Celú diaľnicu D1 dokončia až po roku 2030. Niektorí v Turci chcú stopnúť tunel Korbeľka

Z troch chýbajúcich diaľničných úsekov na severe sa pomaly dokončujú dva výrazne meškajúce – Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline a Hubová – Ivachnová s tunelom Čebrať pri Ružomberku. Pôvodne mali byť hotové v rokoch 2017 a 2019 a ak sa opäť niečo nezmení, možno budú dokončené do konca budúceho roka, prípadne v ďalšom.

Posledný nevysúťažený a nerozostavaný úsek D1 na trase Bratislava – Žilina – Košice, a to Turany – Hubová medzi Turcom a Liptovom je ešte iba na začiatku verejného obstarávania. Na budúcej 13,5-kilometrovej diaľnici sú plánované dva tunely v dĺžke takmer 8,6 kilometra – Korbeľka (vyše 5,8 kilometra) a Havran (vyše 2,8 kilometra). Predpokladaná cena stavebných prác je 1,47 miliardy eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

V závislosti od priebehu tendra sa očakáva, že výstavba by sa mohla začať v lete budúceho roka a trvať by mala sedem rokov, teda do roku 2032. Prípravu pred výberom zhotoviteľa a začatím prác má urýchliť to, že úsek je strategickou investíciou. Po dokončení odľahčí dopravu na ceste prvej triedy I/18, ktorá je na hrane svojej kapacity. Štandard sa pozrel na aktuálnu situáciu v užšej súťaži na zhotoviteľa, ktorá sa po troch mesiacoch od začiatku predlžuje.

Ilustračná snímka. Foto: František Iván/TASR

Úrad upozornil na vysoké riziko v podmienkach

„Samotné prípravné procesy sú odštartované a postupujú. Financovanie je plánované zo štátneho rozpočtu, no plánujeme využiť každú možnosť na zaistenie financovania aj zo zdrojov Európskej únie,“ informoval nás v súvislosti s tendrom na D1 Turany – Hubová hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Tomáš Ferenčák s tým, že nemôžu komentovať prebiehajúce verejné obstarávanie.

Záujemcovia mali v prvej fáze súťaže žiadať o účasť pôvodne do 6. novembra, diaľničiari túto lehotu predĺžili do 12. decembra. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) potvrdil, že rozhodol o námietkach proti podmienkam v súťaži, pričom v jednom z dvoch spojených konaní nariadil odstrániť protiprávny stav.

Ide o kritériá výberu záujemcov v prípade strojného zariadenia na asfaltovanie pri menej ako piatich záujemcoch s možným vplyvom na výsledok tendra. Úrad upozornil na vysoké riziko, že majitelia obaľovacích súprav pre užší výber s obmedzením záujemcov na päť môžu zasahovať do súťaže a získať istú formu „kontroly“ nad jej výsledkom. Skrytá diskriminácia podľa úradu môže viesť ku konkrétnemu počtu záujemcov alebo k tomu, že nebude predložených viac ako päť žiadostí o účasť.

Riaditeľ odboru komunikácie a protokolu ÚVO Michal Dzurjanin Štandard informoval, že pri posudzovaní námietok už postupovali podľa novely zákona o verejnom obstarávaní a zákona o strategických investíciách, ktoré majú urýchliť obstarávanie veľkých projektov. Diaľničný tender bol totiž vyhlásený v auguste po ich účinnosti. „K zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní má prísť vypustením inštitútu žiadosti o nápravu,“ uviedol Michal Dzurjanin s tým, že to nevyžadujú európske predpisy. „Hodnotiť naplnenie potenciálu tohto kroku je vzhľadom na krátkosť jeho uplatnenia v praxi predčasné,“ dodal.

Predseda Úradu pre verejné obstarávanie Peter Kubovič. Foto: Dano Veselský/TASR

Prednosť má tunelový variant, ten vyvoláva obavy o vodné zdroje

Po rokoch posudzovania trasy D1 Turany – Hubová napokon dostal prednosť tunelový variant. Viaceré obce v turčianskom regióne, ochrancovia životného prostredia a organizácie proti tomu protestovali a upozorňovali na riziko ohrozenia spodných vôd, preto presadzovali povrchový variant trasy údolím Váhu.

Diaľničný úsek pôjde cez katastre mesta Turany, obcí Ratkovo, Krpeľany, Stankovany, Švošov, Hubová a Hrboltová v okresoch Martin, Dolný Kubín a Ružomberok. Na západe nadviaže na úsek Dubná Skala – Turany, ktorý je v prevádzke od roku 2015, na východe na rozostavaný úsek Hubová – Ivachnová.

Ministerstvo životného prostredia pre Štandard uviedlo, že pripomienkami obcí a subjektov sa dôsledne zaoberalo v odvolacom konaní pri takzvanej vodnej EIA. Ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie z hľadiska vody. Príslušný odbor ministerstva preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Žilina.

„Potvrdil, že diaľničný tunel Korbeľka na severnej D1 bude možné realizovať za predpokladu uskutočnenia ďalších konkrétnych opatrení, ktoré minimalizujú nepriaznivé vplyvy tejto stavby na vodné zdroje. Proti vydanému rozhodnutiu podala v odvolacom konaní obec Krpeľany žalobu,“ priblížil envirorezort. Vo veci tak bude konať Správny súd Banská Bystrica, ktorému poskytuje plnú súčinnosť.

Tunel Korbeľka prešiel za predošlých vlád komplexným posúdením vplyvov na životné prostredie. V roku 2018 bol vyhodnotený ako kvalitatívne lepší, nakoľko nebude zabetónovaná krajina na rozdiel od údolného variantu diaľnice. „Tunel Korbeľka predstavoval vhodnejší variant ku krajine a samotnej prírode. Kratšia jazdná trasa znamená menej paliva a menej znečisťujúcich látok z dopravy v obciach. Taktiež sa odborne posúdili vplyvy na vodné zdroje,“ podotýka ministerstvo životného prostredia s tým, že do procesu EIA sa zapojila aj verejnosť. Vedenie trasy tunela bolo podľa neho navrhnuté a posúdené po hydrogeologickom prieskume tak, aby sa minimalizoval vplyv na existujúce vodárenské zdroje a ich výdatnosť.

Váh povyše Kraľovian. Severná časť vrchu Kopa vo Veľkej Fatre so svahovými deformáciami a inými stopami prípravných prác na zastavenom úžinovom variante D1 Turany – Hubová. Foto: Ján Topercer.

Starosta Krpelian: Výstavba bez Korbeľky by mala výhody

Krpeľany podporujú výstavbu D1 Turany – Hubová vo variante bez tunela Korbeľka. Bola by tak rýchlejšia a lacnejšia ako s tunelom. „Sme v bode, keď si ešte stále môžeme vybrať ten najvýhodnejší variant,“ tvrdí pre Štandard starosta obce Martin Schestág. Snažia sa právnou cestou dosiahnuť zastavenie výstavby tunela Korbeľka.

„Sme jednou z obcí, ktorá tvrdo vystupuje proti výstavbe tunela Korbeľka, nakoľko ohrozuje zásoby podzemnej pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti Veľká Fatra. Pri udeľovaní výnimky s environmentálnych cieľov nebolo postupované v zmysle smernice Európskej komisie o vodách,“ upozornil starosta Krpelian.

Voda je podľa neho hlavná strategická komodita budúcnosti a variantov výstavby je viacero. Účastníkmi správneho konania boli napríklad aj obec Ratkovo, Slovenský vodohospodársky podnik, Inštitút vodnej politiky, spoločnosť Dopravoprojekt, Slovenská obchodná a priemyselná komora, ako aj viaceré fyzické osoby.

Variant bez Korbeľky má podľa Martina Schestága viacero výhod. „Plynulo nadviaže na existujúci už postavený úsek Dubná Skala – Turany a nevznikne nezmyselný dvojkilometrový štvorpruhový privádzač,“ vymenoval. Navyše by boli využité už vynaložené finančné prostriedky na tomto úseku na výkup pozemkov, skrývku humusového horizontu, odlesnenie trasy, stabilizáciu svahov, nakoľko už bol rozostavaný povrchový variant.

„Umožní sa napojenie na D1 zo smeru Dolný Kubín. Výrazne sa odľahčí cesta č. 18. V prípade bez Korbeľky by na nej zostalo asi 10 percent vozidiel, s Korbeľkou je to 25 percent podľa štúdie z roku 2020,“ uviedol Martin Schestág s tým, že nebudú ohrozené zásoby podzemnej kvalitnej pitnej vody.

Krpeľany ležia mimo cesty I/18, takže nie je premávkou na nej priamo dotknutá. Podľa starostu niekedy je problém dostať sa na hlavnú cestu z obecnej bočnej cesty. Úsek diaľnice tak nebude mať priamy vplyv na dopravu v obci. „Pre región a Slovensko má veľký význam spojiť všetky úseky D1 do jedného celku,“ dodal.

Vodná nádrž Krpeľany. V okolí povedie úsek D1 Turany – Hubová s plánovanými tunelmi. Foto: Erika Ďurčová/TASR

Tunelový úsek je výhodnejší, tvrdí rezort dopravy

Ministerstvo dopravy pre Štandard potvrdilo, že rozhodnutie s tunelovým variantom výstavby D1 Turany – Hubová vzišlo z výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. februára 2018. Ministerstvo životného prostredia v odôvodnení záverečného stanoviska okrem postupu pri vypracovaní stanoviska uviedlo, že v danom prostredí za stavu prírodných a legislatívnych obmedzení je riešenie vedenia trasy diaľnice tunelom optimálnym riešením.

„Nie je v kompetencii Ministerstva dopravy SR spochybňovať toto rozhodnutie. Tunelový variant je výhodnejší nielen z pohľadu ochrany prírody a krajiny,“ tvrdí rezort dopravy. „Má i najmenšie riziká zosuvov, zabezpečí najväčšie úspory pohonných látok, bezpečnejšiu premávku a najmenšiu hlukovú a emisnú záťaž pre väčšinu obcí, ako aj najmenšie vplyvy na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo,“ poznamenal.

Ministerstvo pripomína, že podľa smernice EÚ o biotopoch sa má v prípade závažného negatívneho vplyvu stavby na sústavu chránených území Natura 2000 realizovať taký variant, ktorý bude mať menší negatívny vplyv na životné prostredie. Medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj reálne zosuvy v trase diaľnice podľa ministerstva neumožňujú pokračovať v príprave a výstavbe povrchového či úžinového variantu D1 v úseku Turany – Hubová.

„Aby sme minimalizovali ovplyvnenie vodných zdrojov v oblasti masívu Kopy a masívu Havran, upravili sme výškové vedenie trasy diaľnice v tuneloch Korbeľka a Havran,“ priblížil rezort dopravy. Niveleta tunelových rúr bola zdvihnutá tak, aby sa vylúčili alebo minimalizovali nepriaznivé vplyvy razenia tunelov na hydrogeologické pomery v horninovom masíve a aby sa eliminovali ovplyvnenia vodných zdrojov.

„Výškové vedenie trasy tunela Korbeľka bolo navrhnuté v maximálnej možnej miere nad úroveň hladiny podzemnej vody. Zároveň rátame s takou metódou razenia, ktorá bude čo najšetrnejšia. Tieto informácie sme tlmočili aj zástupcom obcí, ktorí majú obavy o zdroje pitnej vody,“ uviedlo ministerstvo dopravy.

Ilustračná snímka. Foto: NDS

Známy ekológ podporuje zvolenú trasu s Korbeľkou

Nezávislý vedecký pracovník – ekológ Ján Topercer uznáva, že rozhodnutie ministerstva dopravy o výbere variantu D1 s tunelom Korbeľka vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu tejto zložitej veci a z dlhodobo najlepších dostupných vedeckých i praktických poznatkov.

„Z nich plynie, že vybratý variant bude mať najmenšie nepriaznivé vplyvy na dotknuté obce, prírodu i krajinu. Prináša najmenšie riziko zosuvov a iných geodynamických javov i najkratšiu a najmenej sklonitú trasu, čím ušetrí čas, pohonné látky aj vozidlá a nervy vodičov,“ zareagoval odborník z Martina pre Štandard. Bude tiež najmenej trpieť poveternostnými vplyvmi, vyhne sa potenciálne nehodovému úseku pod severnými svahmi Kopy a najmenej zaťaží obce hlukom a výfukovými plynmi.

„Najmenej naruší ráz tunajšej tiesňavovej horskej krajiny, najmenej obmedzí územný rozvoj obcí i rozvoj cestovného ruchu a bude mať aj najmenšie vplyvy na lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo.

Jednoznačne najlepšie vychádza z hľadiska ochrany národne i európsky významných druhov, biotopov a dotknutých území sústavy Natura 2000,“ vymenoval ďalšie prednosti trasy s Korbeľkou Ján Topercer.

Tunelový variant podľa neho zároveň vyvolá aj najmenšie nepriaznivé kumulatívne vplyvy a jeho nepriaznivé dopady na obce budú riešiteľné ľahšie ako pri úžinových subvariantoch. „Nesie tiež najmenšie riziká meškania z dôvodu nepriaznivých substrátových, reliéfových a iných podmienok. No a sľubuje aj najmenšie straty času, peňazí, dôvery a ďalších silno limitujúcich zdrojov,“ priblížil ekológ.

Myslí si, že tí, ktorí nesúhlasia so zvoleným tunelovým variantom, nesú na pleciach obrovské a veľmi zložité dôkazné bremeno. „Šancu, že ho unesú, vidím ešte menšiu ako malú,“ dodal Ján Topercer.

Váh pri Kraľovanoch. Foto: Ján Topercer.

Zopakuje sa scenár s tunelom Višňové?

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej si myslí, že v tendri na výstavbu D1 Turany – Hubová mali diaľničiari zvoliť skôr formu súťažného dialógu, kde by pomenovali všetky riziká. Obáva sa, že lehota výstavby sa môže predĺžiť a vysúťažená cena značne zvýšiť ako v prípade stavby úseku s tunelom Višňové.

„Uvidíme, ako si NDS poradí s výberom zhotoviteľa v užšej súťaži. Dôležité bude, do akej miery zhotoviteľ dokáže stavbu zrealizovať podľa tejto metódy, keď sa súťaží o najnižšiu cenu. Či sa nedostaneme do situácie, ako je na Višňovom,“ povedal pre Štandard Ondrej Matej.

Pre urýchlenie prípravy výstavby, napriek štatútu strategickej investície, je podľa neho potrebný aj dostatok stavebných kapacít. Celková cena má pri vyhodnocovaní ponúk v tendri váhu 90 bodov, predĺžená záručná lehota a záručný servis desať bodov.

„Najhoršie by bolo neurobiť nič. Je to úplne nový postup,“ tvrdí v súvislosti s prípravou úseku počas trvajúceho tendra generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií na ministerstve dopravy Peter Tvrdoň. „Je to zanalyzované aj z pohľadu stavebných objektov, ktoré sa už môžu stavať. Sú objekty, ktoré ešte nie sú povolené. Je to predmetom nastavenia parametrov,“ podotkol.

Ondrej Matej. Foto: Pavol Zachar/TASR

Diaľnica odľahčí dopravu v Turanoch

Mesto Turany pre veľké množstvo motorových vozidiel na svojom území potrebuje, aby diaľničný úsek bol čím skôr rozpracovaný a následne dobudovaný. „V prípade, že bude úsek dobudovaný, miestne komunikácie, ako aj cesty druhej a tretej triedy, ktoré tvoria infraštruktúru nášho mesta a regiónu, budú určite značne odľahčené. Cestou I/18 prechádza denne až 40-tisíc vozidiel, čo bolo zistené kapacitným posúdením odborníkom dopravy,“ vyjadril sa pre Štandard zástupca primátora Dušan Kričko.

S nepriaznivou dopravnou situáciou v meste zápasia už dlhšie. Výrazný nárast počtu áut má vplyv na znehodnocovanie povrchov ciest, ovzdušia intravilánu a aj na celkovú bezpečnosť premávky. „Toto je hlavne ovplyvnené jazdou veľkého množstva nákladných vozidiel, ktoré prechádzajú priamo cez stred mesta, nakoľko sa do priemyselnej zóny iným spôsobom nedokážu dostať,“ poukázal Dušan Kričko.

Po dokončení diaľničného obchvatu mesta Turany by podľa zástupcu primátora určite bolo jednoduchšie vyriešiť aj napojenie novej príjazdovej cesty do priemyselnej zóny. „Čím by boli odstránené mnohé problémy, ktoré značne znižujú kvalitu života obyvateľov nášho mesta,“ uzavrel.

Snaha o stavbu podľa pôvodného projektu

Ohrozenia zdrojov vody sa obávajú aj v obci Ratkovo. Pri tunelovom variante úseku D1 podľa starostu Rastislava Frkáňa nevybudujú križovatku v Kraľovanoch, čo znamená, že všetka doprava na Oravu pôjde tak isto ako aj dnes a možno ešte viac cez ich obec. „Povrchový variant má plánovanú križovatku na Oravu a tým pádom by sa doprava cez našu obec odklonila na diaľnicu,“ argumentuje aj vplyvom na dopravu starosta.

Tvrdí, že robia všetky kroky k tomu, aby bola diaľnica vybudovaná podľa pôvodného projektu, teda v povrchovom variante. „Desať rokov sa mohlo stavať a prečo sa nestavalo?“ uviedol a spýtal sa Rastislav Frkáň. Poznamenal, že minister dopravy Jozef Ráž a štátny tajomník Igor Choma (nominanti Smeru) na stretnutí vlani v novembri informovali, že idú stavať povrchový variant. „V januári už to nebola pravda – už presadzovali tunelový variant. Kto ich ovplyvnil, prečo zmenili názor?“ podotkol starosta Ratkova.

Ilustračná snímka. Foto: NDS

Celá plánovaná D1 bude dokončená až po vybudovaní aj najvýchodnejšej časti medzi Bidovcami pri Košiciach a Vyšným Nemeckým na hraniciach s Ukrajinou. Vyše 70-kilometrová trasa je na začiatku prípravy, urýchliť by ju malo to, že bude strategickou investíciou. Výstavba by mala trvať predbežne tri roky. Plánovaný začiatok prác je prvý štvrťrok 2028, mali by skončiť začiatkom roka 2031.