Ženy sa nezľakli strašenia, že na čelo štátu by sa mohol postaviť mizogýn, ktorý ich nenávidí a bude im postupne uberať ich práva. Hispánci a dokonca ani černosi nepristúpili k voľbám s nenávisťou k „bielemu mužovi s rasistickými chúťkami“.
Američania celkovo sa nedali presvedčiť, že musia voliť proti imaginárnej hrozbe autokracie, ohrozovania ľudských práv, chaosu a konfliktov. Väčšina z nich sa pozrela do svojich peňaženiek, na svoje účty, na ekonomiku krajiny, situáciu svojich susedov, vzala obyčajný ľudský rozum do hrsti a vybrala sa k urnám.
A tak sa stalo, že triumfálne zvíťazil kandidát, ktorého najčastejšie médiá a druhá strana označovali ako rasistu, „hejtera“, neokrôchanca, hulváta a narcisa. Voliči (ne)počúvali médiá natoľko a Trump si polepšil prakticky vo všetkých relevantných kategóriách voličov.
Demokratov „zradili“ ženy aj menšiny
Zatiaľ čo sa v posledných štátoch a okrskoch ešte stále sčítavajú posledné hlasy, medzitým sa zverejňujú prvé rozsiahle exit-polly o tom, kto ako volil a s nimi aj analýzy – prečo. Z nich jasne vyplýva, že hoci Trumpovou pôvodnou voličskou základňou stále zostáva biela americká populácia a pracujúci, staronovému prezidentovi sa podarili parádne úlovky v tradične demokratických vodách.
Jeho zisky sú obdivuhodné najmä medzi hispánskymi, ale aj černošskými voličmi, z nich osobitne medzi mladými mužmi. A navzdory obľúbeným naratívom, že Trump priťahuje skôr nevzdelaných ľudí, polepšil si mierne dokonca aj v kategórii vysokoškolsky vzdelaných voličov.
Prieskumy voličskej štruktúry sa zamerali najmä na takzvané swing states – teda štáty, ktoré nepatria k červeným ani modrým baštám a rozhodujú voľby. Tie prekvapivo ukázali, že Harrisová, ktorá už nemohla byť viac pro-ženskou a pro-národnostne zmiešanou kandidátkou, získala menej hlasov od žien ako Biden, a nijako výrazne si nepolepšila ani u Afroameričanov a Aziatov. Dokonca si výrazne pohoršila u ostatných menšín (z 55 na 43 percent oproti roku 2020), zatiaľ čo Trump si v kategórii „iné národnostné menšiny“ polepšil zo 41 až na 53 percent.
Latino-zázrak
Obrovský posun, o ktorom sa hovorí ako o jednom z rozhodujúcich faktorov a úderov pre demokratov, nastal vo svete hispánskych voličov. Tam si Trump oproti roku 2020 dokázal polepšiť z 32 percent až na úctyhodných 45 percent a demokrati, naopak, spadli zo 65 na 53 percent. Tým sa definitívne rozbila spojitosť medzi latino-voličmi a tradične „ich“ demokratickou stranou. Červená vlna dokonca zachvátila aj niektoré „najhispánskejšie“ okresy na Floride, kde napríklad Clintonová v roku 2016 hravo vyhrávala pomerom 2:1.
Prečo? Jednoducho, voliči menšín nepočúvali to, že im hrozí zo strany republikánov nejaká imaginárna „biela mačistická a rasistická nadvláda a útlak“. Skôr rozhodovali „chlebové“ otázky (až 52 percent respondentov vyjadrilo v týchto voľbách dôveru Trumpovej ekonomickej politike). Niektorí pozorovatelia prichádzajú tiež s názorom, že mladí hispánski, ale aj afroamerickí muži sa mohli výrazne prikloniť k Trumpovi aj vďaka tomu, že videli veľa pozitívnych mužských vzorov na jeho strane. Elonom Muskom počnúc, ďalšími milionármi zo Silicon Valley a viacerými IT mágmi, ktorí ho podporili, pokračujúc, a končiac podporou „chrabro“ a mužne pôsobiacich podcastera Joe Rogana či boxera Jakea Paula.
Takisto ani ženy si nenechali médiami a demokratmi vsugerovať, že najdôležitejšia pre ne v týchto voľbách má byť otázka absolútneho práva na potrat. Tu – v kategórii pohlavia – až tak veľké pohyby nenastali, no predsa len: Trump si polepšil u žien o dva percentuálne body, zatiaľ čo Harrisová oproti Bidenovi stratila pri ženách tri percentá. Tým sa vlastne ťah výmeny mladšej, bodrejšej a „univerzálnejšej“ Harrisovej za Bidena vôbec nepreukázal ako víťazný a prospešný pre demokratov.
Ľahká voľba pre veriacich
Naopak, Harrisová nielenže nezískala viac žien a národnostných menšín, nemala logicky ako zaujať v otázkach ekonomiky, ale stratila ešte aj pár percent u veriacich. Pochopiteľne, keďže oproti Joeovi Bidenovi, vyhlasujúcom sa za katolíka, pôsobí Harrisová oveľa svetskejšie a liberálnejšie.
Napokon sa nepotvrdili obavy, že americkí kresťania nepôjdu voliť a Trumpovi sa podarilo čosi získať a prilepšiť si ešte aj v týchto vodách. Podľa denníka Washington Post v roku 2020 volilo Trumpa 47 percent katolíkov, zatiaľ čo za prezidenta Joea Bidena hlasovalo 52 percent. V roku 2024 volilo Trumpa 56 percent katolíkov (opäť, najväčší nárast mu tu zabezpečili najmä hispánski katolíci), zatiaľ čo 41 percent hlasovalo za viceprezidentku Kamalu Harrisovú.
Tento 9-percentný nárast mohol súvisieť tiež s tým, že nezávislý kandidát na prezidenta a katolík Robert F. Kennedy mladší pozastavil svoju prezidentskú kampaň a aktíve podporoval Donalda Trumpa v jeho zápase o znovuzvolenie.
Podiel Trumpa na hlasoch protestantov a iných kresťanov sa zvýšil o dva percentuálne body. V roku 2020 hlasovalo za Trumpa 60 percent protestantov alebo iných kresťanov, zatiaľ čo za Bidena 39 percent. V roku 2024 volilo Trumpa 62 percent, zatiaľ čo Harrisovú 37 percent.
Podiel Trumpových hlasov nekresťanských veriacich sa zvýšil o štyri percentuálne body. V roku 2020 volilo Trumpa 29 percent veriacich nekresťanov, zatiaľ čo Bidena volilo 69 percent. V roku 2024 Trumpa volilo 33 percent, zatiaľ čo Harrisovú 60 percent.
Jediná kategória, kde získala Harrisová, sú neveriaci, teda ľudia bez vyznania. Tam si podľa exit pollov denníka Washington Post Harrisová polepšila oproti roku 2020 zo 65 na 72 percent neveriacich, ktorí ju volili. Trumpovi klesla podpora u neveriacich z 31 na 25 percent.
Mnohí pozorovatelia aj laici predpokladajú, že k takémuto posunu medzi veriacimi mohlo dôjsť aj po incidente, keď Harrisová na svojom mítingu na výkrik z davu „Ježiš je Pán!“ odvetila nepremyslene: „Tak to ste na zlom zhromaždení, chlapci!“ Hoci viaceré mainstreamové médiá tejto „nevinnej“ udalosti nevenovali pozornosť, na sociálnych sieťach aj medzi viacerými konzervatívnymi influencermi sa stala virálnou.
Mýty sú zborené
Napokon, Trump si dokázal získať srdcia aj mladých voličov vo veku od 18 až 29 rokov (nárast oproti roku 2020 z 36 na 42 percent, zatiaľ čo demokrati zaznamenali podľa prieskumov pokles zo 60 na 55 percent). Tým sa dá povedať, že voľby a realita v číslach preborili všetky mýty, klišé a ohnivé heslá šíriace sa z médií hlavného prúdu v prospech jedného a proti druhému kandidátovi.
Spolu s nimi dostali demokrati aj príučku o tom, že s hviezdami Hollywoodu a celebritami sa voľby v roku 2024 jednoducho nevyhrávajú. Hoci Kamala mala na svojich posledných mítingoch nastúpené tie najzvučnejšie mená šoubiznisu (od Beyoncé cez Bruce Springsteena, Katy Perryovú až po Johna Legenda, Eminema, Stevie Wondera či Lady Gaga), ľudia neuverili ich dramaticky prednášaným prejavom z čítačiek, slzičkám dojatia či strachu a nenechali si nahovoriť, že niekto s akokoľvek úžasným speváckym, hereckým talentom či neodolateľnou charizmou by mal hovoriť do ich životov a budúcnosti.
Amerika si zvolila. Američania vypli šum médií, výkriky celebrít, porozhliadali sa cez všetky tie sugestívne heslá okolo seba, do reálneho života, a rozhodli.