Avizované možné zavedenie leteckého spojenia Bratislavy a Pekingu je jedným z predbežných výsledkov nedávnej návštevy slovenskej vládnej delegácie s početnou skupinou podnikateľov v Číne.
Hoci podmienky uvažovanej novej linky nateraz nie sú známe, zástupcovia cestovného ruchu a biznisu očakávajú, že by mohla zvýšiť záujem turistov a obchodníkov o krajinu na Ďalekom východe. Mohlo by to platiť aj opačne.
Do Číny po novom už možno cestovať na tieto účely od 8. novembra bez víza na pätnásť dní. Objavili sa však aj pochybnosti o zmysle a perspektíve spomínaného nového leteckého spojenia vzhľadom na existujúce linky z okolitých letísk.
Tajnosti o novom spojení do Pekingu
Denník Štandard zisťoval, ako a či by takáto linka mohla fungovať aj zo slovenskej metropoly. Zaujímali sme sa aj o možnosti účasti našej krajiny v projekte China-Europe Railway Express zameranom na železničnú dopravu medzi Čínou a Európou. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) totiž podpísal v Číne memorandum o porozumení a prehlbovaní spolupráce na tomto projekte.
„Momentálne sú tieto otázky predčasné,“ odpovedali nám bez ďalších detailov z ministerstva dopravy. O plánovanej novej linke sme sa viac nedozvedeli ani na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave. „O nových leteckých linkách a nových dopravcoch budeme informovať hneď ako to bude aktuálne,“ zareagovala hovorkyňa letiska Veronika Demovičová.
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v súvislosti so zámerom linky do Číny a rozvojom obchodu s touto krajinou potvrdila, že víta akýkoľvek rozvoj infraštruktúry z hľadiska potenciálneho prílevu investícií, ako aj podpory exportných aktivít slovenských firiem. Informovala nás o tom riaditeľka odboru marketingovej komunikácie agentúry Simona Čerešníková.
Dopravcovia by linku zaviedli, keby bol o ňu záujem
O priamom leteckom spojení Bratislavy a Pekingu má pochybnosti riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. O novom spojení totiž rozhodujú samotní leteckí dopravcovia na základe očakávaného záujmu cestujúcich, obsadenosti letov či kapacity lietadiel. Vynára sa otázka, prečo by mali otvárať takéto spojenie z bratislavského letiska, ak už funguje z oveľa väčších letísk u susedov.
„Keby taká linka vznikla, tak si ju spravia komerčné letecké spoločnosti,“ povedal pre Štandard expert. „Ak to chce vláda, musí povedať, z čoho. Keď na to nájde zdroje a nebudú to zdroje vládne, nech sa páči,“ upozornil. Zároveň sa spýtal, na čo by sme podporovali niečo také, keď chýbajú peniaze aj na výstavbu diaľnic, či modernizáciu železníc.
Ondrej Matej vníma spomínanú návštevu Číny najmä ako politickú snahu premiéra Roberta Fica (Smer) ukázať svojim voličom, že sa ideme orientovať aj iným smerom, nielen na Európu. „Žiadne iné výsledky neočakávam,“ zapochyboval nielen o avizovanej leteckej linke, ale aj o železničnom projekte medzi Čínou a Európou.
Potenciál najmä pre príchody Číňanov k nám
V samotnom odvetví cestovného ruchu sú skôr optimisti. Predpokladajú, že priama letecká linka medzi Pekingom a Bratislavou, ak by predsa len vznikla, by mohla mať pozitívny vplyv hlavne na príjazdový turizmus, teda v tomto prípade na zájazdy čínskych turistov na Slovensko.
„Takto by začali svoj program v Bratislave a mali vyššiu motiváciu stráviť na Slovensku viac dní,“ priblížila pre Štandard Ľudmila Masariková z cestovnej kancelárie Satur s tým, že to súvisí s vízovou politikou určujúcou minimálny počet dní, ktorí musia žiadatelia stráviť na Slovensku. „Aktuálne čínski turisti Slovenskom len prechádzajú a ich program sa väčšinou obmedzuje iba na krátku prehliadku Bratislavy,“ podotkla.
V príjazdovom turizme z Číny, ktorý sa týka najmä organizovaného cestovného ruchu pre ucelené skupiny s vopred naplánovaným programom, vidí odborníčka pre Slovensko obrovský potenciál. „Čínski turisti objavili už okolité krajiny a je najvyšší čas, aby do svojich programov zaradili aj Slovensko, ktoré určite má čo ponúknuť. Aktuálne je najväčší záujem o historické pamiatky, prírodu a zážitkovú turistiku pre mladých,“ informovala Ľudmila Masariková.
Zástupkyňa cestovky očakáva, že v prípade zaujímavej cenovej ponuky priamej linky budú mať záujem o jej využívanie aj cestujúci do Číny, napríklad na dovolenku alebo pracovné cesty. Myslí si, že organizovaný cestovný ruch do tejto krajiny má predpoklad rastu, k čomu môže prispieť aj pätnásťdňový bezvízový styk pre slovenských občanov.
Turisti vyhľadávajú Čínu cez cestovnú kanceláriu pre jazykovú bariéru, ale aj nie celkom jednoduché zabezpečenie služieb v tejto krajine. „Sprievodca zároveň pozná miestne pomery, reštaurácie, možnosti prepravy medzi jednotlivými miestami a podobne. Odlety sú z Viedne alebo z Budapešti, pričom letecká doprava sa po covidovej prestávke už znovu rozšírila,“ ozrejmila Ľudmila Masariková.
Snaha o väčší počet turistov z Ázie
Minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nominant SNS) v Číne podpísal memorandum o spolupráci v oblasti cestovného ruchu. Podľa ministerstva to otvára nové možnosti pre slovenský turizmus a prináša výhody pre obe krajiny. Preto by uvítalo aj vznik priameho leteckého spojenia Bratislava - Peking, čo by uľahčilo cestovanie a zvýšilo turistickú výmenu.
„Máme záujem, aby turisti z Ázie navštevovali Slovensko vo väčšom počte. Primárne rozhodnutie o zriadení leteckého spojenia musí urobiť ministerstvo dopravy,“ uviedol pre Štandard rezortný hovorca Patrik Velšic.
Slovensko hľadalo v Číne nové obchodné príležitosti aj na veľkom veľtrhu China International Import Expo 2024, na ktorom malo prvý raz svoj národný stánok. „Čína má veľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku a napredovanie príjazdového turizmu do našej krajiny,“ vyjadrila sa riaditeľka Slovakia Travel Ivana Vala Magátová.
Národná turistická organizácia zabezpečuje prezentáciu a propagáciu Slovenska doma aj v zahraničí. Počet ubytovaných návštevníkov z Číny po prepade počas pandémie koronavírusu opäť rastie, no stále značne zaostáva za rokom 2019, keď ich k nám zavítalo takmer 60-tisíc. Na celkovom počte zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí podľa štatistikov využili aj služby ubytovacích zariadení, mali vtedy Číňania podiel 2,3 percentami.
V minulom roku ich prišlo spolu bezmála desaťtisíc, čo medzi cudzincami znamenalo podiel 0,5 percenta. Na Slovensku vlani strávili v priemere skoro dve noci, pričom dve tretiny zavítali do Bratislavského kraja. Za sedem mesiacov tohto roka počet čínskych návštevníkov presiahol jedenásťtisíc s podielom 0,9 percenta.
Železničná alternatíva prepravy medzi Čínou a Európou
Spomínaný projekt Čínsko-európsky železničný expres predstavuje medzinárodný rámec pre kontajnerové vlaky medzi Čínou a Európou a všetkými krajinami pozdĺž iniciatívy Belt and Road, respektíve Novej hodvábnej cesty. Táto železničná prepravná sieť slúži ako alternatíva najmä k námornej, ale aj leteckej preprave medzi Áziou, najmä Čínou, a Európou alebo Európskou úniou.
„Vlaky sú smerované z čínskych uzlov, veľkých hubov v rámci provincií, buď cez takzvanú tradičnú cestu, ktorá vedie cez Rusko a Bielorusko na Poľsko (v minulosti aj cez Ukrajinu na Poľsko, Slovensko alebo Maďarsko), alebo cez alternatívne trasy známe ako Middle Corridor, ktoré sa začali intenzívnejšie rozvíjať po vypuknutí vojny na Ukrajine,“ priblížila pre Štandard riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK CARGO) Silvia Kuncová.
Middle Corridor v skratke znamená prepravu cez Kazachstan a následne cez Kaspické more ďalej na Turecko, alebo cez Azerbajdžan a Gruzínsko na Čierne more s vyústením v Rumunsku alebo Bulharsku, prípadne tiež v Turecku alebo priamo na Ukrajine.
Nejde o nový projekt. Podľa národného vlakového nákladného dopravcu sa na ňom môžu zúčastniť de facto všetci železniční dopravcovia, intermodálni operátori prípadne špedičné spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu, pokiaľ ide o napojenie Slovenska alebo tranzity cez Slovensko.
Bratislava by mohla byť jedným z uzlov na náhradnej trase
ZSSK CARGO pokrýva územie celého Slovenska a k dispozícii má určitý počet intermodálnych platforiem. „Na východe Slovenska vlastníme terminál kombinovanej dopravy Dobrá, ktorý má potenciál napojiť sa na linky expresu najmä po ukončení vojenského konfliktu na Ukrajine. V minulosti bol terminál súčasťou prepráv po tzv. Novej hodvábnej ceste a s partnermi rozvíjame aj projekt v Bratislave,“ vymenovala Silvia Kuncová. Práve Bratislava je podľa nej z pohľadu alternatívneho Middle Corridor zaujímavou destináciou s potenciálom stať sa jedným z hubov na trase.
Realizácia projektu závisí najmä od celkovej ceny a ďalších podmienok prepravy, vrátane tranzitného času a kapacity. „Samozrejme, v hre je logicky aj Maďarsko, ktoré sa stane určite jedným z hubov. Čo sa týka Poľska, severná trasa funguje naďalej, tieto prepravy sa realizujú aj počas trvania vojnového konfliktu,“ vysvetlila Silvia Kuncová.
Nákladný dopravca mal cez terminál Dobrá množstvo vlakových prepráv z Číny, končiacich v termináloch na Slovensku alebo priamo pokračujúcich tranzitom do Nemecka či Maďarska. Prvý ucelený nákladný vlak z Číny prišiel na Slovensko pred siedmimi rokmi, podľa dopravcu bol len jedným z mnohých a nakontrahoval si ho prístav Dalian priamo. „Obdobné promo sme robili aj v roku 2019 vlaku do Dunajskej Stredy. To však neznamená, že išlo o jediné vlaky,“ vysvetlila zástupkyňa nákladného vlakového dopravcu.
Spoločnosť nedávno rokovala so zástupcami čínskych železníc a Čínskej komisie pre národný rozvoj a reformy o možnostiach spolupráce pri rozvoji prepráv medzi Čínou a Európskou úniou. Verí, že práve Slovensko má potenciál stať sa jedným z distribučných hubov pre tieto vlaky pre celú Európu.
Viaceré projekty pre možné čínske investície
Medzi diskutovanými témami v Číne boli aj plánované dopravné projekty nového prístavu v Bratislave a diaľničného tunela Karpaty na zvyšnom úseku D4 severne od hlavného mesta. Ten má prepojiť mestské časti Rača a Záhorská Bystrica cez Malé Karpaty.
Na čínskych investíciách na Slovensku by sa podľa ministerstva dopravy mala podieľať najmä štátna spoločnosť China Railway International Group. Tá sa špecializuje aj na TBM mechanizmy, ktoré by mohli byť použité aj pri razení niektorých slovenských tunelov. Zástupcovia uvedenej čínskej firmy sa už predtým oboznámili s projektami priamo na Slovensku.
S možnými čínskymi investíciami na Slovensku sa spomínala aj spoločnosť NORINCO International. Realizovala už viaceré veľké infraštruktúrne projekty aj v krajinách Európskej únie. Napríklad, nedávno odovzdala do užívania najväčšiu veternú elektráreň v Chorvátsku. Ministerstvo dopravy jej zástupcom tiež predstavilo pripravované projekty výstavby diaľnic či spomínaného bratislavského prístavu.