnú Kóreu a Japonsko. O to nám ide, čo sa týka Taiwanu. Číňanom nikdy neumožníme ovládnuť Taiwan. To by bol koniec Ameriky ako ázijskej mocnosti.

Geniálna vec na strategickej nejednoznačnosti, ako sa politika voči Taiwanu tradične charakterizovala, je, že tam vôbec žiadna strategická nejednoznačnosť neexistuje. Číňania chcú, aby Taiwan nikdy nebol nezávislý, a nechcú americké jednotky na Taiwane. Dobre, Spojené štáty zasa nechcú, aby Čína ovládla Taiwan. Nikdy to nebolo nejednoznačné, obe strany presne vedia, čo chcú, a to je status quo.

Myslím, že Trump je s tým uzrozumený. Povedal aj rôzne veci o Južnej Kórei a Japonsku, ale akceptuje záväzok ich brániť. Vyslovil rôzne veci o NATO, ale tiež povedal, že je veľmi hrdý na NATO a že ho „dal do poriadku“. Bol jedným z prvých lídrov, ktorí podporili vstup Fínska a Švédska do NATO. Trump nie je hlúpy. Keď prídete do firmy, ktorá vynáša, tak nepredáte jej akcie. Chcete, aby ďalej robila to, vďaka čomu sa investícia do nej vypláca. Takže neopustí Izrael, Európu, Taiwan, Japonsko ani Južnú Kóreu.

Trump zjavne nemá rád, keď niekto tvrdí, že hovorí za neho.

To je pravda. Preto aj keď poskytujem rozhovory, tak si dávam záležať na tom, aby som zdôraznil, že nehovorím za Donalda Trumpa a nepracujem pre Donalda Trumpa. Za Trumpa hovorí jedine Trump.

V júni prezentovali ľudia okolo generála Keitha Kellogga Plán pre Ukrajinu, ktorý sa v médiách označoval ako Trumpov. Pripadalo mi, že Trump sa od neho práve preto dôrazne dištancoval.

Hrubé obrysy nejakého Trumpovho plánu sú celkom jasné. Myslím, že Trump nikdy nebude žiadať od Ukrajiny, aby sa vzdala suverenity nad akoukoľvek časťou svojich území, či už sú okupované, alebo nie. To jednoducho nemôžete.

Na druhej strane, Spojené štáty nebudú donekonečna financovať ukrajinský boj za to, aby sa vrátila do svojich hraníc. Ukrajinci to môžu robiť, to je v poriadku. Ale ak budú chcieť Rusi vo vojne pokračovať, tak ich od toho Ukrajinci neodradia, ani keby dobyli svoje územie späť. Nedá sa brániť o nič lepšie, než ako to Ukrajinci robia teraz.

Americká pozícia bude podobná, ako bola v Nemecku v roku 1945 a v Kórei v roku 1953 – línia je tam, kde je. Nebudeme prijímať žiadne záväzky ohľadom NATO, pretože v ňom teraz nie je konsenzus a neexistuje precedens pre prijatie krajiny, ktorá aktuálne bojuje. Osobne by som nezmietol členstvo (Ukrajiny) v NATO zo stola, ale buďme realistickí. Bude to trvať štyri alebo päť rokov po skončení bojov, kým budú mať ľudia pocit, že sa situácia dostatočne upokojila. A úprimne povedané, myslím si, že s členstvom v Európskej únii to bude rovnaké. Budúcnosť budeme riešiť, až nastane. Musíte brať na vedomie realitu.

V roku 1945 si nikto nemyslel, že rozdeliť Berlín je dobrý nápad, ale nikto nebol ochotný pre to rozpútať tretiu svetovú vojnu. A to platí, myslím, aj pre Ukrajinu. Keď sa na to úprimne pozriete čisto z hľadiska západných záujmov, dnes sa dá hranica NATO brániť lepšie ako počas studenej vojny. Má veľkú strategickú hĺbku – my sme vtedy nemali žiadnu.

Rusi musia riešiť oveľa dlhšiu hranicu, od pobaltských krajín až k Nórsku. Uprostred je ukrajinská armáda, najväčšia v Európe. Či už je v NATO, alebo nie, Rusi ju nemôžu len tak cestou obísť. Máte tu Poľsko a Rumunsko, dve krajiny, ktoré sa seriózne starajú o svoju obranu. Takže si myslím, že na tom nie sme tak zle. Hovorím ľuďom: Ukážte mi scenár, v ktorom sú na tom USA lepšie, keď Rusko prevalcuje Ukrajinu. Prečo by Donald Trump obetoval Ukrajinu?

Donald Trump sa tiež dôrazne dištancoval od Projektu 2025, zborníka programových textov think-tanku Heritage Foundation, v ktorom pracujete. Nemusíte mi teraz vysvetľovať, že je to materiál, ktorý Heritage Foundation pripravuje pravidelne už asi tridsať rokov bez ohľadu na to, kto kandiduje na prezidenta. Ale keď ho človek otvorí, všimne si jednu nápadnú vec. Kniha je organizovaná podľa štruktúry federálnej vlády, ku každému úradu – jeden text. Ale s jednou výnimkou: k téme zahraničného obchodu sú tam texty dva, jeden, ktorý zastáva free trade a druhý od známeho Trumpovho poradcu Petra Navarra – fair trade. Myslíte, že Trump skutočne zavedie clo na všetok dovoz?

Myslím, že nie, ale viem si predstaviť, že tým pohrozí, aby si získal pozornosť. V roku 2016 si Trump myslel, že Čína je z ekonomického hľadiska iba problém zahraničnoobchodnej bilancie. Keby bol v roku 2020 zvolený aj na druhé funkčné obdobie, asi by svoju čínsku politiku dosť zmenil.

Dnes nejde o problém obchodu s Čínou, ale jednoducho o problém s Čínou. V niektorých oblastiach môže byť v súčasnosti podľa mňa aj agresívnejší. Hovorí sa teraz o friendshoring alebo nearshoring. Lenže Číňania si môžu povedať: Chcete v rámci friendshoringu začať nakupovať subdodávky z Mexika? Tak my si kúpime mexické továrne. A sú tu ďalšie problémy.

Ale myslím, že Európa má oveľa väčší ekonomický problém s Čínou ako Amerika. A horšie je, že chýbajú vízie. Presnejšie povedané, chýbajú vízie, ktoré by dávali zmysel. Čítal som Draghiho správu a ďalšie podobné dokumenty. Tie odporúčania sú hlúpe. Nepovedú k ekonomike, ktorá bude slobodnejšia, a môžu podkopať vládu zákona. Môžu zatiahnuť Európu zlým smerom. A rovnako môžu vytvoriť ďalšie závislosti na Číne.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.