Martin Weiss

Fenomén, ktorý sa v posledných rokoch vznáša nad americkou politikou, je Donald Trump. Trumpove svojrázne vlastnosti sa akýmsi zvláštnym spôsobom „stretli“ so súčasnou dobou. Tento fenomén má jednoducho svoj polčas rozpadu a mechanickými zásahmi zvonka, ako sú voľby, ho možno ovplyvniť len v obmedzenej miere. 

K moci sa dostal, keď porazil mimoriadne nepopulárnu demokratickú kandidátku Hillary Clintonovú, ale o štyri roky neskôr ho porazil Joe Biden, politik, ktorý síce nebol toľkým ľuďom taký nepríjemný ako Clintonová, ale ani vo vlastnej strane ho nikdy nepovažovali za zvláštneho lumena.

To malo Amerike priniesť upokojenie, návrat k normálnosti. Lenže Donald Trump ovládol americkú politiku aj z opozície. Dva pokusy o ústavnú sťažnosť mu teoreticky mohli zabrániť v ďalšej politickej kariére, ale neuspeli. Potom čelil sérii občianskoprávnych žalôb a trestných – federálnych aj štátnych – vyšetrovaní, z ktorých niektoré boli úspešné. Nezničilo ho to, práve naopak.

Séria obvinení v roku 2019 bola hlavným faktorom, ktorý upevnil jeho podporu v republikánskych primárkach, a žiadny jeho vyzývateľ, či už Trump-lite alebo antitrumpovský tradičný konzervatívec, ho neohrozil. Jeho podporou by pravdepodobne neotriaslo ani keby ho odsúdili do väzenia – aj odtiaľ sa dá kandidovať.