Reštaurácia i hotel dávajú prácu ľuďom s postihnutím a menia ich životy

V súčasnosti zamestnávajú viac ako polovicu svojich zamestnancov z tejto skupiny, pričom majú plnohodnotné pracovné zmluvy a dostávajú mzdu. Pochádzajú prevažne z Bratislavy, aj keď niektorí pracovníci sa presťahovali z iných miest.

[link url =https://standard.sk/799971/palcekovia-na-slovensku-soferujeme-bez-problemov-horsie-je-to-s-lekarmi-a-sikanou]

Hotel má k dispozícií 11 izieb a 21 lôžok, reštauráciu otvorenú sedem dní v týždni a konferenčnú miestnosť s kapacitou 60 osôb.

Reakcie zákazníkov sú podľa vedenia prevažne pozitívne alebo neutrálne. Mnoho ľudí sa vracia do reštaurácie a aj ubytovanie v hoteli sa teší záujmu pravidelných zákazníkov, ktorí podľa spätných reakcií vnímajú kvalitu poskytovaných služieb ako porovnateľnú s inými zariadeniami.

Z práce sú nadšení

Tomáš pracuje v hoteli už rok a pol. „Najprv som bol dva mesiace v reštaurácii, ale tam mi to nesedelo. Potom ma posunuli do kuchyne a tam mi práca išla skutočne dobre, akoby sama od seba. Rýchlo si všimli, že som šikovný. Keď sa uvoľnilo miesto po bývalom zamestnancovi, rozhodli sa ma zamestnať natrvalo, keďže som už veľa vecí ovládal. Som veľmi spokojný, práca ma baví,“ povedal pre redakciu.

Momentálne praxuje v kuchyni, kde čistí a krája zeleninu, vákuuje mäso, umýva riad a obsluhuje umývačku. Kontroluje a čistí výťahy a chodí s kolegom na rôzne cateringové akcie, kde pomáha pri donáškach jedla do firiem. Tiež pomáha s triedením dodaného tovaru, ako sú cukor, múka či zelenina, a stará sa o ich správne uloženie.

V minulosti už pracoval ako pomocný brigádnik na Slovenskej pošte, aktivačný pracovník v chránenej dielni či záhradník a absolvoval aj školenie v dielni pre sociálnu rehabilitáciu na Mokrohajskej. „Vždy som si hovoril, že budem optimista. Táto práca ma baví, je zaujímavá a rád by som tu zostal,“ dodal.

Martina, ktorá sa zaúča v novom pracovnom prostredí, priznala, že sa jej práca páči, no na začiatku to nebolo úplne jednoduché. „Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla, čo mám robiť, ale postupne sa to ustálilo. Moja práca spočíva v utieraní stolov, dresov, výťahov, a to najprv namokro, potom na sucho. Tiež umývam poháre, dávam ich do umývačky, zametám a umývam podlahu. Pomáham tu obsluhovať ľudí a kolegov,“ objasnila pre Štandard Martina, ktorá sa už dobre adaptovala.

V minulosti bolo pre ňu veľmi ťažké zamestnať sa, no BIVIO jej poskytlo príležitosť uplatniť sa. Medzi kolegami si našla veľa priateľov. Martine už našli prácu v obchode s oblečením v jednom z bratislavských nákupných, kde by mala onedlho nastúpiť.

Nemôžu pomôcť všetkým

„Mentálne postihnutí ľudia majú v prvom rade problém nájsť si prácu,“ vyjadril sa pre nás Matúš Mellard, manažér reštauračnej časti. Väčšina z nich chce niečo robiť, nechcú sedieť doma – chcú sa socializovať.

Žiaľ, často nemajú tú možnosť. „Preto sme tu my, aby sme im pomohli získať pracovné návyky a skúsenosti v rôznych odvetviach, či už v kuchyni, hoteli, alebo reštaurácii. A potom sa im snažíme nájsť prácu na bežnom trhu,“ vysvetlil pre náš denník.

Podľa neho už viacerých zamestnancov dokázali posunúť ďalej, ale kapacity sú obmedzené. „Všetci by u nás radi zostali, ale nemôžeme zamestnať každého. Keď sa však uvoľní miesto, prípadne vznikne nová príležitosť, môžeme prijať ďalších,“ dodal.

Opísal tiež, ako hľadajú vhodné pracovné miesta pre svojich klientov. „V prípade kuchárov napríklad spolupracujeme so školskými kuchyňami, ktoré majú podobný systém práce. Pracovník tam ide najprv na skúšku, aby sa obidve strany presvedčili, či im táto spolupráca vyhovuje. Väčšinou je to obojstranne výhodné – rodičia chcú, aby boli ich deti užitočné, a aj zamestnanci sú motivovaní, keď vedia, že si môžu vlastnou prácou zarobiť,“ prezradil.

Mentálne postihnutí pracujú väčšinou na štyri hodiny denne. Každý začína na tejto úrovni, a ak sa ukáže, že zvládajú viac, môžu im pracovný čas postupne zvýšiť na šesť hodín, prípadne aj osem pri výnimočných príležitostiach.

Zároveň zdôraznil, že aj keď sa niekto neosvedčí alebo mu práca fyzicky nevyhovuje, vždy im poskytnú priestor skúšať rôzne úlohy, kým nájdu to najvhodnejšie riešenie. „Sú veľmi zodpovední a oddaní práci. Občas potrebujú viac podpory na začiatku, ale rýchlo sa osamostatnia a začnú pracovať skutočne kvalitne,“ doplnil.

Vytrvalosť prináša úspech

„Pokiaľ ide o výsledky našej práce, čísla vnímame skôr ako orientačné. BIVIO začalo pôsobiť koncom roka 2018, keď sme zároveň rozbehli praktickú prípravu ľudí s mentálnym postihnutím. Už v roku 2019 sa nám podarilo nájsť zamestnanie pre dvoch z nich," povedal Horanič.

Následne však prišla pandémia, ktorá ich činnosť na viac ako dva roky zásadne obmedzila. V neistých podmienkach bolo takmer nemožné zabezpečiť uplatnenie v gastronómii či ubytovacích službách. V plnom rozsahu svoje aktivity obnovili až v polovici roka 2023.

Odvtedy úspešne pomohli zamestnať ďalších päť ľudí s mentálnym postihnutím a v súčasnosti aktívne hľadajú pracovné príležitosti pre ďalších dvoch.