Začnime malým kvízom. Ktorá politická strana na Slovensku podľa vás podporuje a ktorá odmieta zrušenie práva veta, pokračovanie vojny na Ukrajine, sankcie voči Rusku, Green Deal, politiku Ursuly von der Leyenovej či mimovládky?
Ak ste odpovedali, že všetky tieto politiky oficiálne podporuje Progresívne Slovensko a odmieta Smer alebo SNS, máte pravdu. No ak by ste včera sledovali vypočúvanie Maroša Šefčoviča, kandidáta súčasnej vlády na post eurokomisára, zrejme by ste mali pocit, že sledujete nominanta Progresívneho Slovenska.
Viac ako trojhodinový maratón takzvaného „grilovania“ Šefčoviča bol poväčšine nudnou záležitosťou plnou vágnych odpovedí slovenského eurokomisára. No ak sa už niekde Šefčovič vyslovil jasne, bol to čistý bruselský mainstream v podobe podpory Ukrajiny, obmedzenia práva veta pre národné štáty, zelenej politiky a skompromitovanej Von der Leyenovej.
Ukázalo to hneď úvodných 15 minút, počas ktorých mohol kandidát predstaviť svoju víziu. Šefčovič ich začal pripomienkou blížiaceho sa pätnásteho výročia prijatia Lisabonskej zmluvy, ktorá vo viacerých oblastiach obmedzila právo veta členských krajín EÚ. A preto museli štáty ako Slovensko akceptovať napríklad povinné prerozdeľovanie migrantov. Šefčovič napriek tomu zmluvu označil za významný míľnik integrácie EÚ, ktorý ju posilnil.
Svoj úvodný príhovor potom zakončil tvrdením, že je to pre neho obzvlášť emotívne, lebo na Slovensku si budúci týždeň pripomenieme 35 rokov slobody, pričom Šefčovič pokračoval: „Často opakujem, že je to práve táto skúsenosť, to, že som vyrastal za železnou oponou, ktorá urobila z mojej práce pre jednotnú Európu záväzok, česť a zanietenie. A súčasný hrdinský boj Ukrajiny prispieva k tomuto môjmu pocitu.“
Toľko úvodné slovo kandidáta strany Smer a od roku 1989 člena KSČ k Nežnej revolúcii a vojne na Ukrajine.
Ak prejdeme ku grilovaniu, treba povedať, že aj keď z publika prišli zaujímavé otázky týkajúce sa napríklad slabej konkurencieschopnosti EÚ voči Číne a USA (viacero otázok), otázky týkajúce sa zasahovania komisie do kompetencií členských štátov, napríklad v prípade migrácie (maďarský europoslanec), otázka na netransparentnosť Európskej komisie a kauzy von der Leyenovej a Pfizeru (poslankyňa za Patriotov), prebujnenie mimovládok (opäť Patrioti), nefunkčnosť sankcií proti Rusku (poslanec nemeckej AfD), alebo rozdielu medzi tým, čo hovorí Šefčovič, a čo presadzuje Ficova vláda (Miriam Lexmann), Šefčovič neodpovedal. Tému odviedol k detailom nudných eurovyhlášok, zopakoval to, čo tvrdí európsky mainstream alebo s úsmevom hovoril, ako dlho sa s europoslankyňou (Lexmann) pozná.
Na to, aby sa odpovede neodchýlili od dogiem progresívcov, si Šefčovič obzvlášť dával pozor pri zelenej politike a obmedzení práva veta. Pri zelenej politike nedal nikomu dôvod pochybovať, že bude pokračovať v nastolenom zelenom trende. Pri obmedzení práva veta sa viackrát dušoval, že to bol predsa on, kto túto agendu v mene komisie predkladal. Pritom poukázal aj na to, že navrhoval využiť takzvanú doložku pasarela (passerelle clause), ktorá umožňuje postupné znižovanie práva veta jednotlivých členských štátov tým, že presúva rozhodovanie v niektorých oblastiach z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
Skrátka, Šefčovič na vypočúvaní pôsobil ako typický eurohujer a ukázal, že najvzácnejší je práve v tom, čo - ako upozornil portál Postoj - vlastne ani nemá uvedené vo svojom životopise na stránke Eurokomisie. Teda že je absolvent Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov známeho pod skratkou MGIMO, kde pred rokom 1990 študovali diplomati z vtedajšieho sovietskeho bloku.
Zdá sa, že práve vďaka pôsobeniu na tejto škole Šefčovič vždy vie, akú ideologickú pesničku treba spievať, komu treba slúžiť. A keď je to potrebné, tak treba hrať aj dvojtvárnu politiku.
Práve vďaka tomu je Šefčovič v Bruseli obľúbený a Ursula von der Leyenová ho považuje za svoju lojálnu pravú ruku. A rovnako tak je obľúbený aj na Slovensku, kde ho premiér Fico považuje za oddaného človeka, ktorý je schopný tú istú Ursulu von der Leyenovú uchlácholiť, keď nám chce napríklad siahnuť na eurofondy.
No a práve vďaka spojeniu týchto dvoch vlastností sa večne usmievavý a žoviálny Šefčovič, ktorý si aj po príchode na vypočúvanie dlho podával ruky s europoslancami a vymieňal úsmevy s predsedom výboru, zrejme stane najdlhšie pôsobiacim eurokomisárom v histórii EÚ. Všimol si to aj vplyvný portál Politico. Mimochodom, Šefčovič je na tejto pozícii nepretržite od roku 2009, keď na poste eurokomisára striedal ešte Jána Figeľa.
Ak si však niekto myslí, že takto premiér Fico prekabátil von der Leyenovú a bruselskú kliku, hlboko sa mýli, pretože v skutočnosti je to skôr naopak.
Šefčovič totiž možno občas niečo Ficovi vyžehlí a spoľahlivo mu podá informácie, no von der Leyenová a zvyšok bruselskej oligarchie nie sú hlúpi a Šefčoviča si vážia práve preto, že má výsledky. Teda horúčkovito plní zadania bruselských salónov, ktoré sú však v príkrom rozpore so sľubmi voličom od politikov, akým je Fico.
Preto je to naopak a tým, kto pri Šefčovičovi vyhráva, je v skutočnosti bruselská klika. Tá eurokritického Fica presvedčila, že najlepším nápadom je vyslať do Eurokomisie človeka, ktorý v nej bude v skutočnosti robiť presný opak politiky, ktorú presadzuje Ficova vláda.
Inak povedané, bruselské kádre ukázali, že je jedno, kto na Slovensku vyhral voľby a čo hovorí slovenská vláda, v centrále EÚ bude slovenský zástupca tak či tak realizovať politiku progresívcov.