Od verejne činných osôb by verejnosť očakávala korektné a presné informácie, a uvedené platí o to viac, ak má osoba právnické vzdelanie a vyjadruje sa k témam spravodlivosti.
Jana Dubovcová má ukončenú Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a v minulosti vykonávala funkciu sudkyne. Pôsobila aj ako predsedníčka okresného súdu a neskôr ako verejná ochrankyňa práv.
Počas vlády Ľudovíta Ódora zastávala post ministerky spravodlivosti v úradníckej vláde, takže verejnosť by mohla vzhľadom na jej doterajšie pozície očakávať kvalifikované vyjadrenia k právnym otázkam.
Jej verejné zhodnotenie právneho stavu týkajúceho sa odsúdenia bývalého prezidenta Andreja Kisku však ukázalo pravý opak. Podľa názoru Dubovcovej totiž Andrej Kiska nemal byť nikdy stíhaný, hoci jeho právoplatnú vinu a tým pádom aj dôvodnosť trestného stíhania potvrdili prvostupňový aj odvolací súd.
Dubovcová nevidela dôvody na trestné stíhanie
Odsúdenie Kisku podľa nej nebolo vecne ani právne správne, no neuviedla žiadne dôvody, prečo si to myslí. Pozoruhodnú právnu nevedomosť prejavila bývalá sudkyňa pri otázke premlčania trestného stíhania Andreja Kisku. Dubovcová totiž mala verejnosti v rozhovore vysvetliť, prečo Kiskovo trestné stíhanie nebolo premlčané rovnako ako v prípade Eduarda Kučkovského, druhého konateľa firmy KTAG.
Súd túto skutočnosť pomerne jasne vysvetlil vo svojom odôvodnení rozsudku o vine Andreja Kisku. Vzhľadom na to, že Andrej Kiska bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, vznikla zákonná prekážka jeho trestného stíhania. Prezidenta totiž možno v zmysle Ústavy SR stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy SR alebo za vlastizradu.
Úrad prezidenta tak predstavuje zákonnú prekážku, pre ktorú nie je možné páchateľa postaviť pred súd pre iné trestné činy ako vymedzené v Ústave SR. Trestný zákon pri otázke premlčania trestnosti činu špecificky hovorí, že do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, teda vykonávanie funkcie prezidenta.
Premlčacia lehota tak zo zákona neplynula, ale spočívala. Plynúť začala opäť po skončení Kiskovej funkcie prezidenta, a preto jeho trestné stíhanie nemohlo byť premlčané ako v prípade Eduarda Kučkovského.
Napriek jednoznačným zákonným ustanoveniam a odôvodneniu odvolacieho súdu v otázke premlčania, Dubovcová tvrdí, že prezidentský úrad v tomto prípade nehral rolu. Podľa nej mala byť Kiskova trestná činnosť premlčaná, pretože „pred súdom sme si všetci rovní“. Narážala tým zrejme na zastavenie trestného stíhania Kučkovského.
Čo má znamenať takáto právna formulácia nevedno, no rozhodne nemá oporu v právnych normách. Dubovcová paradoxne po tomto vyhlásení dodala, že pri otázke premlčania musí byť zrejmý nejaký časový dôvod, ktorý by mal vyplývať zo spisu.
Odhliadnuc od toho, že Jana Dubovcová ako právne vzdelaná osoba nepozná ustanovenia Trestného zákona alebo články Ústavy SR, ktoré sa vzťahujú na prípady trestného stíhania prezidenta, z jej vyhlásenia je zrejmé, že nepozná ani obsah spisu alebo aspoň vyjadrenia súdov vo veci stíhania Andreja Kisku.
Kiska mal byť diskriminovaný pre svoje trestné stíhanie
Napriek tomu sa Dubovcová k danej veci verejne vyjadruje a prezentuje mylné právne názory, ktoré môžu vzhľadom na jej postavenie vážne skresľovať právne povedomie verejnosti.
Skutočne pozoruhodné právne závery predstavila Dubovcová vo vzťahu ku Kiskovi pri otázke diskriminácie.
Podľa jej názoru bol totiž Kiska trestným stíhaním diskriminovaný z dôvodu, že v čase, keď páchal daňové podvody, rovnaké daňové podvody páchali aj iní. A keďže všetky tieto iné osoby neboli trestne stíhané rovnako ako Kiska, podľa tvrdenia Dubovcovej porušil štát Kiskovo právo na rovnaké zaobchádzanie tým, že si ho dovolil postaviť pred súd za jeho trestnú činnosť.
Dané konanie zo strany štátu podľa Dubovcovej nedáva žiadnu logiku, a preto sa trestné stíhanie Kisku nemalo takto vyvíjať.
Uvedené tvrdenie nielen že nemá žiadnu oporu v práve, ale ani v elementárnej logike. Ak by spoločnosť pripustila stav, v ktorom možno trestne stíhať buď iba všetkých páchateľov konkrétneho typu trestnej činnosti, alebo žiadneho, dlho by zrejme nevydržala.
Zákon ukladá polícii ako aj prokuratúre vyšetrovať každú trestnú činnosť, o ktorej sa dozvie. Konkrétne trestné stíhania následne môže pretaviť do obžaloby na základe zistených skutočností, ktoré tento postup odôvodňujú.
Dubovcovej tvrdenia nemajú oporu v trestnom práve
V prípade Andreja Kisku prokuratúra zistila a pred súdom preukázala, že Kiska bol organizátorom daňových podvodov, ktoré páchal úmyselne napriek upozorneniam daňového úradu a to opakovane. Za toto konanie mu súd uložil právoplatný trest.
Trestné právo neobsahuje ustanovenie, ktoré by zakazovalo stíhať páchateľa len preto, že nie sú stíhaní všetci ostatní páchatelia obdobného činu, ako si to predstavuje Dubovcová. Naopak, zákon postihuje nekonanie štátnych orgánov v prípade zistenia trestnej činnosti.
Dubovcovej predstava o diskriminácii Kisku, založená na tom, že štát nedokáže odhaliť a stíhať každý daňový podvod, je mimo reality. Ak bývalá verejná ochrankyňa práv týmto názorom odkazovala na antidiskriminačný zákon, pravdepodobne ho pozná rovnako povrchne ako Ústavu SR alebo Trestný zákon.
Antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu z rôznych dôvodov, ale nestíhanie trestného činu, keď iní páchatelia neboli odhalení alebo odsúdení, nie je medzi nimi.
Dovolanie podáva aj advokát
Dubovcová v nesprávnom výklade trestného práva pokračovala aj pri otázke obhajobných možností Kisku po právoplatnom odsúdení. Podľa nej môže Kiska požiadať ministra spravodlivosti alebo generálneho prokurátora o podanie dovolania.
Dubovcová vyjadrila názor, že vzhľadom na politickú situáciu mu štátni predstavitelia nevyhovejú, a preto by mal hľadať iné právne možnosti, ako napríklad preukázať porušenie svojho práva na rovnaké zaobchádzanie.
Bývalá sudkyňa a ministerka spravodlivosti však zabudla na zákonnú možnosť, že dovolanie môže za svojho klienta podať aj jeho advokát. Kiska sa tak nemusí spoliehať na ministra spravodlivosti či generálneho prokurátora, pretože toto právo si môže uplatniť aj sám. Jeho obhajca Peter Kubina už verejne vyhlásil, že dovolanie podá.
Jana Dubovcová spochybňuje odsúdenie Kisku aj preto, že podľa jej názoru je bohatý človek a zakladateľ Dobrého anjela. Bývalá sudkyňa preto nevidí motív, prečo by mal páchať ekonomickú trestnú činnosť, a jeho odsúdenie považuje za nezmysel, keďže podľa nej nepotreboval peniaze ani nemal dôvod podvádzať štát.
Bývala sudkyňa nevidí ani motív podvodu
Dubovcová tvrdí, že pred súdom nebolo preukázané, že Kiska mal záujem na osobnom prospechu zo spáchania daňového podvodu, a považuje spoločenskú nebezpečnosť jeho podvodov za nulovú.
Nie je známe, odkiaľ bývalá ministerka spravodlivosti prišla k záveru, že ekonomickú trestnú činnosť nepáchajú bohatí ľudia, no súd jednoznačne určil Kiskov motív. Bol ním ekonomický prospech z neoprávneného zníženia daňového zaťaženia tým, že si chcel zaúčtovať do nákladov faktúry, na ktoré nemal zákonný nárok. Navyše, Kiska žiadal od štátu vratky DPH vo vysokej hodnote, z ktorých by mal rovnako ekonomický prospech.
Dubovcová napokon v jednej vete najprv vylúčila Kiskove tvrdenia o politickej kauze, a zároveň poukázala na diskreditáciu jeho osoby vo verejnom priestore, a preto podľa nej existoval záujem potrestať bývalého prezidenta.
Ani toto protichodné tvrdenie nedáva o nič väčší zmysel ako právne závery osoby, ktorá zastávala najvyššie právne posty v štáte.
Dôvera v justíciu je v Slovenskej republike dlhodobo nízka medzi laickou verejnosťou. Práve zavádzajúce a neodborné tvrdenia osôb ako Jana Dubovcová iba prehlbujú nedôveru k súdom, keď ako predstaviteľka odbornej autority verejne šíry právne nezmysly.
Šokujúca neznalosť základov práva je zarážajúca nielen pre jej doterajšiu právnu prax, ale aj pre ich verejné šírenie. Je skutočne na zamyslenie, ako mohla takáto osoba odborne zastupovať práva iných, keď pri Kiskovej kauze nedokáže sformulovať jediný relevantný, argumentmi podložený právny záver.