Čo čert nechcel, z Huliaka rastie politik
Ľuďom v politike často chýbajú odborné a iné kvality. No väčšina z nich vynikajúco chápe mocensko-matematický vzťah medzi volebným výtlakom a nárokom na adekvátnu funkciu.
Rudolf Huliak. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Ak sa táto jednoduchá rovnica nedodrží, prichádzajú nielen osobné sklamania a nezhody, ale niekedy aj ďalekosiahle politické následky. Mohli by o tom hovoriť bývalí súdruhovia z SDĽ, keď po voľbách v roku 1998 nedokázali najúspešnejšieho spomedzi seba, mladého Roberta Fica, odmeniť, keď už nie vytúženou funkciou generálneho prokurátora, tak aspoň nejakým tým ministerstvom. Nedali mu, odišiel, založil Smer a o pár rokov zhltol samotnú SDĽ.
Rudolf Huliak nie je síce ani zďaleka formát Roberta Fica, ale kupecké počty zvláda a zdá sa, že aj základnú mocenskú logiku. Dokonca ho podozrievam z toho, že ju aktuálne ovláda lepšie ako Andrej Danko, ktorý akoby sa pomiatol a čím je politicky slabší, tým viac si pre seba žiada, momentálne dokonca ministerstvo vnútra, napriek tomu, že fakticky už nevládne ani s vlastným poslaneckým klubom.