Pre zvyšok sveta majú najväčší význam rozhodnutia šéfa americkej centrálnej banky Fed či ministrov zahraničia, obrany a financií. A ich vymenovanie bude mať Trump veľmi jednoduché, najmä ak republikáni ovládli aj Senát. Ovplyvní to priamo našich podnikateľov? Áno.
Po prvé chce Trump znížiť dane. Predĺžia sa tak daňové škrty schválené v jeho prvom funkčnom období, ktoré by inak na konci budúceho roka prestali platiť. A ďalej chce znížiť dane z príjmov právnických osôb. Takže väčšie množstvo našich firiem môže byť motivované odísť do USA, kde je výrazne priaznivejšie podnikateľské prostredie ako v EÚ. Ešte viac vynikne rozdiel medzi podnikateľským prostredím v Spojených štátoch a nekonkurencieschopnou Európou.
Kam bude smerovať energetika
Zaujímavé to z nášho pohľadu začína byť v energetike. Trump ide jasne proti ESG [Environmental, social and government, teda životné prostredie, sociálna oblasť a správa vecí verejných, pozn. red]. Mieni obmedziť reguláciu pri ťažbe fosílnych palív, chce minimálne obmedziť, možno úplne zastaviť dotácie obnoviteľných zdrojov (OZE). To povedie k zlacneniu ropy a ďalších fosílnych palív.
Samozrejme, posilní to americkú prenosovú sústavu a zníži množstvo lokálnych blackoutov, ktorým aktuálne čelí hlavne Kalifornia. Súčasne to šliapne na investície veľkých korporácií, ktoré si stavili na prepojenie so štátom v oblasti ESG, teda aj OZE. Spoločnosti ako BlackRock, ktoré tu majú nainvestované nepredstaviteľné peniaze, nebudú nadšené. A nadšená nebude ani EÚ, ktorá ekonomicky krváca na zavádzanie obnoviteľných zdrojov.
Rozpad európskej energetiky, priemyslu a konkurencieschopnosti, ktorý „zariadi“ nepatrné zníženie emisií skleníkových plynov, sa ukáže ako zbytočne platená cena, pretože toto opatrenie viac ako vykompenzuje zvýšenie emisií v Spojených štátoch a zrušenie záväzku USA k dosiahnutiu nulových emisií do roku 2050.
Pozitívny vplyv na nás bude spočívať nielen v demonštračnom efekte, ale aj v poklese cien fosílnych palív a vo väčšej ochote USA exportovať (aj do Európy) skvapalnený plyn LNG.
Samé clá
V našich končinách sa Trump často mylne vníma ako protrhový prezident. To je chyba. Áno, je pravicový, ale nie nutne vyslovene protrhový. Pre ekonomický rozvoj však aj tak vyznieva oveľa priaznivejšie ako ľavicová Harrisová.
Trump je totiž protekcionista, čo v konečnom dôsledku nepomáha ani USA. Nový prezident výrazne zvýši clá, čím sa bude snažiť donútiť firmy k presunu výroby do Ameriky. Plánuje minimálne clá 10 percent na všetok dovážaný tovar a 60 percent alebo viac na tovar dovážaný z Číny. Dokonca môže zaviesť 100-percentné clo na autá vyrobené mimo Spojených štátov.
Po realizácii ciel tovar v USA zdražie, tým sa zníži americký kúpyschopný dopyt. Ľudia reálne schudobnejú, vyvolá to infláciu. Americké HDP spomalí svoj rast alebo klesne. Európske firmy, už aj tak prudko strácajúce konkurencieschopnosť, si v USA už takmer neškrtnú. Drvivé to bude napríklad (ale nielen) pre európske automobilky.
Vplyv dolára
Vplyv na Európu bude mať aj dolár, ktorý už teraz posilňuje. Vyššie dovozné clá sa prejavia vo vyšších cenách dovážaného tovaru, teda vo vyššej inflácii, a preto americká centrálna banka Fed nebude môcť znižovať úrokové sadzby tak rýchlo, ako sa doteraz zdalo.
Práve pre budúce vyššie úrokové sadzby bude dolár silnieť. Zavádzanie ciel povedie k rastúcemu odporu mnohých krajín voči doláru a dedolarizácia bude pokračovať – a, paradoxne, aj napriek tomu bude dolár silnejší, a to práve pre vyššie úrokové sadzby. Ale to zase predraží niektoré suroviny a tovar tradične kótovaný v dolároch. Napríklad zlato.
Trump a trhy
Vyššie úrokové sadzby znamenajú veľký problém pre zombie firmy, ale v konečnom dôsledku pre všetkých dlžníkov. Znamenajú aj problém pre hypotéky, komerčné nehnuteľnosti, pre lacné nákupy cenných papierov.
Suma sumárum, Trump je negatívny pre akcie. Zvýšilo sa riziko vyfučania akciovej bubliny. A to nielen z dôvodu vyšších úrokových sadzieb, ale aj preto, že Trump nie je fanúšikom ESG, napríklad OZE, a nebude ďalej hrnúť dotácie technologickým firmám.
Podkapitolou sú potom európske akcie. Tlak na ne bude ešte vyšší pre spomínané clá. Výnimku môžu predstavovať americké výrazne energeticky náročné odvetvia, kde sa dá očakávať rast cien akcií: oceliarstvo, ťažobný priemysel či papierenstvo. Ďalej bude zrejme profitovať zbrojný priemysel, pretože USA zvýšia rozpočet na obranu.
A zaujímavý vplyv bude aj na európske banky, ale len sprostredkovane. Trump chce napríklad sprístupniť federálnu pôdu na bývanie s cieľom zvýšiť ponuku. Ďalej plánuje znížiť dopyt po bývaní obmedzením prisťahovalectva a deportáciou nelegálnych prisťahovalcov, čím sa zníži počet záujemcov o bývanie, a zníži sa aj počet predpisov, ktoré spomaľujú bytovú výstavbu.
Výsledkom by mali byť lacnejšie ceny bytov. Lenže lacnejšie byty znamenajú pokles cien záloh amerických bánk. Vyššie úrokové sadzby zase znamenajú viac neplatiteľov úverov. Kombinácia rastu počtu neplatiteľov a poklesu hodnôt záloh je veľmi toxická pre americké banky. A tieto veci sa zvyknú veľmi rýchlo prenášať naprieč kontinentmi.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.