Počas jarného sčítavania na celom území Tatier narátali o vyše 150 jedincov menej ako na jeseň. V júni ich na oboch stranách hranice zaznamenali len 793, z toho na slovenskej strane ich bolo vtedy 589.
„Údaje z jarného sčítania mohli vyvolať sklamanie. V období jari teploty a charakter počasia už pripomínajú leto. Kamzíky sa pred vysokou teplotou skrývajú. Vyhľadávajú tienisté miesta, ktoré sú často skryté pred zrakom človeka. Mláďatá je niekedy veľmi ťažké spozorovať. Preto aj pri sčítaní sú výsledky skreslené a neodrážajú skutočný stav populácie,“ zhodnotila pre Štandard výsledky jarného zberu údajov zoologička Správy Tatranského národného parku Erika Feriancová.
Naopak, výsledky z jesenného rátania sa už približujú svojimi hodnotami k reálnym stavom kamzičej zveri u nás a v Poľsku. Na jeseň sa do mapovania kamzíkov zapojilo vyše 70 profesionálov aj dobrovoľníkov.
[link url =https://standard.sk/692525/pocas-jarnej-inventury-zaregistrovali-v-tanap-e-793-kamzikov]„Každý sčítavač sa zadelí do konkrétneho úseku. Tie musia byť jasne definované. Je lepšie, keď je na každej pozícii viac ľudí a viac očí. Bývajú roky, keď máme do sčítania zapojených aj vyše sto aktérov. Dôležité je, aby títo ľudia medzi sebou komunikovali, a to hlavne v prípade, keď zbadajú kamzíka aj mimo svojho úseku. Odstránenie duplicít zreálňuje stavy kamzičej zveri. Rovnako dôležitá je aj pohlavná štruktúra, ktorá pomáha nielen pri overovaní počtov, ale aj spresňuje zloženie populácie,“ priblížila detaily získavania počtu zvierat v Tatrách.
Keďže počítanie sa už roky koná v jeden deň na poľskej aj slovenskej strane Tatier, dôležitá je aj komunikácia s poľskými sčítačmi, aby boli údaje o stave čo najpresnejšie. Ideálne je, aby všetci účastníci zaznamenali dáta o počtoch kamzíkov približne v rovnakom čase.
Takýmto spôsobom je v čo najväčšej miere možné odstrániť duplicity. Aj napriek snahe sa počas spočítania nepodarí zachytiť všetky jedince. „Rátame s odchýlkou približne desať percent,“ dodala Feriancová.
Len pár rokov dozadu, v roku 2018, zaevidovali počas mapovania počtu na celom území Tatranského národného parku až 1 431 kamzíkov. Túto jeseň zaznamenali v horách 949 jedincov. „Nie sme z toho nadšení. Tatranský kamzík je stále ohrozeným druhom. Potrebujeme, aby populácia kamzičej zveri rástla. Stav pod tisíc jedincov je pre tento druh nepriaznivý,“ zhodnotila tohtoročné počty zoologička.
Našťastie, počty kamzíkov sa ani zďaleka nepribližujú k stavu, ktorý tu bol naposledy koncom 20. storočia. Vtedy poklesla populácia až pod 300 kusov. Najkritickejším bol rok 1999, keď na území Tatier narátali iba 162 zvierat. Takýchto kritických rokov bolo v histórii viacero. K poklesom došlo aj počas druhej svetovej vojny. Údaje z roku 1949 hovoria o počte 132 jedincov.
[link url =https://standard.sk/808173/vo-vysokych-tatrach-pripravuju-vymenu-lanovky-na-lomnicky-stit]Negatívny vplyv na populáciu malo v minulosti aj pytliactvo a neskôr aj rozvoj masového turizmu, predovšetkým neusmernený skialpinizmus a horolezectvo, spolu s nedodržiavaním sezónnych uzáverov alpínskej zóny, ale aj zväčšujúci sa počet vyhliadkových a záchranných letov vrtuľníkov v Tatrách.
Ďalšími faktormi môžu byť aj série nepriaznivého počasia počas zimy a obdobia rozmnožovania kamzíkov. Podľa Feriancovej je ťažké určiť, čo najviac negatívne vplýva na populáciu kamzíka. Ide vždy o súbor viacerých faktorov. „Potrebujeme tieto negatívne vplyvy minimalizovať,“ dodáva odborníčka.
Už tradične sú najväčšie počty a čriedy v Belianskych, a potom v Západných Tatrách. Súvisí to s dostatkom potravy a stanovištných podmienok. Významný vplyv na početnosť kamzičej populácie v Belianskych Tatrách má aj skutočnosť, že časť z nich je pre turistickú verejnosť celoročne neprístupná. Tu majú podľa zoologičky Správy TANAP-u zvieratá priaznivejšie podmienky pre život.
Ešte v 60. a 70. rokoch 20. storočia bolo do Nízkych Tatier premiestnených niekoľko jedincov kamzíka vrchovského tatranského z TANAP-u. Tie mali tvoriť akúsi záložnú populáciu pre prípad, že by vo Vysokých Tatrách pokračovalo znižovanie kamzičej zveri. Iniciátorom tohto projektu bol významný tatranský zoológ, pracovník Výskumnej stanice a múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici Milíč Blahout.
Koncom 50. a začiatkom 60. rokov došlo k premiestneniu niekoľkých jedincov alpských kamzíkov do Slovenského raja a Veľkej Fatry ako poľovnej zveri. Práve táto skutočnosť spôsobila, a potvrdili to aj genetické analýzy zo začiatku 21. storočia, že došlo k hybridizácii alpských kamzíkov s tatranskými.
Populácia v Nízkych Tatrách tak už nie je čistou formou kamzíka vrchovského tatranského a v prípade potreby už nemôže poslúžiť ako náhradná populácia pre kamzíkov v TANAP-e.
[link url =https://standard.sk/672851/opustene-mladata-netreba-hned-zachranovat-moze-to-dopadnut-zle]Preto je dôležité, aby sa kamzík vrchovský tatranský, ktorý predstavuje samostatný poddruh, a žije len na slovenskej a poľskej strane Tatranského národného parku, zachoval v čo najväčšom počte. „Mali by sme urobiť všetko preto, aby sme nestratili ani jedného jedinca z tohto druhu,“ uviedla Feriancová.
Tohtoročného jesenného spočítania kamzíkov sa okrem pracovníkov Správy TANAP-u zúčastnili aj zástupcovia Horskej záchrannej služby, Štátnej ochrany prírody SR, Lesov mesta Spišská Belá či Lesov mesta Kežmarok, ale aj dobrovoľníci. Na poľskej strane zabezpečoval spočítanie zveri Tatrzański Park Narodowy.