Spojené arabské emiráty ako nový člen BRICS s iba jeden a pol miliónom občanov a desiatimi miliónmi gastarbeitrov sú významnou regionálnou mocnosťou. V zahraničnej angažovanosti ich motivujú dva faktory: geopolitika a potláčanie islamizmu.
Na tridsiatich dvoch stranách Kazaňskej deklarácie zhŕňajúcej závery nedávneho samitu krajín BRICS pravdepodobne ničím neupúta odsek odsudzujúci septembrový útok na rezidenciu veľvyslanca Spojených arabských emirátov v Sudáne. Väčšina Európanov vníma Emiráty ako ropného boháča, luxusné letovisko či tranzitné letisko a o Sudáne tuší, že leží niekde v Afrike a že tam asi nie je veľmi bezpečne.
Tento nový člen BRICS s iba jeden a pol miliónom občanov a desiatimi miliónmi gastarbeitrov je však významnou regionálnou mocnosťou, ktorá váhovo prevyšuje aj násobne väčšie krajiny. V oblasti Blízkeho východu a Afriky má osem vojenských základní a udržiava špeciálny vzťah s USA; v Dubaji má najväčší zámorský prístav pre svoje námorníctvo, v Abú Zabí veľkú leteckú základňu a vo Fudžajre jednu menšiu námornú.