Vyše 2 700 lekárov podalo výpovede. Z nemocníc sa môžu stať prázdne priestory

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v úvode tlačovej konferencie skonštatoval, že veci sa v slovenskom zdravotníctve hýbu až vtedy, keď sú na stole hromadné výpovede lekárov.

Zopakoval, že vláda s nimi nerokuje a v rámci konsolidácie im siahla na rast platov a hovorí aj o zmene nemocníc na akciové spoločnosti. „Len posledné štátne nemocnice tu držia personál a zdravotníctvo nad vodou,“ tvrdí Visolajský.

Výpovedí môže ešte pribudnúť

Vládu vyzval, aby nešetrila na platoch zdravotníkov, netransformovala právne postavenie nemocníc a splnila body z memoranda, ktoré v roku 2022 podpísala s LOZ. „Po dvoch rokoch máme tie isté požiadavky. Žiadame vládu, aby sa starala o občanov. Základný pilier sociálnej starostlivosti je o tom, aby fungovalo zdravotníctvo,“ vyhlásil Visolajský.

Dokopy 2 713 lekárov z 34 nemocníc podalo v utorok hromadné výpovede. Ide o zamestnancov z univerzitných, fakultných, z väčšiny malých a aj súkromných nemocníc.

Napríklad v najväčšej Univerzitnej nemocnici Bratislava chce pracovnú zmluvu skončiť 511 lekárov. Visolajský očakáva, že výpovedí bude ešte pribúdať, rovnako ako pred dvomi rokmi. 

Lekárom teraz plynie dvojmesačná výpovedná doba. Ak sa počas nej nedohodnú, od januára 2025 nebude možné zostaviť pracovné zmeny. Zamestnanci navyše hrozia, že môžu vypovedať aj nadčasy. Ani vtedy by sa nedali zostaviť zmeny, lebo LOZ zozbieralo tritisíc podpisov zdravotníkov a skončenie nadčasov smie podľa zákona začať platiť zo dňa na deň.

Odborári vyzvali kabinet Roberta Fica na skoré rokovania. „Nezostali sme tu preto, aby sme plnili vačky finančných skupín. Chcem sa dobre starať o pacienta,“ zopakoval šéf LOZ. 

Nezhodli sa na platoch

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) navrhuje, aby sa nasledujúce dva roky lekárom valorizovali platy o 6,4 percenta, namiesto v memorande vyrokovaných 9,7 percenta. V praxi to znamená, že lekár si budúci rok mesačne polepší o 163 eur, odborári požadovali 252 eur mesačne.

Ide už o ústupok. Koalícia pôvodne v konsolidačnom balíčku odhlasovala, že lekárom porastú nasledujúce dva roky mzdy len o tri percentá.

Šaško v pondelok večer povedal, že je pripravený diskutovať s lekármi o všetkých systémových zmenách, okrem zvýšenia platov. „Z mojej strany ide o korektnú, férovú a jasnú ponuku,“ uviedol na margo 6,4-percentnej valorizácie miezd.

Aj premiér Robert Fico (Smer) v rozhovore pre Štandard skonštatoval, že ponuka vlády je nemenná. „Ponuka bola daná na stôl. Súhlasil som s tým, že treba pridať zdravotným sestrám a strednému zdravotnému personálu, to je tých deväť percent, ako bolo plánované, ale nemali sme jednoducho peniaze na deväťpercentné navýšenie pre lekárov. Ale ak je pre nich 100 eur brutto pri mnohotisícových platoch problém, potom je problém niekde inde,“ tvrdí.

LOZ v tomto smere s predsedom vlády súhlasí. „Problém je niekde inde, žiadame systémové zmeny v zdravotníctve, obmedzenie biznisu finančných skupín v našom zdravotníctve a zastavenie plánov súčasnej vlády na transformáciu – skrytú privatizáciu nemocníc,“ reagovalo združenie na sociálnej sieti.

Paralyzuje to viaceré oddelenia

Výpovede sa týkajú najviac vyťažených oddelení ako chirurgia, gynekológia, interné či kardiológia – najmä v štátnych zariadeniach.

„Predĺžili by sa čakacie doby a pacienti by museli výrazne viac cestovať,“ ozrejmuje analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský v stanovisku pre TASR.

Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara treba brať do úvahy aj možné ochranné protiopatrenia zo strany štátu, ktorými by sa mohol čiastočne krátkodobo chrániť. „Napríklad núdzový stav, nariadenie pracovnej povinnosti, dôsledná kontrola PN protestujúcich lekárov, pozvanie zahraničných lekárov,“ priblížil analytik.

Nemocnice majú podľa Zachara viaceré možnosti, ako k situácii pristúpiť. „Môžu rokovať so zamestnancami a motivovať ich rôznym spôsobom, aby zostali. Môžu sa obzerať po nových zamestnancoch na trhu práce, inzerovať v zahraničí, optimalizovať a automatizovať procesy, aby neboli také náročné na personál,“ vymenoval.

Vlachynský vidí veľký problém v tom, že štátne nemocnice nefungujú ako sieť a majú minimálne informácie o vzájomnom fungovaní. Prípadná koordinácia medzi nemocnicami by tak podľa neho bola ťažká.

„Ak by naozaj prišlo k reálnym odchodom lekárov, pre štát to bude jedinečná príležitosť spraviť komplexnú vnútornú zmenu fungovania svojich nemocníc a postaviť ich takpovediac ‚nanovo‘ z hľadiska procesov. Ten medzičas by však pacientov bolel,“ poznamenal analytik.

Trikrát v histórii Slovenska

Hromadné výpovede podávali lekári aj v minulosti.

Naposledy v októbri 2022 počas vlády Eduarda Hegera. Výpovede dalo viac ako 2 100 lekárov, viaceré nemocnice preto rušili plánované operácie, uvažovalo sa aj o vyhlásení núdzového stavu. Pred uplynutím výpovednej doby dospeli vláda a lekári k dohode na ich požiadavkách.

Akcia hromadných výpovedí otriasla zdravotníctvom aj koncom roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Vtedy došlo na niekoľko dní k reálnemu odchodu asi 1 200 lekárov z nemocníc, čo viedlo k vyhláseniu núdzového stavu. Aj vtedy sa lekári rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek.

(tasr, est)