Potraty, eutanázia, marihuana. Čo v USA priniesli referendá spojené s voľbami

Spolu s prezidentskými voľbami sa vo viacerých štátoch USA konali aj rôzne lokálne referendá, častokrát spojené s kultúrno-etickými otázkami, ako sú potraty, asistovaná samovražda, legalizácia marihuany a podobne.

Celkovo boli v utorok v Spojených štátoch amerických uskutočnené desiatky ľudových hlasovaní. Štandard čitateľom prináša prehľad tých najzaujímavejších z nich.

Tri štáty odmietli rozšírenie potratov

Voliči na Floride, v Nebraske a v Južnej Dakote v utorok odmietli pro-potratové návrhy.

V Južnej Dakote odmietli pomerom hlasov približne 60 : 40 takzvaný dodatok G k ústave, ktorý by zaviedol „ústavné právo na potrat.“ Teda by legalizoval potraty z akéhokoľvek dôvodu počas prvého trimestra tehotenstva a taktiež umožnil reguláciu potratov aj po tomto období.

Južná Dakota tak ostáva jedným zo štátov, ktoré najviac chránia nenarodené deti, keďže podľa tamojšej legislatívy sú potraty zakázané, pričom jedinou výnimkou je ohrozenie zdravia ženy.

V susednej Nebraske sa voliči ocitli v nezvyčajnej situácii, keďže sa rozhodovali medzi dvoma konkurenčnými opatreniami týkajúcimi sa potratov- jedným za život s názvom „Dodatok chráňme ženy a deti,“ oficiálne nazvaný Iniciatíva 434, a druhým za potraty s názvom Iniciatíva 439.

Keďže v tomto štáte mohlo dôjsť k paradoxnej situácii, že by voliči schválili obe opatrenia, tamojšie úrady ešte pred hlasovaním vysvetlili, že keďže návrhy sa navzájom vylučujú, pridané do ústavy bude len opatrenie s väčším počtom hlasov „za“.

Tým sa napokon stalo pro-life opatrenie, ktoré zakazuje vykonávanie potratov v druhom a treťom trimestri a teda chráni dieťa po 12. týždni tehotenstva. Výnimkou budú len naliehavé lekárske prípady, alebo prípady znásilnenia alebo incestu.

Konkurenčné opatrenie malo za cieľ zakotviť právo na interrupciu až do bodu životaschopnosti plodu, teda do 24. týždňa tehotenstva. Pro-life návrh napokon vyhral v pomere 55 : 45 percent hlasov. Pripomeňme, že aj súčasný zákon v Nebraske povoľuje potraty do 12. týždna tehotenstva.

Do tretice, floridskí voliči odmietli pro-potratový Dodatok 4, ktorý by do ústavy štátu doplnil, že „žiadny zákon nesmie zakazovať, trestať, odkladať alebo obmedzovať potrat pred životaschopnosťou alebo ak je to nevyhnutné na ochranu zdravia pacientky“.

Návrh pritom neponúkal žiadne usmernenia, čo sa týka pojmu „zdravie pacientky“ a ponechával toto posúdenie na „poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pacientky,“ čo by podľa kritikov návrhu znamenalo prakticky neobmedzený prístup k potratom. 

Ako píše agentúra CNA, loby podporujúca potraty do kampane na Floride vložila viac ako 100 miliónov dolárov. Návrh aj napriek tomu nebol prijatý, hoci zaň hlasovalo 57 percent voličov. Na Floride je totiž pre schválenie zmeny ústavy potrebných 60 percent odovzdaných hlasov.

Pripomeňme, že proti tomuto opatreniu vystupoval aj republikánsky guvernér Ron DeSantis, ktorý sa predtým zaslúžil za to, že na Floride bol po zrušení rozsudku Roe vs. Wade prijatý takzvaný zákon tlkotu srdca, ktorý v praxi znamená, že okrem výnimiek na Floride platí zákaz potratov po šiestom týždni tehotenstva.

Šesť štátov obmedzuje ochranu detí, jeden k tomu smeruje

Opačným smerom ako Florida sa vydala dvojica štátov Arizona a Missouri, kde voliči odmietli pro-life zákony, ktoré tam platili doposiaľ.

Obzvlášť zaujímavým je prípad štátu Missouri, ktorý bol jedným z prvých, ktoré po zrušení rozsudku Roe vs. Wade zaviedli úplný zákaz potratov s výnimkou ohrozenia života matky. V utorok však tamojší voliči tesne schválili Dodatok 3, ktorým sa do ústavy štátu pridáva „základné právo na reprodukčnú slobodu.“  

Ako píše agentúra CNA, Dodatok 3 zakazuje „akúkoľvek reguláciu potratov vrátane predpisov, ktorých cieľom je chrániť ženy podstupujúce potrat a zakázať akékoľvek občianskoprávne alebo trestnoprávne postihy voči každému, kto vykoná potrat a zraní alebo usmrtí tehotnú ženu.“ Súčasťou dodatku sú aj ustanovenia týkajúce sa antikoncepcie.

O zaradenie dodatku do hlasovania sa pritom viedol aj súdny spor, v ktorom pro-life organizácie namietali, že znenie návrhu porušuje štátne zákony a zavádza voličov, keďže jeho znenie je príliš vágne. Najvyšší súd štátu Missouri však hlasoval v pomere 4 : 3, aby voliči mohli o dodatku hlasovať.

Tento štát, ktorý je tradične vnímaný ako jeden z najkonzervatívnejších v USA, sa tak pravdepodobne presunie od legislatívy, ktorá úplne zakazovala potraty k extrémnej legislatíve, ktorá ich umožňuje až do momentu narodenia.

Zmeny nastávajú aj v Arizone, kde bol doposiaľ potrat povolený len do 15. týždňa tehotenstva. To sa mení po schválení Návrhu 139, ktorý ústavne zakotvuje „základné právo na interrupciu“.

V ňom sa uvádza, že štát nemôže obmedziť interrupciu do bodu „životaschopnosti“, teda približne do 24. týždňa tehotenstva. Opatrenie tiež zabraňuje štátu zasahovať do interrupcií po dosiahnutí životaschopnosti, ak je podľa úsudku ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka interrupcia „nevyhnutná na ochranu života alebo fyzického či duševného zdravia tehotnej osoby“ (!).

Na polceste k zaradeniu „práva na potrat“ do ústavy je aj Nevada. Tamojší voliči totiž schválili takzvanú Otázku číslo 6. Tá má do ústavy kodifikovať už existujúce štátne zákony, ktoré povoľujú interrupciu približne do 24. týždňa tehotenstva.

Opatrenie bolo schválené v pomere 63 : 37. Avšak v Nevade sa na zmenu ústavy vyžaduje jednoduchá väčšina hlasov v dvoch po sebe nasledujúcich voľbách. Preto musí byť toto opatrenie znova schválené aj v roku 2026.

Rovnakou cestou sa vydala aj štvorica štátov Colorado, New York, Maryland a Montana, ktoré sa rozhodli svoje, často extrémne pro-potratové zákony zakotviť do svojich ústav.

Voliči v Colorade, ktoré je už teraz jedným z najpermisívnejších štátov v USA, pokiaľ ide o interrupcie, schválili v utorok Dodatok 79, ktorý zakotvuje v ústave štátu už platné zákony, ktoré umožňujú interrupcie počas všetkých deviatich mesiacov tehotenstva.

V Ústave Colorada tak bude po novom stáť, že vláda „nesmie odopierať, brániť alebo diskriminovať výkon práva na interrupciu vrátane zákazu úhrady interrupcie zo zdravotného poistenia“.

Podobne je na tom aj Maryland, ktorého voliči taktiež schválili kodifikáciu potratových zákonov do ústavy štátu. Marylandský „Dodatok o práve na reprodukčnú slobodu“ zakotvuje takzvané právo na interrupciu v ústave štátu a podľa agentúry CNA znemožňuje prijatie zákonov na ochranu života.

Za toto opatrenie hlasovalo približne 75 percent marylandských voličov. Tamojšia legislatíva pritom ani v súčasnosti nestanovuje žiadne obmedzenia pre interrupciu. Jedným z mála podmienok je, že na interrupciu neplnoletej osoby sa vyžaduje oznámenie rodiča, ale kritici tvrdia, že aj túto požiadavku je ľahké obísť.

Aj voliči v Montane, kde sú interrupcie už roky legálne vďaka súdnemu rozhodnutiu, hlasovali v pomere 57 : 43 za zakotvenie „práva“ na interrupciu v ústave štátu. Iniciatíva, známa aj ako CI-128 podľa CNA zaručuje právo na interrupciu pred životaschopnosťou plodu a zakotvuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Montany z roku 1999, podľa ktorého interrupcie pred životaschopnosťou spadajú pod ústavné „právo na súkromie“.

Napokon, o bizarný dodatok bude doplnená aj ústava štátu New York. V ňom sa síce potrat výslovne nespomína, no newyorský Návrh 1 zakáže „diskrimináciu na základe výsledkov tehotenstva“, „vyjadrenia pohlavia“ a „starostlivosti o reprodukčné zdravie a autonómiu.“

V skutočnosti tak budú v ústave tohto štátu zakotvené nie len potraty až do narodenia, ale, podľa CNA, ktorá cituje biskupov štátu New York aj „potenciálne obmedzenie práva rodičov na prijímanie lekárskych a iných rozhodnutí za svoje maloleté deti vrátane takzvaných rodovo potvrdzujúcich postupov.“

Tri štáty zo svojich ústav odstránili definíciu manželstva

Kalifornia, Colorado a Havaj odhlasovali zrušenie dodatkov ústavy, ktoré definovali manželstvo ako zväzok muža a ženy. Ide pritom skôr o symbolické gesto, keďže Najvyšší súd USA už v roku 2015 legalizoval manželstvo osôb rovnakého pohlavia vo všetkých štátoch USA rozhodnutím v prípade Obergefell v. Hodges.

V Colorade sa tak stalo v pomere hlasov približne 63 : 36. Tento štát tak odstránil zo svojej ústavy znenie, ktoré definovalo manželstvo ako „zväzok len jedného muža a jednej ženy“.

Podobne dopadlo hlasovanie aj v Kalifornii, kde podporila odstránenie tradičnej definície manželstva z ústavy štátu väčšina voličov v pomere 61 : 38. Ako pripomína agentúra CNA, novela v Kalifornii nielenže odstránila definíciu manželstva, podobne ako v Colorade, ale tiež pridala „právo na manželstvo“ ako „základné právo“ do ústavy štátu.

Najtesnejšie dopadlo hlasovanie na Havaji, kde je pomer hlasov za vyradenie definície manželstva v pomere 56 : 44. Na Havaji sa pritom aj nevyplnené hlasovacie lístky považujú za hlasy proti.

Paradoxom na celej situácii je, že ani v jednom zo štátov sa nenašiel nikto, kto by viedol organizovanú kampaň za zachovanie definície manželstva. Ako uvádza CNA, na rozdiel od Colorada sa v prípade Kalifornie a Havaja proti návrhu neozvali ani tamojší katolícki biskupi.

V troch zo štyroch štátov odmietli legalizáciu marihuany, v jednom psychedelické drogy

Pokusy o legalizáciu rekreačného užívania marihuany neuspeli na Floride, ani v Severnej a Južnej Dakote. Dve opatrenia povoľujúce lekárske užívanie drogy však uspeli v Nebraske.

Podobne ako v prípade potratov, voliči na Floride tesne odmietli aj takzvaný Dodatok 3, ktorého cieľom bolo legalizovať nákup, držbu a užívanie až 5 uncí (142 g) marihuanového koncentrátu pre dospelých od 21 rokov. Zároveň by umožnil licencovaným subjektom nakupovať, pestovať a predávať marihuanu a jej príslušenstvo.

Návrh voči ktorému vystupoval aj guvernér Ron DeSantis síce získal podporu 55,9 percenta hlasov, no keďže na jeho prijatie je potrebný súhlas 60 percent voličov, návrh nebol prijatý.

Podobne skončilo v Severnej Dakote takzvané Opatrenie 5, ktoré malo legalizovať držbu šiestich rastlín marihuany na domácnosť, alebo troch rastlín na osobu a podľa ktorého by musel zákonodarca zriadiť agentúru, ktorá by regulovala výrobu a distribúciu výrobkov z marihuany.

Nariadenie však neprešlo, keďže získalo podporu len 47 percent hlasov. Agentúra CNA pripomína, že Severná Dakota predtým zamietla podobné opatrenia v rokoch 2018 a 2022.

Rovnaký osud postihol aj Opatrenie 29 v susednej Južnej Dakote, podľa ktorého by boli jednotlivci oprávnení vlastniť maximálne šesť rastlín marihuany, no nie viac ako dvanásť rastlín na domácnosť.

Opatrenie však získalo podporu len u 44 percent voličov v Južnej Dakote.

Taktiež voliči v Massachusetts odmietli legalizáciu psychedelik, akými sú napríklad LSD, DMT, meskalín, či psilocybín. Takzvaná Otázka číslo 4, ako sa návrh nazýval, mal povoľovať osobám starším ako 21 rokov držať, pestovať a používať prírodné psychedelické látky a vytvoriť poradný výbor na reguláciu udeľovania licencií a distribúcie týchto látok.

Návrh však neprešiel, keďže získal podporu ani nie 45 percent hlasov voličov. Agentúra CNA však pripomína, že psychedeliká sú v súčasnosti legálne len v Oregone a Colorade.

Naopak, v Nebraske sa podarilo dekriminalizovať používanie marihuany na lekárke účely. Návrhy s názvom Iniciatívne opatrenia 437 a 438 boli v Nebraske schválené s podporou viac ako 70 percent voličov.

Tie legalizujú držbu až 5 uncí (142 g) marihuany pre občanov nad 18 rokov na základe odporúčania odborného lekára. Pacienti mladší ako 18 rokov by mohli mať povolenie aj na základe písomného súhlasu rodičov.

Nebraska spolu so štátom Idaho boli pritom doposiaľ jedinými štátmi v USA, ktoré nepovoľovali držbu marihuany ani po predpise lekára.

V Západnej Virgínii zakázali asistovanú samovraždu

Tesná väčšina 50,4 percenta voličov Západnej Virgínie rozhodla o tom, že v tomto horskom štáte bude ústavne zakázaná asistovaná samovražda a eutanázia.

Dodatok s názvom „Ochrana pred lekársky asistovanou samovraždou“ ústavne garantuje zákaz asistovanej samovraždy aj eutanázie, ktorý legislatíva tohto štátu zakazovala aj doposiaľ. Nebráni však štátu používať trest smrti.

Výkonný riaditeľ fondu Patients Rights Action Fund Matt Vallière vo svojom vyhlásení pre agentúru CNA zdôraznil, že „takmer každý štát, ktorý legalizoval asistovanú samovraždu, časom uvoľnil ochranu, ktorú pôvodne deklaroval,“ pričom zdôraznil, že niektoré z týchto štátov teraz umožňujú aj asistovanú samovraždu „na základe diagnózy duševného zdravia, ktorá nie je smrteľná.“

Asistovaná samovražda je pritom v súčasnosti legálna v štátoch Kalifornia, Colorado, Havaj, Maine, New Jersey, Nové Mexiko, Oregon, Vermont a Washington, ako aj v District of Columbia.

V troch štátoch bude štát naďalej financovať len štátne školy

V štátoch Kentucky, Nebraska a Colorado sa v utorok hlasovalo aj o opatreniach týkajúcich sa výberu školy. Vo všetkých z troch spomenutých štátoch sa hlasovalo o tom, či bude štát financovať aj iné ako štátne školy. Ani v jednom prípade však zmena nebola prijatá.

V Kentucky voliči odmietli pomerom 65 : 35 pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil financovanie takzvaných charterových škôl. Tie sú v súčasnosti v Kentucky legálne, ale nie sú financované štátom, keďže ústava tohto štátu umožňuje, aby štátne finančné prostriedky smerovali len do verejných škôl, pričom tamojší Najvyšší súd zmenu dvakrát zamietol.

Dodatok 2 „o možnostiach vzdelávania“ mal pritom umožniť štátu poskytovať štátne financovanie aj študentom mimo nich a mal vytvoriť program financovania škôl na základe akýchsi finančných kupónov pre študentov, ktoré by mohli byť použité aj na financovanie súkromných a cirkevných škôl.

Podobne hlasovali aj voliči v Nebraske, ktorí v pomere 57 : 42 zrušili nedávno zavedený tamojší program školských poukážok, ktorým sa zriadil fond na štipendiá vo výške 10 miliónov dolárov.

Program LB 1402 poskytoval štipendiá študentom, aby mohli navštevovať súkromné, či cirkevné školy, pričom mal byť obľúbený aj medzi rodinami s nízkymi príjmami a deťmi so špeciálnymi zdravotnými požiadavkami.

Americké školské autobusy. Ilustračný obrázok. Foto: TASR/AP

Do tretice túto možnosť odmietli aj voliči v Colorade, ktorí hlasovali v pomere 52 : 48 za odmietnutie Dodatku 80, ktorý by do ústavy štátu zakotvil právo na výber školy. Na jeho schválenie pritom bola potrebná 55 percentná podpora.

Podľa návrhu z Colorada mali získať finančnú podporu zo štátu okrem chatrových škôl aj súkromné a cirkevné školy, ale aj susedské, či domáce školy. Podľa súčasnej legislatívy sa pritom tamojšie deti môžu okrem verejných škôl prihlásiť aj do viac ako 260 charterových škôl.

Paradoxne, pri tomto návrhu sa do sporu dostali katolícki biskupi a coloradská kresťanská skupina pre domáce vzdelávanie s názvom Christian Home Educators of Colorado, podľa ktorých by mohlo viesť navrhované opatrenie kvôli jeho formulácii k „zvýšenému zasahovaniu vlády do vzdelávania.“

Ako pripomína agentúra CNA výsledky týchto referend idú proti aktuálnemu trendu, kdeže v roku 2023 rekordných dvadsať štátov USA rozšírilo programy výberu škôl. Portál pritom pripomína, že téma sa stala v posledných rokoch aktuálnou v dôsledku politík týkajúcich sa pohlavia, ktorá ovplyvňuje aj to, ako školy pristupujú k športovým súťažiam, toaletám a šatniam, alebo vyučovaniu v témach pohlavia.

V Nebraske prešiel návrh na platenú dovolenku z dôvodu choroby

Ako posledné spomeňme referendum v štáte Nebraska, kde v utorok schválili opatrenie zavádzajúce v podstate platenú PN-ku.

Iniciatíva 436 s názvom „Paid Sick Leave for Nebraskans“ (Platená nemocenská dovolenka pre Nebrasčanov) nariaďuje všetkým podnikom v Nebraske poskytnúť svojim zamestnancom jednu hodinu platenej dovolenky z dôvodu choroby za každých 30 odpracovaných hodín. Opatrenie ukladá zamestnávateľom aj povinnosť poskytnúť päť dní (40 hodín) platenej zdravotnej dovolenky ročne pre podniky s menej ako 20 zamestnancami a sedem dní (56 hodín) pre podniky s dvadsať a viac zamestnancami.

Za opatrenie hlasovalo približne 75 percent respondentov. Agentúra CNA pripomína, že podobné návrhy v štátnom zákonodarnom zbore opakovane zlyhali. V USA pritom ponúka určitú formu platenej dovolenky z dôvodu choroby len pätnásť štátov a District of Columbia.