Andrej Kiska môže po svojom odsúdení prísť o doživotnú rentu aj ochranku

Právoplatné uznanie viny vyriekol odvolací Krajský súd v Prešove, ktorý mu uložil trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom na dva roky. Voči tomuto rozsudku už nie je možné podať riadne opravné prostriedky.

Andrej Kiska sa tak stal prvým odsúdeným prezidentom v modernej histórii Slovenskej republiky od roku 1993. Obžaloba mu kládla za vinu, že v rokoch 2013 a 2014 neoprávnene zahrnul do účtovníctva firmy KTAG účtovné a daňové doklady, ktoré nesúviseli s predmetom činnosti tejto firmy.

Ako konateľ firmy si tak chcel neoprávnene odpočítať DPH z výdavkov na svoju prezidentskú kampaň. Nezákonne si mal Kiska uplatniť aj nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške takmer 156-tisíc eur, čím chcel spoločnosti KTAG zabezpečiť neoprávnený prospech.

Obhajoba nevidela trestnú činnosť

Obhajoba tvrdila, že nedošlo k spáchaniu trestného činu, a pripomenula, že zákon nezakazuje využiť politickú reklamu na podnikateľské účely. Z ich pohľadu nie je zásadný rozdiel medzi tradičnou a politickou reklamou, a preto by malo byť možné odpočítať DPH aj z politických kampaní.

Exprezident obhajoval svoje konanie tvrdením, že kampaň mala posilniť podnikateľskú činnosť KTAG. Taktiež uviedol, že trestné stíhanie je výsledkom tlaku jeho politických oponentov, ktorí mali zastrašovať sudcov.

Počas súdneho konania Kiska tvrdil, že nemal priamy vplyv na účtovníctvo a finančné operácie spoločnosti, keďže jeho úloha bola prevažne reprezentatívna a rozhodujúce právne a finančné kroky vykonávali profesionáli zodpovední za chod firmy.

Prvostupňový súd tejto obhajobe neuveril a uznal ho vinným. V prvej fáze konania mu súd uložil trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom na tri roky, peňažný trest 15-tisíc eur a zákaz vykonávať funkciu konateľa a štatutára obchodnej spoločnosti na obdobie šiestich rokov.

Mimoriadne zníženie trestu a podmienečný trest

Súd už v tomto rozhodnutí znížil trest, pretože inak by Kiska musel čeliť minimálnemu trestu odňatia slobody na sedem rokov. Okrem vysokého odpočtu bol tento trestný čin kvalifikovaný ako pokračovací, čo znamená, že sa konal opakovane a s jednotným cieľom dosiahnuť zisk.

Súd tiež uznal, že Kiska organizoval túto trestnú činnosť, čo je priťažujúcou okolnosťou podľa Trestného zákona, a preto by malo dôjsť k sprísneniu trestu. Napriek týmto skutočnostiam súd pristúpil k podmienečnému trestu vzhľadom na poľahčujúce okolnosti, ako napríklad doplatenie dlžnej sumy a riadny spôsob života.

Takýto prekvapivý krok súd urobil bez toho, aby sa v tom čase obvinený Kiska ku skutku priznal, čo je za normálnych okolností právna skutočnosť umožňujúca zníženie trestnej sadzby až o tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Súd nevybočil zo zákonného rámca, ale odôvodnenie použitia tohto inštitútu bolo mimoriadne zvláštne vzhľadom na rázne zníženie trestu v kontexte výšky škody. Iba vďaka tomuto postupu súdu nedostal Andrej Kiska nepodmienečný trest odňatia slobody.

Prokuratúra sa odvolala a požadovala nepodmienečný trest, no po prijatí novely Trestného zákona sa trestné sadzby za vybrané trestné činy vrátane daňového podvodu znížili. Podľa novej úpravy za daňový podvod vo väčšom rozsahu hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Súd preto upravil Kiskov trest podľa priaznivejšej právnej úpravy, bez potreby skúmať mimoriadne mierne trestanie okresným súdom.

Odvolací súd potvrdil vinu Andreja Kisku

Predseda odvolacieho senátu v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 1To/6/2024, sudca Jaroslav Bugeľ, vo svojom ústnom odôvodnení poukázal na zásadné skutočnosti, ktoré podporili rozhodnutie o vine. Sporné faktúry nikdy nemali byť zahrnuté do účtovníctva firmy KTAG, keďže nesúviseli s jej činnosťou. Krajský súd jednoznačne potvrdil, že tieto fakturované služby absolútne nesúviseli s predmetom podnikania firmy KTAG, čo vyplýva z obchodného registra aj zo spoločenskej zmluvy firmy.

Predseda senátu odmietol tvrdenia obhajoby, že rôzne fakturované služby mali zviditeľniť meno Andreja Kisku. Poukázal na zákon o reklame, ktorý takýto spôsob uplatňovania reklamy ani nepozná. Sudca Bugeľ napokon zdôraznil, že Kiska neuskutočnil reklamné aktivity, ale politickú predvolebnú kampaň.

Na túto skutočnosť firmu upozornil aj daňový úrad pri kontrole, keď zdôraznil, že faktúry nemôžu byť uplatňované tak, ako to Kiska skúšal. Chybné zaúčtovanie priznal aj konateľ firmy KTAG Eduard Kučkovský, ktorý priznal, že faktúry sa do účtovníctva dostali omylom.

Sudca poukázal na úmyselnosť konania

Sudca Bugeľ týmto poukázal na úmyselnosť konania Kisku, ktorý napriek upozorneniu daňového úradu a napriek priznanej chybe zo strany Kučkovského dal pokyn na zaúčtovanie sporných faktúr do firmy KTAG. Podľa sudcu takéto konanie jednoznačne preukazuje úmysel spáchať podvod zo strany bývalého prezidenta.

Sudca videl úmysel konať protiprávne aj v tom, že Kiskova firma funguje už 29 rokov. Počas takej dlhej doby musel ako jej konateľ jednoznačne vedieť, čo môže a čo nemôže účtovať. Odvolací súd sa odmietol zaoberať aj námietkou zaujatosti voči sudkyni okresného súdu, ktorú obhajcovia podali až po tom, ako sudkyňa uznala Andreja Kisku vinným.

Námietky zaujatosti sa musia podať bezodkladne po zistení okolností, ktoré by mohli racionálne odôvodniť zaujatosť sudcu, a nie až po skončení súdneho konania. Navyše, odvolací súd nemá právomoc takúto námietku posudzovať.

Odvolací súd zamietol aj námietku obhajoby, že Kiska už desať dní nebol konateľom firmy, keď bolo podané predmetné daňové priznanie. Sudca upozornil na to, že rozhodujúci nie je deň podania daňového priznania, ale obdobie, počas ktorého dochádzalo k neoprávnenému zaúčtovaniu faktúr. V tom čase Kiska firmu viedol a vydával pokyny na protiprávne konanie.

Premlčanie nebolo možné priamo zo zákona

Pred súdom neobstálo ani tvrdenie obhajoby o premlčaní trestného činu, ako sa to stalo v prípade trestného stíhania Eduarda Kučkovského. Keďže Andrej Kiska bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, premlčacia lehota zo zákona v tomto prípade neplynula a začala znovu plynúť až po jeho odchode z úradu.

Odvolací súd jasne vysvetlil, prečo argumenty obhajcov Petra Kubinu a Patrika Benčíka nemajú oporu v dokazovaných skutočnostiach alebo právnej realite. Obhajobné tvrdenia o oprávnenosti zaúčtovaných faktúr, hoci firma sa danej činnosti vôbec nevenovala, o premlčaní trestného stíhania, hoci lehota priamo zo zákona neplynula, či absencii vedomostí Kisku o podvodnom konaní napriek jeho pokynom zmietol odvolací súd zo stola racionálnymi argumentmi.

Aj keď existovali zrozumiteľné dôvody odsúdenia, obhajca Peter Kubina avizuje podanie dovolania, keďže už v ústnom odôvodnení identifikoval niekoľko dovolacích dôvodov. Bude zaujímavé sledovať tento krok obhajoby, pretože dovolacie dôvody sú zákonom vymedzené.

V tomto prípade bude mimoriadne náročné oprieť dovolanie o nesprávne právne posúdenie, nezákonne vykonané dôkazy alebo pre porušenie práva na obhajobu. Iné dovolacie dôvody rozhodne neprichádzajú do úvahy.

Prokurátor žiadal pre Kisku nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, aj pri výrazne zníženej trestnej sadzbe, vzhľadom na jeho postavenie organizátora. Odvolací súd sa však s týmto názorom nestotožnil. Upozornil, že Andrej Kiska dosiaľ nebol trestaný a viedol riadny život, pričom podmienečný trest považuje za dostatočný.

Začiatočnícke pochybenie prokuratúry, ktoré znemožnilo udelenie peňažného trestu

Pri neuložení peňažného trestu, ako to bolo v prvostupňovom rozhodnutí, predseda senátu Bugeľ poukázal na zásadné pochybenie prokuratúry. Tá totiž nezistila majetkové a osobné pomery odsúdeného Kisku, čo je podmienkou na uloženie peňažného trestu.

Bez zistenia objektívnych finančných pomerov odsúdeného súd nemôže tento trest uložiť, keďže zo zákona musí prihliadať na tieto podmienky. Prokuratúra svojou nečinnosťou alebo neznalosťou zákona znemožnila, aby súd uložil peňažný trest, hoci to mal byť obligatórny krok pri odsúdení za daňový podvod.

Odsúdenie bývalého prezidenta Slovenskej republiky vyvolalo otázky ohľadom benefitov, ktoré prináležia bývalým hlavám štátu, ako sú doživotná renta či limuzína s ochrankárom. Je totiž minimálne morálne odsúdeniahodné, aby osoba právoplatne odsúdená využívala výhody financované z daní občanov.

Kiskovi zanikol nárok na prezidentský plat

Novelizácia zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, schválená v lete tohto roka, reaguje na podobné situácie, v akej sa ocitol Andrej Kiska. Novinka zavádza ustanovenie, že právo na plat prezidentovi zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin. V prípade právoplatne odsúdeného Kisku teda štát nebude povinný vyplácať mu rentu.

Novela, známa ako lex atentát, zároveň obsahuje ustanovenie, podľa ktorého právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin spáchaný osobou, ktorej sa osobná bezpečnosť zaisťovala.

Prísne teoreticky vzaté, by tak bývalý prezident mohol prísť aj o svoju ochranku. Uvedené ustanovenie ale môže narážať na iné ustanovenie zákona o Policajnom zbore, ktorý garantuje doživotnú ochranu pre prezidenta. Z hľadiska právnej čistoty by bolo teda žiadúce, aby zákonodarca novelou odstránil zo zákona aj časť ustanovenia o doživotnom zaistení osobnej bezpečnosti.

V prípade odobratia ochranky by sa tak Andrej Kiska mohol obrátiť na súd práve s odkazom na doživotnú garanciu ochrany, a až ten by autoritatívne dal odpoveď na mieru využitia osobnej ochrany pre bývalého prezidenta.

Andrej Kiska po odsúdení vyhlásil, že ide o politický proces, v ktorom boli sudcovia zastrašovaní politickou mocou. Tvrdí teda, že vyšetrovateľ, prokurátor, sudkyňa okresného súdu a neskôr aj trojčlenný senát krajského súdu boli zhodne natoľko zastrašovaní, že spolupracovali na jeho odsúdení.

Proti tomuto tvrdeniu sa ohradila predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová, ktorá Kiskovi odkázala, aby rešpektoval rozhodnutia súdov. Kiskove urážky sudcov označila za neakceptovateľné.

Napriek mnohým dôkazom a zrozumiteľnému odôvodneniu rozsudku o vine sa k verzii o politickom procese prikláňajú aj niektoré médiá, ktoré Kiskove odsúdenie spájajú so Smerom či s objednávkou od Bödöra. Tieto médiá však uvádzajú domnienky bez toho, aby jasne vysvetlili, prečo by súdne rozhodnutia mali byť mimo právneho rámca.

Je pozoruhodné, že tie isté médiá, ktoré volajú po stíhaní daňových podvodníkov, v prípade Kisku hľadajú príčiny jeho stíhania všade inde, len nie v jeho protiprávnom konaní.

Je na mieste sa zamyslieť, ako by vyzeral štát, keby platila Kiskova obhajobná teória. Každá firma by si mohla dať čokoľvek do nákladov s absurdným odôvodnením a ešte žiadať vysoké vratky DPH. Od bývalej hlavy štátu by zrejme občania očakávali iný prístup k zodpovednosti.

Kiskovo pamätné vyhlásenie o mafiánskom štáte nebolo nikdy preukázané. Naopak, pred súdmi sa nateraz preukázalo, že tento štát reprezentoval organizátor daňových podvodov, ktoré páchal vedome a na pokračovanie.