Preskočiť na obsah
  |  

Šimkovičová a Susko prežili odvolávanie. Traja poslanci Hlasu z rebélie vycúvali

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová a šéf rezortu spravodlivosti Boris Susko ostávajú vo svojich funkciách.

Poslanci parlamentu totiž nepodporili opozičné návrhy na ich odvolanie. Za vyslovenie nedôvery ministerke kultúry hlasovalo 68 poslancov, za koniec Suska na poste ministra zasa 67 zákonodarcov. Na vyslovenie nedôvery členovi vlády je pritom potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov parlamentu, teda 76.

Pôvodne sa o vyslovení nedôvery ministrom malo hlasovať v utorok, nezaradení poslanci z Národnej koalície (NK) Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták však bojkotovali rokovanie parlamentu, čím vládna koalícia stratila väčšinu a Národná rada tak nebola uznášaniaschopná. „Dostalo sa nám odozvy, že sme nepotrební, že majú 76-ku aj bez nás,“ odôvodňoval ich postoj Huliak.

Musel prísť dlhodobo chorý poslanec Hlasu Blcháč

Koalícia tento problém vyriešila tak, že na stredajšie hlasovanie prišiel poslanec Hlasu Ján Blcháč, ktorý je zo zdravotných dôvodov práceneschopný.

Ján Blcháč. Foto: Miroslava Mlynárová/TASR

„Je nám veľmi ľúto, že, žiaľ, dnes pre nezmyselnú snahu obštruovať parlament zo strany opozície, musí prísť onkologický pacient a zbytočne sa ohrozuje jeho život,“ povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Na otázku, či budú huliakovci hlasovať v ďalších dňoch s koalíciou, Taraba nevedel odpovedať. Nekomunikoval totiž s nimi.

Strana Hlas v stredu popoludní  v stanovisku napísala, že považuje za krajne neprípustné, aby médiá zneužívali zdravotný stav poslanca a primátora Liptovského Mikuláša, Blcháča, „na svoje PR články o politickej situácii“.

„Ján Blcháč včera [v utorok  - pozn. red.] ukončil PN a dnes sa už zúčastnil rokovania Národnej rady. Rázne odmietame akékoľvek tvrdenia o účelovom ukončení PN a apelujeme na médiá, aby rešpektovali jeho právo na súkromie v súvislosti so zdravotným stavom,“ uviedol Hlas.

Huliakovci na hlasovaní o ministroch neboli

Na hlasovaní o odvolávaní dvoch členov vlády sa spomínaní traja nezaradení poslanci nezúčastnili. Pred vyše týždňom odišli z klubu SNS. Huliak vtedy hovoril, že ich odpojili od informácií a zablokovali im prístup na koaličné rady. Kritizoval tiež ministra životného prostredia Tomáša Tarabu s tým, že sa poslanci NK stali rukojemníkmi jeho autokratickej politiky.

Výhrady k ministerke Šimkovičovej mali traja poslanci Hlasu - Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš. Nakoniec hlasovali proti opozičnému návrhu spolu s celou koalíciou. Ešte v pondelok pritom tvrdili, že nevedia, ako budú hlasovať. S ministerkou diskutovali v utorok, aby poznali jej ďalšie kroky. Podľa Migaľa chceli mať na stole jasný koncept slovenskej kultúry, kam bude smerovať.

Výhrady k Šimkovičovej

Ministerku kultúry opozícia kritizovala hlavne za odvolanie riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) Mateja Drličku a šéfky Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandry Kusej. Ministerka oznámila koniec riaditeľa SND Drličku po kritike, že odvolal riaditeľku baletu Ninu Polákovú. Drlička tvrdil, že umeleckú riaditeľku musel odvolať, pretože šikanovala zamestnancov a vytvárala zlú pracovnú atmosféru.

Pri odvolaní riaditeľky SNG Kusej ministerka poukazovala na neefektívne riadenie. Kritizovala postup Kusej pri rekonštrukcii galérie a upozornila aj na možný konflikt záujmov. Vyčítala jej zároveň hospodárenie s verejnými financiami či nedostatočné využitie priestorov SNG.

Susko popudil prerušením trestu Kováčikovi

Minister Susko nahneval opozíciu po tom, čo sa z väzenia dostal na slobodu bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Faktom je, že minister v tomto prípade zákon neporušil.

Exprokurátor Kováčik vyšiel z väzenia po tom, čo Susko podal dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok. Rozhodovať o ňom má Najvyšší súd SR. Ak súd Suskovi nevyhovie, Kováčik pôjde znovu do väzenia.

Najvyšší súd Kováčika právoplatne odsúdil v máji 2022 na osem rokov väzenia za prijatie úplatku a vyzradenie informácií zo spisov. Uložil mu aj peňažný trest vo výške 100-tisíc eur.

(gko, su)

  |  

Opozícia blokuje hlavné cesty v Albánsku. Obviňujú vládu z korupcie

Albánski opoziční aktivisti v utorok na niekoľko hodín zablokovali hlavné cesty počas celonárodného protestu, na ktorom požadovali, aby vládu pred budúcoročnými parlamentnými voľbami nahradil technokratický dočasný kabinet.

Opoziční poslanci parlamentu podporovaní stovkami svojich stúpencov zablokovali dopravu na hlavnej diaľnici do metropoly Tirana a na ďalších piatich hlavných cestách v tejto balkánskej krajine. "Občianska blokáda - dnes alebo nikdy!" bolo motto protestu.

V Tirane svojimi autami zablokovali dopravu na tri hodiny. Prívrženci opozície na iných miestach usporiadali zhromaždenia pri cestách alebo pálili pneumatiky. Konzervatívni demokrati pod vedením bývalého premiéra Saliho Berishu dlhodobo obviňujú socialistov súčasného premiéra Ediho Ramu z korupcie, manipulácie predchádzajúcich volieb a uzurpovania si právomocí súdnictva.

Na ochranu vládnych budov a dopravy boli nasadené tisíce policajtov. Pred ukončením zhromaždení došlo k sporadickým zrážkam medzi policajtmi a aktivistami, ktorí protestujú proti zatknutiu Berishu a bývalého prezidenta Ilira Metu za korupciu.

Demokrati tvrdia, že obvinenia sú politicky motivované. Odsúdený a uväznený za ohováranie bol aj ďalší demokratický poslanec Ervin Salianji.

Na jar 2025 sa v Albánsku uskutočnia parlamentné voľby, ktoré by mali vyhrať Ramovi socialisti. USA a EÚ vyzvali opozíciu na obnovu dialógu s vládou, pričom zdôraznili, že násilie nepomôže integrácii do EÚ, ktorá s nimi začala v roku 2020 rokovania o plnom členstve. Tirana nedávno začala rokovať s Bruselom o prispôsobení sa EÚ v oblastiach právneho štátu a boja proti korupcii.

(lup, tasr)

  |  

Vláda avizuje, že platy vybraných zdravotníkov by mali rásť rovnako ako pred konsolidáciou

Týka sa to platov zdravotných sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších vybraných skupín zdravotníkov.

Vládny kabinet uviedol, že sa to týka obdobia najblišžích dvoch rokov. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti aj zákon o zdravotnom poistení. Ide o reakciu na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ).

Vláda zároveň odobrila skrátené legislatívne konanie. "U sestier, pôrodných asistentiek, zdravotníckych záchranárov a u ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí mali koeficient pod 1,00 sa koeficienty navyšujú oproti teraz schválenému do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov, to je nárast valorizácie miezd o 9,7 percenta. U ostatných zdravotníckych pracovníkov sa navrhuje zvýšenie nárastu z troch na 6,44 percenta pre rok 2025 a pre rok 2026 sa navrhuje zvýšenie z troch percent na 8,05 percenta," priblížil rezort zdravotníctva v materiáli.

Úpravou sa zároveň navrhuje zvýšiť sadzbu poistného za poistencov štátu na posledný mesiac tohto roka z 4,5 na 6,55 percenta z vymeriavacieho základu.

"Vzhľadom na skutočnosť, že skutočný počet poistencov, za ktorých platí poistné štát v roku 2024, je mierne nižší ako bol predpoklad, navrhuje sa na mesiac december 2024 zvýšenie sadzby za poistencov štátu tak, aby sa do výnosov verejného zdravotného poistenia skutočne dostala celková výška zdrojov, ktorá bola pre rok 2024 rozpočtovaná, to je suma viac ako dve miliardy eur," ozrejmilo ministerstvo.

Dodalo, že bez toho by si zdravotné poisťovne museli vytvoriť rezervu už v roku 2024 pre zúčtovanie so štátom pre rok 2025, čo sa negatívne premieta do účtovníctva zdravotných poisťovní.

Prijatím konsolidačného balíka vláda spomalila valorizáciu platov zdravotníkov na roky 2025 a 2026 z plánovaného rastu o 9,7 na tri percentá. Zmeny skritizovali zdravotníci naprieč celým sektorom. Sestry aj lekári hrozili podaním výpovedí z nadčasov aj riadnych výpovedí.

V reakcii na to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) vyrokoval navyše finančný balík vo výške 100 miliónov eur určený na platy zdravotníkov. Už skôr avizoval, že na vládu predloží materiál, ktorý bude sestrám či záchranárom garantovať rovnaký rast miezd ako pred konsolidáciou. V prípade lekárov ponúkol v budúcom roku kompromis rastu platov o 6,44 percenta.

(tasr)

  |  

Konzervatívny summit sa uskutoční už 11. novembra. Predplatitelia Štandardu majú zľavu

V pondelok 11. novembra sa v Bratislave v Historickej budove Národnej rady na Župnom námestí uskutoční 4. ročník Konzervatívneho samitu. Predplatitelia Štandardu si naň môžu kúpiť vstupenky so špeciálnou zľavou.

Konzervatívny summit je stretnutie kresťanských a konzervatívnych lídrov a osobností z oblasti politiky, kultúry, cirkví, občianskej spoločnosti, médií, akademickej obce a podnikateľskej sféry. Má nadstranícky charakter.

Témami podujatia budú prezidentské voľby v USA, hľadanie cesty k duchovnému pozdvihnutiu Európy, aktuálne domáce záležitosti z konzervatívnej perspektívy a mnoho ďalších.

Na akcii vystúpia v pozícii rečníkov Rod Dreher, americký publicista žijúci v Budapešti a priateľ kandidáta na amerického viceprezidenta JD Vancea, Daniel Whitehead, niekdajší ministerský úradník, ktorý pôsobil v tíme floridského guvernéra Rona DeSantisa či belgický filozof a výskumný pracovník na viacerých európskych univerzitách David Engels.

Hlavnými cieľmi podujatia sú inšpirovanie a formovanie konzervatívnej scény, zjednocovanie sa v zásadných otázkach, chránenie spoločnosti pred zhubnými ideológiami či povzbudenie k odvahe presadzovať kresťanské a konzervatívne myšlienky.

Organizátorom summitu je Inštitút Ladislava Hanusa (ILH), ktorý vychádza z radov Spoločenstva Ladislava Hanusa. Víziou Inštitútu Ladislava Hanusa je spájať vieru s rozumom, rozvíjať kresťanskú kultúru a odvážne presadzovať konzervatívne princípy vo verejnom živote.

Registrovať na summit sa môžete na tejto adrese. Celodenná all inclusive vstupenka umožňuje vstup na všetky panely konferencie a zahŕňa tiež občerstvenie počas celého dňa, obed a večernú recepciu. Počet miest je limitovaný. Predplatitelia Štandardu získajú po zadaní zľavového kódu „ŠTANDARD“ zľavu vo výške 10 eur.

Spolu so vstupenkou na summit si môžete kúpiť aj zvýhodnenú vstupenku na Konzervatívnu právnickú konferenciu, ktorá sa uskutoční hneď na druhý deň v utorok 12. novembra. Konferenciu tiež organizuje Inštitút Ladislava Hanusa v spolupráci s Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

(tod)

  |  

V žilinskej fakultnej nemocnici s poliklinikou evidujú zatiaľ 160 výpovedí lekárov

Nemocnica nevylúčila, že pribudnú aj ďalšie.

Hovorkyňa nemocnice Zuzana Fialová spresnila, že výpovede podali zamestnanci z nosných oddelení zdravotníckeho zariadenia, ktorými sú oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, rádiológie, pediatrie, ale aj oddelenie urológie, ortopédie, úrazovej chirurgie, neurológie, vnútorného lekárstva a podobne.

"Pokiaľ by výpovede nadobudli platnosť, žiaľ, ani žilinská nemocnica nebude schopná zabezpečiť plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť. Veríme, že sa aktuálnu situáciu s výpoveďami podarí zastabilizovať tak, aby sme mohli ďalej pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti," uviedla Fialová.

Vyše 2700 lekárov z nemocníc po celom Slovensku začalo v utorok podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári sú ochotní ďalej rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.

Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s Lekárskym odborovým združením podpísal vtedajší vládny kabinet. Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) potvrdil otvorenosť rokovať ďalej. Verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody.

(tasr)

  |  

NDS spustila verejné obstarávanie druhého z troch chýbajúcich úsekov kysuckej diaľnice D3

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ozrejmila, že v týchto dňoch bolo do vestníka verejného obstarávania odoslané oznámenie týkajúce sa úseku Kysucké Nové Mesto - Oščadnica.

Samotný úsek má viac ako 9,6 kilometra, tvorí strednú časť budúcej diaľnice od Žiliny po Čadcu a je druhým najdlhším z trojice úsekov D3.

"V rámci obstarávania sa počíta s výstavbou 22 mostných objektov, jednou križovatkou, jedným odpočívadlom, ale aj migračným koridorom pre zver. Predpokladaná hodnota zákazky predstavuje 307 miliónov eur bez DPH," priblížili z NDS.

Verejné obstarávanie na prvý z troch chýbajúcich úsekov kysuckej diaľnice D3 zatiaľ nie je ukončené. Pôvodne chcela NDS predkladané ponuky týkajúce sa úseku Oščadnica - Čadca, Bukov, II. profil otvárať 3. septembra, ale termín otvárania ponúk už viackrát posunula.

(tasr)