Pol roka sa čakalo, kým Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR príde s riešením odstránenia skládky na mieste vyschnutého ramena Malého Dunaja, do ktorého bol z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) pred vyše 50-timi rokmi postupne navozený a zakopaný odpad v sudoch, ktorý obsahoval až 400 jedovatých látok.
Zo skládky tak každým dňom vytekajú stovky mutagénnych a karcinogénnych chemikálií do pôdy a podzemnej vody. Už viac ako 20 rokov nemôžu obyvatelia Mestskej časti (MČ) Vrakuňa konzumovať vodu zo svojich studní pre ropné látky, pesticídy, herbicídy a ťažké kovy, ktoré vysoko prekračujú povolené hodnoty.
„Termická desorpcia,” zazneli slová počas rokovania vlády z úst šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS). Podľa uznesenia, ktoré berie vládny kabinet na vedomie, má byť pri skládke CHZJD vybudovaná špeciálna prevádzka, ktorá už definitívne túto starú envirozáťaž vyrieši.
Pre starostu Vrakune je dôležité, že envirorezort skládku riešiť chce
Starosta Vrakune Martin Kuruc dostal na osobnom stretnutí od redaktorky Štandardu otázku, ako si on predstavuje termickú desorpciu a ako by ju vysvetlil občanom svojej mestskej časti.
„Tak ako drevo, keď hodím do sporáku, tak sa termicky zhodnotí na teplo,” uvádza príklad zo života, ako by proces mohol zjednodušene vyzerať.
„Predpokladám, keďže ide o termické niečo, tak to bude podľa všetkého zhodnotenie alebo zlikvidovanie odpadu vysokou teplotou, teplom, čiže sa to asi bude spaľovať,” vraví Kuruc, ktorý je však toho názoru, že postaviť priamo na mieste mobilnú spaľovňu, ktorá by dokázala teplom oddeliť škodlivé látky od zeminy a zničiť ich, je nereálne.
„Myslím si, že to budú nakladať do nejakých kontajnerov a tak odvážať do zariadení, ktoré to môžu nejako termicky spracovať, čiže do spaľovní,” vysvetľuje.
Na margo spaľovní spomína spoločnosť OLO, ktorá je však podľa neho plne vyťažená. Druhou variantou by mohli byť cementárne a podniky na Záhorí, ktoré sa zaoberajú spracovaním takéhoto materiálu.
Chemicko-fyzikálnu tému starosta Vrakune uzatvára so slovami: „Nie som na toto nejaký špeciálny odborník, pre mňa je podstatné, že problém chce ministerstvo riešiť.”
[link url =https://standard.sk/804063/envirorezort-zmenil-sposob-sanacie-vrakunskej-skladky]Martin Kuruc sa skládke CHZJD venuje už od svojho prvého dňa spred desiatich rokov, odkedy je na poste najvyššieho predstaviteľa mestskej časti.
„V tesnej blízkosti skládky je železnica. Určite by bolo jednoduchšie, lacnejšie aj bezpečnejšie pre obyvateľov nakladať kontaminovaný odpad priamo na nejaké vagóny a odvážať to preč,” navrhuje riešenie, ktoré je podľa neho lepšie ako kokteil 400 toxických látok dávať na kontajnery nákladných áut a prevážať ich krížom cez celú Bratislavu.
„Každý minister príde so svojím návrhom riešenia, každý má nejaký iný nápad. Bol by som najradšej, aby sa všetko odviezlo a spálilo niekde mimo,” približuje možné riešenie Kuruc.
Ako starosta si za celé roky svojho pôsobenia vypočul už mnoho názorov tak od laickej, ako aj od odbornej verejnosti. Pri každej metóde, či už išlo o enkapsuláciu (zabetónovanie - pozn. red.) alebo o terajšiu termickú desorpciu, sa ľudia vyjadrili pre aj proti.
„Pre mňa ako starostu je jedno, akým spôsobom sa situácia rozuzlí, ale aby sa rozuzlila. A to nielen z pohľadu Vrakune, ale aj z pohľadu celého Žitného ostrova, lebo keď si ho raz zasviníme, tak už sa to tak jednoducho nevyrieši,” konštatuje starosta.
Opäť ako po minulé roky vníma názory, či práve tento nový postup bude správny a nebude príliš komplikovaný, keďže metóda termickej desorpcie nie je ešte vo svete nejako zvlášť odskúšaná.
„Ťažko sa mi čítajú aj reakcie bývalých politikov, ktorí na ministerstve pracovali a teraz prichádzajú s návrhmi na postup. Veď to tak mohli riešiť, keď tam boli, no nestalo sa tak,” dodáva.
[link url =https://standard.sk/734021/stohlova-z-ps-kritizuje-tarabu-ze-ohrozuje-zivoty-ludi]Z materiálu, ktorý envirorezort predstavil, podľa starostu vyplýva, že pôvodný projekt enkapsulácie by sa ešte o ďalších zhruba 15 rokov musel z dôvodu filtrácie vody naďalej financovať, zatiaľ čo metóda termickej desorpcie bude raz a navždy, a teda aj finančné náklady by mali byť konečné.
Aspoň tak to podľa Kuruca tvrdí ministerstvo. „Aj to je pre nás prínosom, že sa o minulosť nebudeme musieť nejakým spôsobom v budúcnosti starať,” dodáva.
Na otázku financií, či by malo dať MŽP 30 miliónov na dočasné vyriešenie alebo 100 miliónov na definitívne, má jasnú odpoveď. Podľa neho by sme sa nemali pozerať na peniaze, ale malo by nám ísť naozaj o životné prostredie a o to, čo tu necháme budúcim generáciám.
„Keď im zanecháme zašpinenú vodu a budú si musieť kupovať vodu z fľašky za jedno euro, tak ich to vyjde desaťnásobne viac, ako keby sme teraz viac investovali do definitívneho zničenia chemického odpadu,” tvrdí.
Starosta Vrakune Martin Kuruc by bol rád, keby už terajšie MŽP dotiahlo vyriešenie skládky CHZJD do konca. „Aby sa nestalo to, čo v minulosti, že sa všetko pripraví a o tri roky príde nový minister a ten povie, toto riešenie nie je dobré a vymyslí nejaké iné, ktoré sa zase bude tri roky pripravovať a zase sa nič nevyrieši,” konštatuje.
Na margo materiálu ministerstva, ktorý Taraba odprezentoval na 57. schôdzi vlády SR, starosta dodáva, že ešte vôbec nič nie je isté, keďže rezort zatiaľ prišiel len so zámerom, ako situáciu vyriešiť, ale nehovorí nič o termíne, o financiách a ani o mieste, kam by sa odpad s toxickými látkami mal vyvážať.
[link url =https://standard.sk/765763/minule-vlady-nekonali-v-procese-zatvarania-skladok-potvrdil-to-sudny-dvor-eu]„Zatiaľ je to len taká vízia riešenia v budúcnosti,” dodáva a zároveň očakáva, že poverený Minister životného prostredia SR a pán vicepremiér Tomáš Taraba pripraví konkrétnejší plán a osobne sa so starostom, ktorý už medzitým o schôdzku požiadal, aj stretne.
„Čokoľvek budú od MČ Vrakuňa potrebovať, napríklad podať nejakú pomocnú ruku pri zabezpečení okolia, tak som, samozrejme, k dispozícii,” dodáva. Keďže podľa jeho slov nie je nič drahšie ako voda, ktorá keď sa zničí, tak je nenávratne preč.
Vysvetlenie termickej desorpcie chemikom
Štandard sa obrátil s otázkami detailnejšieho objasnenia termickej desorpcie aj na anorganického chemika, profesora Karola Jesenáka.
„Pre vysvetlenie tejto metódy je potrebné si ozrejmiť význam slov, z ktorých jej názov pozostáva. Prvé, ,termický', je všeobecne známy a znamená ,tepelný',” spresňuje chemik.
Na to, aby bol pochopený význam slova ,desorpcia,' ďalej vysvetľuje, čo vlastne znamená slovo sorpcia. „Sorpciou sa označujú deje, v dôsledku ktorých sa pri styku tuhých látok s kvapalinami alebo plynmi tieto začnú koncentrovať na ich povrchu. Inými slovami pohlcujú látky zo svojho okolia,” informuje.
[link url =https://standard.sk/695663/s-cielom-zefektivnenia-odstranovania-nelegalnych-skladok-pripravuje-ministerstvo-zivotneho-prostredia-novelizaciu]Ako ďalej uvádza, látky vyznačujúce sa vysokou sorpčnou schopnosťou sa nazývajú sorbenty. A práve uvoľňovanie látok, a teda aj nebezpečných jedov viazaných v sorbentoch, sa nazýva desorpcia.
Profesor Jesenák objasňuje, že pôdy väčšinou vykazujú sorpčné vlastnosti, ktoré sa však v rôznych typoch pôd veľmi líšia. „Zadržiavanie chemikálií, tak ako napríklad v skládke vo Vrakuni, nie je však výsledkom iba sorpčných vlastností pôdy. Napriek tomu tieto sú zodpovedné za veľkú časť chemických látok viazaných v nej,” dodáva.
Termickou desorpciou sa teda oddelia toxické látky od pôdy. Názov technológie čistenia zeminy sa preto nazýva desorpcia.
„Princíp tejto technológie je jednoduchý. Zemina sa v závislosti od typu a vlastností kontaminujúcich látok zahreje buď na teploty v rozmedzí 90 až 320 ℃ alebo 320 až 560 ℃. Tie sa pri týchto teplotách zo zeminy uvoľňujú najmä vo forme plynov a pár. Tie sa vedú do zariadení na ich ďalšie spracovanie,” dodáva.
Chemik hovorí o výbere metódy čistenia termickou desorpciou ako o spôsobe, ktorý súvisí s univerzálnosťou pre široký okruh znečisťujúcich látok. „Vzhľadom na obrovský počet kontaminujúcich látok nepripadá do úvahy žiadna selektívna forma čistenia, ale práve táto veľmi univerzálna technológia.”
Po zhliadnutí materiálov s nebezpečnými látkami, ktoré sa pod zemou nachádzajú, profesor Jesenák upozorňuje na to, že uvedená metóda síce výrazne znižuje obsah organických kontaminujúcich látok, ale úplne ich odstrániť nedokáže.
[link url =https://standard.sk/723452/kontajnerove-stojiska-len-pre-vyvolenych-bezni-obyvatelia-sa-k-dotacii-dostanu-tazko]„Maximálna teplota tejto technológie je 560 °C, čo však nestačí na odstránenie všetkých látok vrátane niektorých zdraviu nebezpečných kovov,” spresňuje. Zároveň dodáva, že mnohé z kontaminantov vo Vrakuni sú tuhé látky nerozpustné vo vode, takže ich zadržiavanie v pôde nemá nič spoločné so sorpciou.
„Preto ich odstraňovanie metódou termickej desorpcie v skutočnosti desorpciou nie je,” konštatuje.
Na otázku či a ako sa potom nejakým spôsobom oddelené toxické látky od zeminy zneškodnia, profesor Jesenák uvádza, že vo všeobecnosti sa ich hlavná časť mení oxidáciou na oxid uhličitý a vodu.
„Produktom sú aj rôzne prachové častice, ktoré môžu ešte stále obsahovať nebezpečné látky, avšak, ich likvidácia vzhľadom na zanedbateľný objem (v porovnaní s pôvodnou zeminou) by nemala predstavovať vážnejší problém.”
Keďže obyvatelia neustále žijú v bezprostrednej blízkosti vrakunskej skládky, na mieste je aj otázka, či im hrozí aj nejaké iné nebezpečenstvo v súvislosti s termickou desorpciou.
„Isteže hrozí, pretože už manipulácia s danou zeminou nesie svoje riziká a zároveň látky uvoľňované pri jej zahrievaní sú toxické,” uvádza profesor a dodáva, že potom to už bude na prevádzkovateľoch technológie, aby riziká znížili na minimum.
„Dozor nad spôsobom likvidácie skládky vo Vrakuni zo strany zodpovedných je preto veľmi dôležitý,” uzatvára tému Jesenák.
Obyvatelia sa dočkali možného riešenia
Redakcia oslovila aj občiansku aktivistku a zároveň bývalú predsedníčku komisie pre životné prostredie vo Vrakuni Zuzanu Magálovú, ktorá sa o vrakunskú skládku v mene občanov dotknutých oblastí zaujíma dlhodobo a problém aj v komunikácii s rezortom životného prostredia aktívne rieši.
„Som veľmi rada, že je konečne ministerstvo ochotné začať robiť reálne kroky pri likvidácii skládky, nielen to prezentovať na papieri,” uvádza.
[link url =https://standard.sk/798321/toxicka-skladka-vo-vrakuni-ma-za-nasledok-zakaz-pitia-vody-jej-riesenie-je-v-nedohladne]Podľa nej odstránenie odpadu termickou desorpciou určite pomôže znížiť množstvo toxických látok unikajúcich do podzemných vôd, aby sa zastavilo zamorovanie ďalších miest Žitného ostrova. „Či to bude na sto percent, ťažko povedať, ale v tejto situácii zrejme 100-percentné riešenie neexistuje,” konštatuje.
Magálová vidí ako ideálny spôsob zneškodnenia skládky vyvezenie celého obsahu na iné miesto vhodné na likvidáciu. „Predpokladám však, že logisticky je takéto riešenie extrémne náročné a aj nebezpečné,” dodáva.
Ministerstvo životného prostredia hľadá zhotoviteľa
Otázky súvisiace s ďalším vývojom odstránenia skládky formou termickej desorpcie dostalo od Štandardu aj Ministerstvo životného prostredia SR. „Nateraz vám vieme poskytnúť tlačovú správu, ktorú vám posielame v prílohe. O ďalších krokoch bude včas informovať priamo pán vicepremiér a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba,” reaguje rezort.
V materiáloch MŽP je uvedený presný postup pri likvidácii skládky CHZJD.
„Pri termickej desorpcii ide o fyzikálny separačný proces, pri ktorom dochádza k oddeleniu organických kontaminantov – chemicky stabilných organických látok z pevnej matrice bez chemickej zmeny látok. To znamená, že do koncového zariadenia – reaktora, spaľovne, alebo podobného zariadenia, bude smerovať zlomok pôvodného množstva kontaminovaného materiálu.”
Prepravu odťaženého materiálu do spaľovní alebo skládok nebezpečných odpadov plánuje MŽP zabezpečiť vo vhodných dopravných prostriedkoch. Rezort pri tomto postupe dekontaminácie územia vyzdvihuje ekonomický a ekologický význam, ktorý je zároveň aj realizovateľný. Financie chce ministerstvo čerpať z eurofondov a z Enviromentálneho fondu.
„Ministerstvo životného prostredia SR plánuje vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanačného projektu v dohľadnom čase,” uvádza tlačová správa MŽP.