Celé storočie sa v západnom svete búrali bariéry, ktoré stáli v ceste voľnému obchodu. Jeho sila spočíva v tom, že každý robí to, čo vie relatívne najlepšie, a výsledok svojej práce si potom vymení s druhou stranou. Efekt je na konci dňa lepší, ako keby sa snažili všetci o všetko. Táto modelová predstava je v dnešnom svete zdeformovaná, no roky liberalizácie obchodu so sebou priniesli rýchly hospodársky rast.
Donald Trump tento dlhodobý trend narušil už v predchádzajúcom volebnom období, keď začal dvíhať niektoré clá. A hoci ani Harrisová či Biden nie sú žiadnymi ekonomickými liberálmi, jeho znovuzvolenie právom vzbudzuje (nielen) v Európe obavy z toho, čo podnikne.
Čerstvý víťaz volieb vníma ako problém, že USA dovážajú viac, než vyvážajú. Jeho krajinu vraj „už dlho využívajú iné štáty“, ktoré profitujú z predaja Američanom. A tí strácajú prácu v domácich podnikoch, ktoré nie sú schopné lacnejšiemu tovaru zo zahraničia konkurovať.
Azda najradikálnejší krok, ktorý chce „muž ciel“, ako sám seba označuje, podniknúť, je uvalenie plošných ciel na všetok americký dovoz. A to až do výšky 20 percent. Je to prísľub, ktorý navodzuje dojem obchodnej vojny s celým svetom.
Európskym vývozcom by to spôsobilo výrazné problémy. Hneď potom, čo začalo byť jasné, že vyhrá Trump, začali akcie nemeckých automobiliek klesať. Volkswagen, BMW či Mercedes si za pár hodín pripísali stratu čítajúcu od päť do takmer sedem percent.
Nie div, Spojené štáty sú najdôležitejšou destináciou pre Nemcov, ktorí tam vlani vyviezli 400-tisíc áut. A nové clá by boli pre európske automobilky, ktoré sa už teraz zmietajú v problémoch, ďalším tvrdým úderom.
Ak Trump splní svoj sľub, Európa podľa predstaviteľov odvetvia riskuje stratu výroby v prospech USA. Tlak na ďalšiu deindustrializáciu sa jednoducho bude zvyšovať.
Hospodárstvo eurozóny sa môže v dôsledku Trumpom navrhovaných ciel a následného napätia na svetovom trhu znížiť až o jeden percentuálny bod, čo by znamenalo, že bude v podstate stagnovať.
Aby toho nebolo málo, obavy vyvoláva aj Trumpova politika voči Číne. Pre americké clá na dovoz čínskych elektromobilov bol Brusel dotlačený do toho, aby uvalil svoje vlastné clá. Inak by riskoval, že všetky lacné (ale kvalitné) čínske vozidlá, ktorým sa uzavrel zámorský trh, by sa dovalili do Európy a zruinovali miestnych výrobcov. Teraz musí rátať s čínskou odvetou.
Rovnaký scenár sa môže v budúcnosti poľahky opakovať aj pri ďalších tovaroch.
Jedným z mála európskych priemyselných odvetví, ktoré sa z víťazstva Trumpa tešia, sú zrejme zbrojári. Tým akcie, na rozdiel od iných firiem, začali rásť.
Aj keď chce novozvolený prezident vojny ukončovať, bez výdavkov na bojaschopnú armádu to podľa neho nepôjde. Krajiny, ktoré doteraz neplnili svoj záväzok v NATO a nedávali na obranu aspoň dve percentá HDP, považuje za čiernych pasažierov. Za Trumpa sa preto na zbrane bude pravdepodobne utrácať ešte viac než doteraz. A tí, čo ich vyrábajú, z toho budú ďalej profitovať.