Pri písaní záverečných prác si študenti pomáhajú umelou inteligenciou. Kedy ide o podvod

K využívaniu umelej inteligencie (AI) pri písaní záverečných prác na vysokých školách sa pre redakciu vyjadrilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ktoré jasne zdôraznilo, že akýkoľvek akademický podvod je neprijateľný.

„Nepriznaná práca umelej inteligencie sa môže považovať za podvod. Odborníci aj široká verejnosť súhlasia, že je potrebné prijať opatrenia proti potenciálnemu zneužívaniu umelej inteligencie," uviedol odbor komunikácie a marketingu rezortu školstva.

Prvé zmeny by mali byť známe čoskoro

Konkrétne legislatívne zmeny by podľa ministerstva mohli byť predstavené už v prvej polovici budúceho roka. Najvyšší správny úrad školstva okrem toho pripravuje aj odporúčacie materiály pre využívanie AI nástrojov.

„Umelú inteligenciu nevnímame len ako hrozbu, ale aj ako príležitosť," informuje ministerstvo, pričom upozornilo na potenciál AI pri rozvoji nových odborných zručností študentov a ich schopnosti reagovať na požiadavky trhu práce.

Ministerstvo ďalej uvádza, že treba zmeniť aktuálnu schému záverečných prác. „Intenzívne diskutujeme s vysokými školami o tom, ako by sme mohli tento model prispôsobiť. Stanovíme základné rámce, no finálne rozhodnutie ponecháme na vysokých školách," dodal na záver odbor komunikácie a marketingu.

Kedy je využívanie AI ešte prijateľné?

Vysokoškolský pedagóg z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Peter Getlík v rozhovore pre Štandard vysvetlil, že zatiaľ čo niektoré pracoviská už teraz využívajú odporúčania na správne využívanie nástrojov AI, iné stále čakajú na centrálne inštrukcie.

„Usmernenia sa na niektorých pracoviskách týkajú väčšinou etického kódexu. Tie hovoria o tom, že s AI nástrojmi môžeme pracovať, ale musíme s nimi zaobchádzať eticky a zodpovedne, aby sme vedeli, kde je hranica medzi autorstvom študenta a umelej inteligencie," poznamenal.

[link url =https://standard.sk/791913/harrisova-celi-obvineniam-z-plagiatorstva]

Podľa osobného názoru prorektora pre inovácie a technologický transfer na Technickej univerzite v Košiciach Juraja Gazdu predstavuje umelý intelekt nástroj na zefektívnenie práce poslucháčov.

„Umelá inteligencia efektívne sumarizuje už existujúce texty, upravuje gramatiku a štylizáciu, čím študentom šetrí čas, ktorý môžu venovať iným kreatívnym činnostiam. Z tohto pohľadu je prínosná,“ konštatoval v rozhovore pre redakciu.

Možné nebezpečenstvá

Podľa Getlíka je pri využívaní týchto nástrojov neprípustné nechať umelý intelekt vypracovať pasáže písomného prejavu a vydávať ich za vlastné myšlienky. „V texte sa môžu využívať časti, ktoré generuje umelá inteligencia, ale musí byť jasné, že ich študent cituje a že to nie sú jeho vlastné myšlienky," podotkol.

Školiteľ pri písaní bakalárskych prác upozornil aj na problém so štylistikou generovaných písomných prejavov v slovenčine, ktoré často nespĺňajú základné formálne požiadavky. „Je vidieť, že slovenské texty sú vytvorené umelou inteligenciou. V angličtine sú relatívne dobre štylizované, no aj tak môžu obsahovať logické nedostatky,“ poznamenal.

Na konci dňa však podľa jeho slov musí študent aj tak ísť do knižnice a nájsť si knižné zdroje. Publikáciu si musí vziať alebo ju stiahnuť z legitímnej internetovej databázy, kde vie zistiť všetky potrebné bibliografické údaje.

[link url =https://standard.sk/626236/norsku-ministerku-zdravotnictva-obvinili-z-plagiatorstva]

„Nevidím problém v tom, aby sa text dal v budúcnosti vložiť do nástroja, ako sa dnes vkladajú práce do nástroja na kontrolu originality, a spýtať sa, do akej miery sa zhoduje s generovaným textom. O niekoľko rokov to môže študenta dobehnúť," objasnil Getlík.

Gazda uviedol, že existuje možné nebezpečenstvo, že niektorí poslucháči by mohli využiť umelú inteligenciu na tvorbu samostatného kódu alebo generovanie výsledkov, čo podľa neho už prekračuje prípustné hranice.

Umelá inteligencia ako nový zdroj

Getlík upozornil, že poslucháči by podľa neho mali otvorene priznať využívanie nástrojov umelej inteligencie, a to najmä pri záverečných prácach.

„Ak študent všetko korektne uvádza, je to na komisii, aby pri obhajobe posúdila všetky aspekty používania,“ zdôraznil. Ďalej upresnil, že je aj na danom školiteľovi, aby vypisoval témy záverečných prác, ktoré majú potenciál na vznik originálnej myšlienky.

Podľa Getlíka existujú spôsoby, ako sa dá uviesť aj ChatGPT ako zdroj: „Študenti môžu generovať link, kde zverejnia celú konverzáciu s umelou inteligenciou. Keď zistia nejakú informáciu, nie je dôvod neuviesť odkaz, firmu a dokonca aj otázku, ktorú položili. Tento spôsob by však určite nemal nahrádzať odborné a vedecké zdroje."

[link url =https://standard.sk/792678/euforia-okolo-umelej-inteligencie-opada-co-bude-dalej]

Uvádzať umelú inteligenciu ako zdroj je štandardom aj podľa Gazdu: „Malo by byť mininálne jasné, že umelá inteligencia bola použitá na kontrolu gramatiky, štylistiky alebo zdrojov. Je potrebné označiť, ktorý obsah bol generovaný umelou inteligenciou a ktorý študentom, aby sme predišli nejasnostiam."

Čo znepokojuje študentov?

Študenti bakalárskeho ročníka majú na využívanie AI pri písaní záverečných prác rôzne názory. Študent tretieho ročníka košickej univerzity, ktorý nechcel byť menovaný, považuje AI za skvelého pomocníka, ktorý môže zlepšiť štylizáciu a odbornú úroveň textu.

Upozorňuje však na to, že jej použitie by malo byť obmedzené na kontrolu gramatiky, a nie na písanie celých prác. Zároveň varuje, že s rastúcim množstvom záverečných prác a opakujúcimi sa témami by mohlo dôjsť k ich zrušeniu, keďže je ťažké dosiahnuť nízku mieru zhody.

Študentka Laura pre Štandard zdieľala, že AI vidí ako odraz pokroku doby a užitočného pomocníka pre poslucháčov aj pedagógov. Podľa nej je dôležité vedieť správne pracovať s AI a nebrať ju úplne ako dôveryhodný zdroj. Pre ňu predstavuje skôr „pomocnú barličku" alebo „odrazový mostík", ak študent stratí niť a potrebuje sa posunúť ďalej.

[link url =https://standard.sk/806725/ai-pouziva-vacsina-e-shopov-dbat-vsak-musia-na-ochranu-osobnych-udajov]

Ďalšia študentka pre redakciu uviedla, že sa na tému pozerá dvojako: „Na jednej strane dokáže AI efektívne uľahčiť spracovanie informácií, ale na druhej strane môže znižovať schopnosť samostatne myslieť, selektovať a analyzovať informácie." Ďalej si myslí, že záverečné práce by sa mohli nahradiť niečím, čo by viac zdôraznilo schopnosti študenta.

Poslucháčka tretieho ročníka Michaela súhlasí s používaním umelej inteligencie, ale iba ak sa to robí v súlade s normami pre záverečné práce. Michaela tiež poznamenala, že by sa malo zvážiť zrušenie záverečných prác podobne, ako to je na niektorých školách v Českej republike. Podľa nej záverečná práca neodzrkadľuje dostatočne vedomosti študenta.

Prečo sú záverečné práce dôležité?

Na otázku budúcnosti záverečných prác spomenul Geltík príklad: „Hoci dnes hrajú stroje šach lepšie ako ľudia, záujem šachistov o túto hru neklesá, ba dokonca rastie. Ľudia sa naďalej chcú stretávať a hrať medzi sebou." To isté podľa neho môžeme vidieť aj v literatúre, kde stroje dokážu generovať rôzne texty.

Avšak, ako zdôraznil, „vždy nás zaujímajú pocity a názory iných ľudí“. To isté je podľa jeho slov aj v akademickom prostredí. Myslí si, že umelá inteligencia nevytlačí vedu, pretože vždy budeme zvedaví na to, čo si myslia živé bytosti.

Getlík tiež poznamenal, že niektoré pracoviská už upúšťajú od štandardného hodnotenia záverečných prác a to, čo by malo nahradiť klasické bakalárske a diplomové práce, ešte len príde.

Osobne by mu však bolo ľúto, keby sme sa týchto prác úplne zbavili. „Záverečné práce sú priestorom, kde študenti môžu dlhodobo uvažovať nad problémom a skúmať ho do hĺbky,“ uviedol.

Empirické výskumy podľa neho ukazujú, že naša hlava pracuje inak pri dlhodobom zamýšľaní sa nad jedným problémom. „Toto je podstatná súčasť štúdia a to, čo by univerzita mala svojim študentom poskytovať,“ dodal na záver. Z tohto pohľadu by sa mu nepáčilo, keby záverečné práce úplne zmizli.