Federálna vláda USA podporí projekt sumou 825 miliónov dolárov (767 miliónov eur).
O deň neskôr ministerstvo obchodu spoločne s Natcastom prinieslo informáciu o otvorení druhého strediska programu „Čipy pre Ameriku“. Zariadenie pre návrh a spoluprácu (DCF) sa vybuduje v Sunnyvale v Kalifornii.
DCF bude zabezpečovať pokročilý výskum v oblasti návrhu mikročipov a nástrojov na ich vývoj. Okrem čisto vedeckých aktivít však bude aj sídlom administratívnej operatívy a konferenčným centrom.
Program určený k návratu na výslnie
Iniciatíva „Čipy pre Ameriku“ vznikla na základe „Zákona o čipoch a vede“, ktorý vstúpil do platnosti v auguste 2022. Bol prijatý počas administratívy prezidenta Bidena. Donald Trump vo volebnej kampani kritizoval jeho vysoké dotácie pre bohaté firmy. Experti však predpokladajú, že iniciatíva bude pokračovať aj po zmene vedenia v Bielom dome.
Jedným z cieľov tejto aktivity je fond vo výške 39 miliárd dolárov (36,2 miliárd eur) určený na podporu budovania a rozširovania kapacít domácej výroby mikročipov. Ďalších 11 miliárd dolárov (10,2 miliárd eur) má smerovať do výskumu a vývoja v oblasti polovodičových technológií.
Prijímateľom podpory z fondu sa stala firma Intel. Najvýznamnejší domáci výrobca mikročipov získal 8,5 miliardy dolárov (7,9 miliardy eur) vo forme príspevku a možnosť pôžičky vo výške 11 miliárd dolárov (10,2 miliardy eur).
[link url = https://standard.sk/731849/co-sa-stalo-s-americkymi-technologickymi-firmami ]
Kolíska mikročipov stráca pozície
Prvý integrovaný obvod nazývaný aj mikročip vznikol v roku 1958. Vyvinul ho Jack Kilby, inžinier pracujúci v americkej firme Texas Instruments. V roku 2000 za tento objav získal Nobelovu cenu za fyziku.
Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia priniesla na trh firma Intel prvý mikroprocesor, kľúčovú súčiastku počítača integrovanú do jedného čipu.
Súčasnosť si pritom bez mikročipov predstaviť nevieme. Obsahujú ich počítače, mobilné telefóny, automobily či lekárske prístroje. Pokročilé vojenské technológie by bez nich neboli možné.
Hoci začiatky výskumu a výroby integrovaných obvodov sa uskutočnili v USA, ich podiel na mikročipovom trhu neustále klesá. V roku 1990 Spojené štáty predstavovali približne 37 percent celkovej kapacity výroby polovodičov, o tri desaťročia tento podiel klesol na približne dvanásť percent.
Taiwanská dominancia aj riziká
V prvom kvartáli roku 2024 vládne celosvetovej výrobe mikročipov taiwanská firma TSMC. Jej obrovský trhový podiel vo výške 62 percent súvisí s tým, že dokáže poskytnúť najvyspelejšie polovodičové štruktúry s detailmi vo veľkosti iba dva nanometre.
V prvej päťke výrobcov sa nachádza aj ďalší subjekt z tejto krajiny. Firma UMC sa nachádza so šesťpercentným trhovým podielom na štvrtom mieste.
Lokalita, kde je sústredená celosvetová výroba polovodičov, však trpí významnými rizikami. Ide o seizmickú oblasť, ktorú príroda trestá silnými zemetraseniami. Ostrov ohrozujú aj tajfúny.
Nezanedbateľné nie je ani geopolitické riziko. Taiwan bol z OSN vylúčený v roku 1971, jeho pozíciu zaujala Čínska ľudová republika. Väčšina štátov medzinárodného spoločenstva ho neuznáva ako suverénnu entitu, považujú ho za súčasť pevninskej Číny.
Spojené štáty tento problém "riešia" formou "strategickej nejednoznačnosti" kodifikovanej do "zákona o vzťahoch s Taiwanom". Čínska ľudová republika prijala zákon, ktorý explicitne povoľuje použitie vojenskej sily v prípade pokusu o vyhlásenie nezávislosti Taiwanu.
Rizikom, ktoré je menej známe, jeho dôsledky však môžu byť nepredvídateľné, je energetická situácia na Taiwane. Viac ako 80 percent jeho energie pochádza z fosílnych palív, ktoré je potrebné na ostrov dovážať. V roku 2025 sa pritom plánuje vypnúť posledný funkčný jadrový reaktor na ostrove.
Taiwan má podobnú populáciu ako Austrália a spotrebúva približne rovnaké množstvo energie. Vzhľadom na nedostatok voľného priestoru, 79 percent jeho plochy tvoria hory, nie je možné masívne budovať obnoviteľné zdroje ako solárne panely.
Proti obnoviteľným zdrojom hovorí aj fakt, že polovodičová výroba je nesmierne citlivá na spoľahlivé dodávky energie. Výroba mikročipu vyžaduje desiatky operácií, ktoré trvajú týždne, a aj krátkodobé prerušenie ju výrazne naruší. V roku 2021 spôsobil krátkodobý výpadok energie v TSMC škody pri výrobe mikročipov v desiatkach miliónoch dolárov, bolo postihnutých asi 40-tisíc polovodičových "wafrov".
Problémy Samsungu či nepresvedčiví Američania
Juhokórejský Samsung s 13-percentným podielom na výrobe mikročipov plánuje štart výroby dvojnanometrových čipov v prvom kvartáli budúceho roka. Situáciu vo firme však komplikujú vnútorné vzťahy.
Bývalý zamestnanec Samsungu „vyspovedal“ niekoľko súčasných a bývalých pracovníkov, ktorí sa sťažovali na prílišný dôraz na krátkodobé finančné výsledky miesto dlhodobej stratégie. Silne demotivačným faktorom je napríklad skutočnosť, že inžinierske pozície vyžadujúce špecifické a náročné vzdelanie či prax sú platené rovnako ako netechnické pozície s oveľa nižšími nárokmi.
Na procesoch porovnateľných s 2nm technológiou TSMC pracuje aj americký Intel, ktorý sa v štatistickom prehľade nenachádza, lebo nevyrába čipy pre tretie strany. Firma svoje procesy nazýva 20A a 18A a podľa plánov by mali byť využívané už koncom tohto roku.
Už koncom minulého roku dostal Intel od ASML prvé zariadenie druhej generácie určené na „kreslenie“ obrazcov na čipy s využitím extrémne ultrafialového žiarenia s vlnovou dĺžkou 13,5 nanometrov.
[link url = https://standard.sk/808388/pol-miliona-pokuty-za-obchod-s-cinou-vyrobcu-cipov-dostihli-sankcie]
Firma GlobalFoundries, ďalší z amerických výrobcov polovodičov, poklesla oproti minulému roku z tretieho na piate miesto a jej trhový podiel sa znížil zo šiestich na päť percent.
Je to pravdepodobne spôsobené tým, že nedokáže vyrábať najvyspelejšie čipy. Najmenšie štruktúry ktoré vie vyprodukovať, majú asi 12 nanometrov. Ide teda o technológiu, ktorá bola na vrchole približne pred desaťročím.
