História kresťanstva prakticky neexistuje bez toho, že by sa v nejakej časti sveta nejakým spôsobom voči nemu nebojovalo, nebolo násilne potláčané. Mnohí kresťania tento údel berú ako niečo nevyhnutné v zmysle slov samotného Krista – „ak svet nenávidí vás, mňa nenávidel prvého“.
Hoci by sa mohlo zdať, že od týchto dvetisíc rokov starých slov sme dospeli do civilizovanejšej a mierumilovnejšej spoločnosti, najnovšie fakty zachytávajúce prenasledovanie kresťanov svedčia o úplnom opaku.
Alarmujúce čísla
Organizácie mapujúce túto tému prichádzajú pri príležitosti Medzinárodného dňa modlitieb za prenasledovanú cirkev (patrí mu prvá a druhá novembrová nedeľa 3. a 10. novembra) s alarmujúcimi číslami.
Prenasledovanie kresťanskej viery vo svete sa výrazne zhoršuje, autoritárske režimy potláčajúce kresťanstvo sú stále represívnejšie a násilnejšie.
Organizácia Open Doors, ktorá sa dlhodobo a podrobne venuje monitorovaniu trendov aj konkrétnych prípadov náboženského prenasledovania, uvádza vo svojej výročnej správe, že minulý rok čelilo prenasledovaniu – na rôznej úrovni a v rôznej forme – 365 miliónov ľudí, teda každý siedmy kresťan. V Afrike ide o každého piateho kresťana a v Ázii dokonca o dvoch z piatich kresťanov.
Z tohto ohromujúceho čísla takmer päťtisíc kresťanov za ich vieru zabili, ďalších 4 126 násilne zadržiavali a väznili, päťtisíc muselo opustiť svoje domovy. Zaznamenali aj 14 766 útokov na kostoly, cirkevné budovy a ďalšie majetky kresťanov.
Zločinom je aj vlastniť Bibliu
Čo sa týka rozsahu prenasledovania, na čele štátov je stále Severná Kórea. Kresťania, ktorých tu žije údajne až 98-tisíc, sú braní ako politickí zločinci. Buď ich deportujú do krutých pracovných táborov, alebo priamo odsúdia na smrť. Zákony Severnej Kórey priamo zakotvujú, že kresťanské myšlienky sú „reakčné, hrozbou pre štát“ a byť kresťanom či vlastniť Bibliu sa považuje za vážny zločin.
Na druhom mieste je podľa Open Doors Somálsko, kde sa militantná moslimská skupina aš-Šabáb snaží kresťanov doslova vyhladiť. Opustenie islamu sa v Somálsku považuje za zradu krajiny, kresťanskí konvertiti tu čelia zastrašovaniu aj hrozbe smrti.
Nebezpečenstvo byť kresťanom v Somálsku sa v poslednom období ešte zhoršilo, islamskí militanti zintenzívnili svoj hon na kresťanských vodcov. Pokusy o založenie alebo znovuotvorenie kostolov a cirkví sa stretávajú s tvrdým odporom, a tak tu cirkevný život prakticky neexistuje.
Na treťom mieste zoznamu je Líbya, kde sa ako v celkovo nestabilnom štáte kresťania ľahko stávajú terčom islamských milícií a útoky majú stupňujúcu sa tendenciu. Hrozí im tu domáce väzenie, únosy, sexuálne násilie, vraždy.
Pracovné tábory, domáce väzenie aj vyhostenie
Eritrea sa už roky drží v prvej desiatke zoznamu World Watch List. Je známa ako „Severná Kórea Afriky“ pre svoju silnú autoritársku vládu. Eritrea uznáva len tri kresťanské denominácie (eritrejskú pravoslávnu, rímskokatolícku a luteránsku). Každý, kto nasleduje Ježiša mimo týchto schválených cirkví, je v neustálom ohrození.
Záťahy na veriacich, ktorí uctievajú Boha mimo uznaných denominácií, sú bežné. Pri raziách môžu byť poslaní do neslávne známej siete eritrejských väzníc. Podľa súčasných odhadov je uväznených približne tisíc eritrejských kresťanov, hoci neboli obvinení zo žiadneho trestného činu, niektorí sú vo väzení už viac ako desať rokov.
Na piatom mieste je silno islamská a kmeňová krajina Jemen. Za upustenie od islamu tu hrozí trest smrti alebo vyhnanstvo.
Najkrvavejšia pre kresťanov je Nigéria
V prvej desiatke krajín, kde sa žije kresťanom najhoršie, sa umiestnili ešte Nigéria, Pakistan, Sudán, Irán a Afganistan.
Hneď za nimi na jedenástom mieste je India a na dvanástom Sýria. Čína okupuje v tabuľke 19. miesto.
Posledné trendy zhoršovania situácie kresťanov zaznamenávajú presun epicentra islamistického násilia z Blízkeho východu do Afriky.
Nigéria je momentálne takzvaným najsmrteľnejším miestom pre kresťanov – len od 1. októbra 2022 do 30. septembra 2023 tu pre vieru zabili viac ako päťtisíc veriacich. Odohralo sa tu aj viac únosov kresťanov ako v ktorejkoľvek inej krajine – za spomínané obdobie 3 300 prípadov. Podľa správy Open Doors ide o štát s tretím najvyšším počtom útokov na kostoly a iné kresťanské budovy (750).
V poslednom čase prichádzajú z Nigérie správy o vražedných útokoch najmä banditov z kmeňa Fulani – takzvaných fulanských pastierov –, ktorí tu za uplynulé štyri roky zabili 16-tisíc a uniesli 11-tisíc civilistov. Ide o vyšší počet, než zaznamenali pri iných islamských skupinách (na čele s neslávne známou Boko Haram).
Nábožensky motivované vraždy voči kresťanom zaznamenávajú vo vysokej miere aj v Burkine Faso, Kamerune, Mozambiku a Stredoafrickej republike.
Znepokojivý exodus
Znepokojivý trend neobchádza ani Áziu. Počet zatknutých kresťanov v Iráne v rokoch 2021 až 2023 sa takmer strojnásobil, v Pakistane sa rapídne zvyšujú prípady obvinenia z rúhania.
Znepokojivý je aj trend exodu kresťanov z území, kde sú dlhodobo potláčané ich základné ľudské práva. Len v Sýrii za posledných dvanásť rokov klesol ich počet z 1,5 milióna na 250-tisíc, teda na jednu šestinu. V Iraku sa počet veriacich znížil až o štyri pätiny – z milióna na dvestotisíc.
Zosilňovanie prenasledovania kresťanov vo všetkých oblastiach potvrdila aj správa katolíckej organizácie Aid to the Church in Need mapujúca trendy za obdobie 2022 až 2024. Organizácia zdokumentovala nárast prenasledovania kresťanov – či už zo strany štátu, alebo militantných skupín – vo viac ako polovici z 18 krajín, ktoré skúmala.
Jediným pozitívnym príkladom a výnimkou je Vietnam, kde sa podľa pozorovaní situácia zlepšuje.
Naopak, prvýkrát v 18-ročnej histórii výročných správ organizácie do zoznamu krajín s nepriateľským prostredím voči veriacim pribudla Nikaragua pre extrémny útlak kresťanov zo strany vlády, konkrétne pre masové zadržiavanie a vyhosťovanie duchovných a hromadné zatváranie cirkví a kostolov.
Aj Aid to the Church in Need potvrdzuje okrem zabíjania a väznenia rôzne ďalšie formy útlaku – vysídľovanie kresťanských komunít po útokoch extrémistických skupín, nútené sobáše a konverzie kresťanských žien a dievčat, ako aj únosy a zastrašovanie kňazov či zverejňovanie hanlivého obsahu o kresťanstve v školských učebniciach.
Do boja proti viere zapojili aj AI
Negatívnou novinkou na poli prenasledovania kresťanov je zapojenie umelej inteligencie. V Číne, kde je odhadom okolo 10-tisíc uväznených kresťanov, ale aj v Iráne údajne používajú moderné technológie rozpoznávania tváre na sledovanie a potláčanie kresťanov. Uvádza to vo svojej správe Komisia USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu.
„Niektoré z týchto nových technológií, ktoré používajú krajiny ako Irán a Čína, vytvárajú úplne nové spôsoby potláčania alebo kontroly náboženstva na celom svete. Je to veľmi znepokojujúci vývoj,“ upozornil Stephen Schneck, bývalý dekan a profesor na Katolíckej univerzite v Arizone.
„V Číne umožňujú techniky rozpoznávania tváre monitorovať tých, ktorí sa zúčastňujú na náboženských obradoch. Je to priam orwellovské a obávam sa, že to je podoba budúceho sveta. Je výzvou pre nás, aby sme začali vyvíjať mechanizmy, ako sa naučiť na to reagovať,“ dodal Schneck.
„Nič umelé nie je zdravé“
George Barna, expert na cirkevné a svetonázorové trendy, takisto upozornil na potenciálny negatívny vplyv fenoménu umelej inteligencie na cirkev. „Ako Telo Kristovo musíme byť veľmi podozrievaví a opatrní voči všetkému, čo sa označuje ako ‚umelé‘. Pravdepodobne to nie je dobré pre naše duševné, fyzické ani pre naše duchovné zdravie. Povzbudzujem, aby sme boli veľmi opatrní pri pozývaní čohokoľvek zo sveta AI do našich životov.“
Pridal sa tak k ďalším cirkevným hlasom, ktoré varujú, že výdobytky umelej inteligencie môžu mať negatívne dôsledky na ľudskú identitu a slobodnú vôľu, ale aj na slobodu samotných veriacich.
Medzinárodný deň modlitieb za prenasledovanú cirkev má podporiť kresťanov na celom svete k solidarite s tými, ktorí za svoju vieru trpia či zomierajú. Zabíjanie či väznenie z náboženských dôvodov nie je žiadnou historickou prežitou „výsadou“, ale tvrdou realitou, ktorá sa podľa štatistík ešte zhoršuje.
Na modlitebné dni 3. a 10. novembra nadväzuje ďalší – 20. november, kedy charitatívna organizácia Aid to the Church in Need pozýva na takzvanú Červenú stredu. Na počesť tohto dňa si farnosti, cirkevné zbory a veriaci môžu obliecť červenú farbu pripomínajúcu krv mučeníkov.
„Červená streda je príležitosťou posvietiť si na skutočnosť, že prenasledovanie často prebieha pre svet nepoznane a prekvitá v tme,“ uvádza ACN na svojej webovej stránke. „Rozsvietením červeného svetla upozorňujeme na šokujúci rozsah prenasledovania, pozývame ľudí, aby sa modlili, boli solidárni s prenasledovanými a podporovali kroky v ich prospech.“