Anketa: Koho by v Amerike volili Kaliňák, Sulík, Bugár, Lexmann či Michelko

Bude to napínavý zápas až do samého konca. Americké prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia už v utorok 5. novembra, sľubujú podľa prieskumov jeden z najtesnejších výsledkov v histórii. Proti sebe stoja republikán Donald Trump a demokratka Kamala Harrisová.

Po mnohých rokoch pôjde o jednu z najdôležitejších správ, kto sa postaví na čelo najsilnejšieho štátu sveta. Pre Európanov je to o to kľúčovejšie, pretože na východe kontinentu sa už viac ako dva roky odohráva krvavý konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ľudom z politiky a aj tým, ktorí v nej už nie sú aktívni, denník Štandard položil tri otázky:

1. Ako sa môže zmeniť vzťah USA k NATO a EÚ zvolením Trumpa alebo Harrisovej?

2. Aký vplyv môže mať víťazstvo Trumpa alebo Harrisovej na ukončenie vojny na Ukrajine?

3. Ktorého kandidáta by ste volili a prečo?

Robert Kaliňák, podpredseda vlády a minister obrany (Smer)

1. Snažím sa rešpektovať vôľu voličov každého štátu, či už je malý alebo veľký. Nemám na to úplne presný názor, ktorý by som publikoval.

2. V prípade republikánov to vyzerá tak, že vojna by sa mohla ukončiť rýchlejšie. V obidvoch prípadoch to bude viesť k nevyhnutnému. Už o tom hovoríme dva roky, a to sú mierové rokovania. Otázka je, ako dlho to celé bude trvať. Ľudia na fronte umierajú a výsledok by bol rovnaký ako pred dvomi rokmi. To otvorilo oči mnohým.

3. Už v prvej odpovedi som povedal, že v prvom rade rešpektujem vôľu voličov. V konzervatívnych hodnotách sú republikáni bližšie k Smeru, v tých sociálno-ekonomických alebo zdravotníctva sú demokrati. Čiže želám voličom Spojených štátov šťastnú ruku.

Peter Kmec, podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku (Hlas)

1. Ani jeden z kandidátov nie je čisto proeurópsky alebo čisto antieurópsky. Ktokoľvek vyhrá, bude musieť presadzovať v prvom rade národné americké záujmy. Sila NATO a EÚ závisí predovšetkým od postoja a zodpovednosti Európanov voči svojej vlastnej bezpečnosti. USA majú dnes úplne iné priority ako sa starať o Európu.

2. Nedá sa predpovedať, pretože ani jeden z kandidátov nemá ucelený plán riešenia konfliktu na Ukrajine. Táto otázka nie je ani dominantnou témou predvolebnej kampane v USA. 

3. Ide o hypotetickú otázku, na ktorú si dovolím neodpovedať, pretože nie som volič v USA.

Roman Michelko, poslanec klubu SNS

1. Pri Trumpovi je veľký otáznik, pretože je nevypočítateľný. Pri Harrisovej sa dá povedať, že nebude spochybňovať NATO, nebude sa vyhrážať vystúpením z neho. Pri Trumpovi môžeme očakávať tlak na členské štáty NATO, aby zvýšili percento výdavkov na obranu. V zahraničnej politike je Harrisová vypočítateľná, Trump je neistota.

2. To je veľká otázka. V prípade víťazstva Harrisovej pravdepodobne budú pokračovať zbrojné dodávky plus podpora rádovo v desiatkach miliárd eur. V prípade Trumpa môže ísť o pokus o nejaký izolacionizmus, že USA dávajú ruky preč od Ukrajiny alebo to nechá na Európu. Alebo môže prísť s nejakým návrhom typu územie za mier, čo bude ťažko prijateľné pre Ukrajinu. Povedal by som, že v Kyjeve si veľmi neprajú, aby tam bol Trump.

3. Mám veľmi zásadný problém s oboma, som rád, že nie som Američanom. Sú mnohé veci, ktoré mi prekážajú na jednom aj na druhom. Asi by som nešiel voliť.

Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH

1. O dosahu zvolenia oboch kandidátov sa už popísalo veľa. Pravdou je, že ani v minulosti tieto závery nezodpovedali realite. Napríklad od Obamu každý očakával, že bude proeurópsky, no v skutočnosti ignoroval Európu a sústredil sa na Áziu. O Trumpovi sa písalo, že bude proruský, ale uvalil sankcie na spoločnosti budujúce Nord Stream 2 a posilnil prítomnosť amerických vojakov v Európe.

2. Pravdou je, že veľa bude závisieť aj od rozdelenia síl v Kongrese. Dlhodobo je v tejto krajine pre KDH partnerom Republikánska strana.

3. USA sú pre Európu a Slovensko kľúčový partner. Budeme rešpektovať výsledok volieb a želáme Spojeným štátom povolebný pokoj a zjednotenie.

Milan Krajniak, predseda Kresťanskej únie, exminister práce

1. Pri zvolení Harrisovej bude všetko pokračovať tak ako doteraz. Nič zásadné sa nezmení. Naopak, Trump bude oveľa pragmatickejší, teda obchod niečo za niečo. Napriek tomu si nemyslím, že zvolenie Trumpa by zásadným spôsobom poškodilo euroamerické vzťahy, pretože už v minulosti sa mu podarilo vniesť do týchto vzťahov nejakú realitu. Myslím si, že Trumpove zvolenie, ale aj Harrisovej, bude znamenať pokračovanie v tom, že Európa sa bude musieť z hľadiska obranných výdavkov stavať na vlastné nohy. Je to tak preto, že hlavným vyzývateľom Spojených štátov je v súčasnosti Čína. Tam budú Spojené štáty venovať svoje politické priority.

2. Ak zvolia Trumpa, myslím si, že sa pokúsi urobiť s Putinom obchod, z ktorého nebude chcieť vyjsť ako porazený. Som skeptický voči tomu, či Putin na ten obchod pristúpi, lebo niečo podobné mu Trump ponúkal už počas svojho prvého funkčného obdobia a Putin sa rozhodol situáciu eskalovať. Keby som si mal tipnúť, kto má vyššie šance na skoré ukončenie vojny, skôr by to bol Trump.

3. Jednoznačne by som volil Donalda Trumpa, pretože počas jeho funkčného obdobia nezatiahol Ameriku a ani svet do žiadnej novej vojny. Ekonomika fungovala. Netlačil ideologickú progresívnu agendu do medzinárodných vzťahov. Ako konzervatívca ma potešilo, že splnil svoj sľub a nominoval troch konzervatívnych sudcov na americký najvyšší súd.

Pavol Hrušovský, bývalý predseda KDH, bývalý predseda parlamentu

1. Nepredpokladám, či už by bol zvolený jeden alebo druhý, že by došlo k zásadným zmenám oproti súčasnému stavu. Podľa môjho názoru na bezpečnosti sveta obidvom záleží rovnako. Každý má možno iný nástroj, respektíve inú predstavu, ako dosiahnuť, aby zavládol mier, a nie vojny. Amerika vždy bola zdržanlivá k vzťahom s EÚ, lebo akoby nenachádzala politického partnera na rokovania o dôležitých svetových otázkach. Predpokladám, že tento trend bude pokračovať ďalej.

2. Rozdielnosti sú v tom, ako jeden a druhý kandidát komunikuje o Ukrajine. Trump hovorí, že v priebehu krátkeho času vojnu ukončí. Kamala Harrisová hovorí, že bude Ukrajinu ďalej podporovať. To aj Trump nevylúčil, ale uprednostňuje rokovania o mieri. Netrúfam si predpovedať ďalší vývoj rusko-ukrajinskej vojny.

3. Chvalabohu som vyňatý zo zodpovednosti za výsledok amerických volieb. Nech rozhodnú Američania, oni tam žijú a budú niesť dôsledky za svoje rozhodnutie. Kampaň je ostrá, plná násilia, nedorozumení, pokusov o atentát. Dúfam, že americký volič sa rozhodne tak, aby to bolo dobré pre neho a pre Ameriku.

Richard Sulík, bývalý predseda SaS, Národnej rady SR a exminister hospodárstva

1. Očakávam, že vyhrá Trump. Bude tlačiť na ukončenie vojny. To je moje hlavné očakávanie. To, ako sa zmení vzťah Ameriky k Európe, jeden prezident neovplyvní. Tie väzby sú dlhoročné. Krajiny EÚ a USA sú v rôznych organizáciách od NATO cez OECD až po dohody o voľnom obchode. Nie je to tak, že zvečera do rána sa nejaký vzťah zmení. Nemám obavu, že sa stane nejaká tragédia.

2. Myslím si, že keď zvolia Trumpa, vojna sa ukončí omnoho rýchlejšie. Harrisová bude ďalej pokračovať v rétorike, ako musí byť Západ silný a podporovať Ukrajinu. Každý súdny človek vidí, že to nikam nevedie, okrem pár ľudí, ktorí trpia geopolitickou slepotou. Nemôže nám byť ľahostajné, že Ukrajina prichádza o mužov v najlepšom veku. Tí majú krajinu po vojne vybudovať, nikto tam potom nebude, keď budú túto nezmyselnú vojnu viesť ďalej.

3. Volil by som Trumpa. On už raz prezidentom bol a za tie štyri roky Amerika nevstúpila do žiadneho ozbrojeného konfliktu. To je silné plus.

Béla Bugár, bývalý predseda MKDH, SMK, Mostu-Híd a bývalý podpredseda Národnej rady SR

1. Pri Trumpovi som trošku zaujatý, lebo bol iniciátorom útoku na americký Kongres. Ak zvíťazí, bude tlačiť na členské štáty NATO, aby sa intenzívnejšie pripojili k rôznym vojenským akciám. Rovnako zatlačí na Ukrajinu a Putina, aby sa nejako dohodli, možno aj napriek strate niektorých území, ktoré už obsadili Rusi. Kamala Harrisová určite veľké zmeny robiť nebude. Je političkou, ktorá viac chápe európske štáty a členov NATO. Pokračovala by v tom, čo sme zatiaľ videli, či už za Obamu alebo Bidena. Mám na mysli spoluprácu USA s členskými štátmi NATO.

2. Pri Harrisovej je otázka, ako citlivo vníma nálady v členských štátoch NATO. Hlavne v tých, ktoré hraničia s Bieloruskom, Ruskom alebo sú veľmi blízko. Ona by tak vehementne netlačila na Zelenského ako Trump. V otázke ukončenia vojny môže viac urobiť Trump, ale na úkor Ukrajiny aj za cenu straty časti územia.

3. Hovoril som, že som trošku zaujatý. Človeka, ktorý stojí za útokom na Kongres, by som nikdy nevolil. Bol som tridsať rokov v politike a viem, čo to je zaútočiť na parlament. Sú dve možnosti, pokiaľ nechcem zostať doma. Vzhľadom na Trumpovu minulosť by som volil Harrisovú.

László Gubík, predseda strany Maďarská aliancia

1. Ak to postavíme na hranu, tak bez USA vlastne NATO nemá zmysel. Trump sa bude snažiť o to, aby všetky štáty NATO vynakladali minimálne dve percentá HDP na obranu, k čomu sa zaviazali. EÚ je v oblasti obrany závislá od USA, ale cieľom Trumpa je „Make America great again“, teda sústrediť sa najmä na domácu ekonomiku. V tomto prípade EÚ bude musieť byť v riešení vojnových konfliktov oveľa samostatnejšia. Čo sa týka Harrisovej, jej zvolením by zostalo pravdepodobne všetko po starom.

2. Na nastolenie mieru je väčšia šanca, ak voľby vyhrá Trump. Počas jeho minulého prezidentského mandátu USA neviedli žiadnu podstatnejšiu priamu ani proxy vojnu v zahraničí.

3. Jednoznačne by som volil Trumpa. Dôvod som vlastne už aj uviedol. Preto, lebo som po jeho predchádzajúcich štyroch rokoch v úrade ochotný veriť tomu, že sa jeho zvolením svet viac priblíži k dosiahnutiu mieru na Ukrajine a na Blízkom východe.