Elektromobilita: Čínska majstrovská partia Go

Elektromobilita je totiž ďalším bojiskom v ekonomickej vojne medzi Čínou a USA. Pretože Európa stále stojí na strane USA, je naším problémom, že v tejto oblasti ťahajú Spojené štáty za kratší koniec povrazu.

Elektromobilita je jedným zo symptómov oslabenia Západu. Korene tohto problému nie sú iba technologické alebo politické, ale aj filozofické. Západ postupne stráca schopnosť dlhodobého strategického myslenia. Čína je, naopak, majstrom v dlhodobej stratégii.

Vnímanie času je v Číne úplne iné ako na Západe. Dokazuje to aj skutočnosť, že mnohí považujú vzostup Číny za odplatu za ópiové vojny. Krajina draka využíva svoje strategické schopnosti na dlhodobé plánovanie a premyslený postup nezávisle od toho, kto práve vládne v jednotlivých krajinách.

Nová vojna bez hraníc

Na pochopenie všeobecnej čínskej stratégie nestačí iba čítanie knihy Umenie vojny od Sun-c‘. Existujú modernejšie úvahy, ktoré spísali sami Číňania. Bohužiaľ, prvou chybou Západu je, že číta predovšetkým texty alebo knihy napísané nečínskymi autormi. Tie síce môžu obsahovať pravdivé postrehy, ale vždy ide o pohľad zvonku.

Málokto dnes informuje o myšlienkach Si Ťin-pchinga či o záveroch straníckych zjazdov tamojšej komunistickej strany alebo ich študuje. Áno, nie je to najnapínavejšie čítanie a je plné komunistickej rétoriky, ale obsahuje zásadné strategické informácie. Vďaka absolútnej moci komunistov v Číne sa tieto plány musia realizovať, a to aj za cenu deformácie reality.

Pokiaľ sa nesnažíme pochopiť myslenie druhej strany, naše analýzy budú vždy skreslené a nedostatočné. To je typická chyba Západu, ktorý vníma svet z nadradenej perspektívy, vychádzajúcej z univerzalistického prístupu. Pokúsme sa túto chybu napraviť.

Zásadnou knihou na pochopenie čínskej stratégie je Vojna bez hraníc (Unrestricted Warfare), ktorú napísali dvaja čínski plukovníci letectva Wang Siang-suej a Čchiao Liang. Kniha vyšla už v roku 1999 a hlavnou myšlienkou je, že vojnové bojisko už nie je ako predtým. Teraz sa boj odohráva nielen na klasickom bojisku, ale aj v spoločnosti či vo vývoji technológií.

Nový typ vojny sa zameriava predovšetkým na ekonomické a právne pole. Elektroautá sa stali novým bojiskom, kde prebieha konflikt medzi USA a Čínou. Samozrejme, môžeme túto tézu odmietnuť s tým, že ide o konšpiráciu a že rozhodne slobodný trh. To však nič nemení na tom, že Čína k tomuto problému pristupuje vojensky a strategicky. Vďaka elektromobilite posúva svoje figúrky na geopolitickej šachovnici. Pozrime sa teraz na to, ako to konkrétne robí.

Záväzky a plány

Hlavným deklarovaným motívom elektromobility je ekológia. Pokiaľ nebudeme diskutovať o tom, do akej miery je tento argument reálny a nakoľko ide o ideológiu, druhým relevantným dôvodom pre masovú elektromobilitu je zníženie závislosti od ropy. V prípade Číny a Európy, ktoré nemajú vlastné ropné zdroje, tento dôvod dáva zmysel. V prípade USA ako jedného z hlavných producentov ropy je táto problematika sporná.

Dôležité však je, že rozhodnutie prejsť na elektromobilitu prichádza zhora. V Európskej únii sa majú od roku 2035 predávať iba elektroautá, zatiaľ čo v USA plánujú, že do roku 2030 bude 50 percent nových vozidiel elektrických. Tento spôsob uvažovania je značne etatistický a odporuje zásadám slobodného trhu.

V Číne majú s centrálnym plánovaním oveľa väčšie skúsenosti, ako má Západ, a preto si stanovili dosiahnuteľné ciele. Čína sa zaviazala, že do roku 2025 bude 20 percent nových predaných áut elektrických. Tento cieľ prekonali už v roku 2022, keď podiel elektroáut na trhu dosiahol 29 percent. Komunistická strana tento úspech dokáže využiť vo svojej propagande. Európa so svojím nerealistickým záväzkom to bude mať ťažšie. Už tento prvý fakt ukazuje na neschopnosť európskych elít uvažovať reálne a strategicky.

Obrovský trh

Ešte v roku 2017 boli na svete tri milióny elektroáut. V roku 2023 toto číslo vzrástlo na 28 miliónov. Napriek tomu však elektromobily predstavujú iba dve percentá všetkých vozidiel, zvyšok tvoria klasické vozidlá so spaľovacími motormi. Potenciál trhu je vzhľadom na budúce záväzky obrovský. Čína to vie, a preto sa na túto príležitosť dobre pripravila.

Dôvod, prečo Čína stavila na elektroautá, spočíva v tom, že sa jej nikdy nepodarilo dohnať Západ v oblasti vozidiel so spaľovacími motormi. Čínske automobilky vyrábali kópie európskych modelov často za veľmi priaznivé ceny, ale kvalitou za nimi zaostávali. Vzhľadom na to, že v tejto ázijskej krajine automobilová značka symbolizuje spoločenský status, Číňania vo vlastných značkách jazdiť nechceli.

Zlom nastal v roku 2017, keď čínska vláda vytvorila plán na rozvoj elektromobility, zahŕňajúci trinásť hlavných centier. Podľa odhadov investovala do výstavby tovární a infraštruktúry viac ako 57 miliárd dolárov. Hlavným ťahúňom čínskej elektromobility sa stal práve domáci trh.

Pre Číňanov sa nákup elektromobilu stal otázkou vlasteneckej cti, pretože miliardová krajina sa týmto krokom pomaly, ale isto zbavuje závislosti od západných automobiliek. V roku 2023 predstavoval čínsky trh s elektroautami viac ako 57 percent globálneho podielu.

Západné automobilky vrátane Tesly situáciu podcenili. Pôvodne predpokladali, že Čína bude znova preferovať západné produkty. Tento scenár sa však nenaplnil. Automobilka BYD na domácom trhu poráža Teslu a ostatné zahraničné značky čelia tvrdej čínskej konkurencii. Čínske vozidlá si už teraz získavajú trhy v Ázii a vytláčajú západných konkurentov. V nasledujúcich rokoch plánuje Čína expanziu aj na európsky trh. To je však samostatná téma. Vráťme sa k hlbšej čínskej stratégii.

Je možné vyrobiť elektroauto bez čínskeho profitu?

Európska únia zareagovala na agresívnu čínsku obchodnú stratégiu zavedením ciel na čínske elektroautá. Prvým čínskym pokusom, ako tento zákaz obísť, je otvorenie továrne v Maďarsku – elektromobil sa tak nebude vyrábať v Číne, ale ponesie označenie Made in Europe. Aj keby sa starému kontinentu podarilo touto cestou čínsky útok odraziť, Čína je o niekoľko krokov vpred.

Nejde totiž len o čínske elektroautá, Čína je lídrom aj vo výrobe elektrických batérií. Európske automobilky môžu vyrábať elektromobily, ale konkurovať čínskym batériám bude veľmi ťažké. Ázijská veľmoc má obrovské výrobné kapacity a produkuje viac ako 76 percent svetovej produkcie elektrických batérií. Keby Európa masívne investovala do výstavby vlastných tovární, narazila by na ďalší problém – Čína ovláda trh so súčiastkami na výrobu batérií. Čína vyrába 85 percent anód a 70 percent katód, ktoré sú pre batérie kľúčové.

Vďaka dlhodobej obchodnej stratégii Čína ovláda aj ťažbu vzácnych kovov potrebných na výrobu batérií. Čínski inžinieri tak majú k dispozícii lítium z baní v Čile a Austrálii, kobalt z Konga a Indonézie a nikel z Indonézie a Filipín. Čína navyše dokonale zvláda aj spracovanie týchto surovín. Inými slovami, na každej úrovni výrobného reťazca má Čína zaistené, že Západ sa bez nej nezaobíde. Obrana proti takej premyslenej stratégii si bude vyžadovať dlhodobý plán – a práve ten nám na Západe často chýba.

Nejde o materiál, ale o človeka

Čína má celú problematiku dokonale zvládnutú, čo by samo osebe nemuselo byť také hrozné. Vynaliezavosť ľudského ducha je silná a ľudia vždy nachádzajú riešenie alebo východisko z ťažkých situácií. Potenciál máme, problém je však v samotnom západnom človeku, ktorý sa stal egoistickým, chtivým po zábave, neserióznym a hlavne neschopným obetovať sa pre vyššie ciele.

Prácu často vnímame ako nutné zlo, ktoré nás oddeľuje od zábavy. Už v nej nevidíme možnosť zušľachtenia ducha ani prostriedok na povznesenie spoločnosti ako celku alebo predĺženie tvorivej práce Boha Stvoriteľa. Ako by sme mohli na globálnom trhu súperiť s čínskymi inžiniermi, ktorí pracujú podľa schémy 9 – 9 – 6, teda od deviatej ráno do deviatej večer, šesť dní v týždni?