Plánujete stavať či prerábať dom? Ceny prác a materiálov pre vládny balík stúpnu

Stavbári sa obávajú aj možného ďalšieho obmedzenia objemu svojej produkcie. Tá dlhodobo zaznamenáva značný prepad pre nižší počet najmä verejných zákaziek, pripravených projektov či chýbajúcich kvalifikovaných pracovníkov v rôznych profesiách. Stavebné firmy oživenie odvetvia neočakávajú ani v budúcom roku.

Ako je známe, základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) sa od budúceho roka zvýši z 20 na 23 percent. Zároveň firmy s výnosmi nad 5 miliónov eur budú mať vyššiu daň z príjmov, od apríla 2025 im vzrastú aj náklady pre novú daň z finančných transakcií. Štandard sa zaujímal o možný vplyv vládnych opatrení, ale aj o aktuálny a očakávaný vývoj v stavebnom sektore.

Považská cementáreň chce zvýšené náklady preniesť do cien

V Považskej cementárni v Ladciach v okrese Ilava dúfajú, že konsolidačný balík neovplyvní objem jej produkcie pohybujúcej sa ročne v rozsahu 900-tisíc až milión ton.

„Otázka je skôr, ako sa upraví cena, lebo konsolidačný balíček na ňu vytvára tlaky. Nárast nákladov musíme preniesť ďalej. A to bude mať vplyv na to, koľko cementu budeme produkovať a kde ho budeme umiestňovať,“ povedal nám člen predstavenstva a obchodný riaditeľ spoločnosti Peter Hort.

Peter Hort. Foto: Považská cementáreň.

Očakáva, že cena cementu, nielen pre konsolidačný balík vlády, ale aj infláciu, ktorá bude tým vyvolaná, ako aj náklady na údržbu, zamestnancov, dopravu, vstupné suroviny, by v budúcom roku mala vzrásť na úrovni troch až piatich percent. Podnik sa bude snažiť preniesť zvýšené náklady do cien. Otázka je, čo umožní trh.

Domáci prepad stavebníctva riešia v zahraničí

„Nie sme jediní na trhu, lídrom trhu. Vždy sa trhu prispôsobujeme, ale vzhľadom na veľkú investičnú záťaž, ktorú máme pre zelené projekty a nové ekotechnológie, ktoré musíme zavádzať, nevidíme veľký priestor, aby sme túto časť nechávali u seba,“ priblížil manažér Považskej cementárne, ktorá má aj dlhodobé zmluvy na veľkých infraštruktúrnych projektoch.

Ak sa domáce stavebníctvo bude naďalej prepadať, budú musieť tak ako v minulosti značnú časť cementu predať do zahraničia. Ide o 30 až 45 percent produkcie firmy. „Pozeráme sa po zahraničných stavebných trhoch, kde riešime prepad v stavebníctve,“ uviedol pre Štandard Peter Hort.

Cementáreň má približne 350 zamestnancov, vo vlastnej sieti betonární ďalších 50 ľudí. Tržby má na úrovni približne 100 miliónov eur ročne, pričom podiel zisku je šesť až sedem percent, čo je podľa jej zástupcu v porovnaní so zahraničím veľmi málo.

Hlavným akcionárom Považskej cementárne je spoločnosť Berger Slovakia s podielom takmer 70,5 percenta na jej základnom imaní 11,5 milióna eur. Lafarge Slovakia má podiel 27 percent, Berger Holding so sídlom v nemeckom Passau cez 2,5 percenta a Anton Barcík zhruba 0,01 percenta.

Cementáreň v Ladciach. Foto: Považská cementáreň (pcla.sk).

Strabag očakáva zdraženie prác, ale nie výrazné

Zvýšenie cien stavebných prác z dôvodu očakávaného rastu nákladov potvrdila pre Štandard aj spoločnosť Strabag. „Čo sa týka DPH, v zásade to vplyv na naše práce mať nebude. Nás zaujímajú čísla bez DPH v tom veľkom meradle,“ zareagoval technický riaditeľ a konateľ firmy Branislav Lukáč.

Všetky ďalšie opatrenia, či už transakčná daň, daň z príjmu, budú mať vplyv na zvýšené náklady. „Tie si budeme dávať do cien budúcich projektov. Myslím si, že na základe toho bude nárast cien stavebných prác, ale nemyslím si, že to bude podstatný nárast z tohto dôvodu,“ predpokladá.

Strabag sa napríklad aktuálne podieľa ako člen združenia stavebných firiem na výstavbe úseku rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna. Zabezpečuje rekonštrukciu železničnej trate Hronský Beňadik – Nová Baňa, získal aj zákazku na prvú etapu revitalizácie pešej zóny v Trenčíne. Zúčastnil sa na stavbe viacerých diaľnic a rýchlostných ciest, výstavbe a rekonštrukcii ciest a mostov či modernizácii železníc a mnohých iných projektoch.

Zrekonštruovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Foto: strabag.sk.

Ľudia v pohraničí môžu viac nakupovať u susedov

Dôsledkom konsolidačného balíka bude podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja prepad v stavebnom sektore, odliv časti do sivej ekonomiky z dôvodu transakčnej dane. Očakáva, že to nepomôže nielen stavebníctvu, ale ani priemyslu.

„Je to najhoršie, akým smerom sa vybrala vláda. Vybrala sa naďalej ísť do spotreby, neriešiť reformy. Zvýšenie DPH na bytovú výstavbu spôsobí masívny predaj v tomto roku, budúci rok príde k útlmu,“ povedal pre Štandard.

V súvislosti s rastom DPH na tovary a služby vrátane stavebných materiálov Ondrej Matej predpokladá, že sa môže prehĺbiť nákupná turistika podľa odhadu až 1,7 milióna ľudí, ktorí žijú v okolí hraníc Slovenska.

„Tovary budú chodiť nakupovať do Poľska, Maďarska, Česka. Tieto peniaze minú v okolitých krajinách, kde budeme podporovať ich HDP,“ upozornil odborník. Tým pádom podľa neho ani nepríde k plánovanému vyššiemu výberu daní. Dôsledkom vládnych opatrení bude aj to, že ľudia odídu pracovať do susedných krajín. 

Ondrej Matej (druhý sprava). Foto: CEEC Research (ceec.eu).

Vplyv konsolidácie pocítia aj projektanti stavieb

Očakávané zvýšené náklady sa týkajú aj projektovania stavieb. Pre Štandard to potvrdili zástupcovia Slovenskej komory stavebných inžinierov združujúcej zhruba päť a pol tisíca autorizovaných osôb. „Transakčná daň automaticky zvýši náklady. Máme často veľa malých fakturácií,“ povedal jeden z jej podpredsedov Ján Petržala.

Firmy môžu podľa neho začať šetriť na investíciách alebo ich budú viac zvažovať. „To môže mať vplyv aj na rozsah projektových prác, že nebude toľko práce. Určite to bude mať horší dopad na menšie firmy ako na veľké,“ očakáva Ján Petržala a dodáva, že všetko, čo zaťažuje firmy vyššími odvodmi či daňami, nikto neprijíma s otvorenou náručou.

Konsolidáciu verejných financií pocítia aj menšie projekčné firmy. „Čo sa týka objemu projekčných prác, je veľmi ťažko predpokladať, aký pokles to bude znamenať v roku 2025 a ďalej. Pokiaľ budú znížené objemy verejných financií, je možné, že bude oveľa menší záujem o činnosť projektantov pri príprave stavieb zo strany developerov, stavebníkov,“ uviedol podpredseda komory Ján Jakubov.

Pokiaľ podľa neho štát bude chcieť zabezpečiť rozvoj ekonomiky, musí zvážiť aj uvoľnenie čo najvyššieho objemu verejných financií. „Ak by naši projektanti mali minimálne toľko práce, ako majú v súčasnosti, alebo viac práce, bol by to veľmi dobrý signál, že sa pripravuje rozvoj aj verejných financií. Ale to už my ovplyvniť nevieme,“ doplnil Ján Jakubov.

Práce na rozšírení diaľnice D1 pri Bratislave a prepojení D1 s D4. Foto: Národná diaľničná spoločnosť/FB.

Najvyšší prepad stavebnej produkcie za štyri roky

Vysoký rast cien v stavebníctve z uplynulých rokov sa zmiernil. Stavebné práce podľa Štatistického úradu SR boli za deväť mesiacov tohto roka medziročne drahšie v priemere o 5,7 percenta. Materiály používané v stavebníctve, naopak, mierne zlacneli o 1,5 percenta.

Objem stavebnej produkcie za trištvrte roka presiahol 5,1 miliardy eur a oproti rovnakému obdobiu vlani bol nižší o 7,2 percenta. Spomalili všetky jej zložky, dominantná nová výstava o 8,7 percenta, opravy a údržba o 3,3 percenta.

„Z hľadiska výrobného zamerania výstavba budov klesla o 4,8 percenta a práce na inžinierskych stavbách o 13,3 percenta. Zaostávali aj práce slovenských firiem realizované v zahraničí, a to o 3,1 percenta,“ priblížila hovorkyňa štatistikov Jana Morháčová.

Zloženie stavebnej produkcie v minulom roku. Zdroj: Štatistický úrad SR (statistics.sk).

Dlhodobý prepad výkonov stavbárov sa v septembri prehĺbil najviac od októbra 2020. S objemom 672 miliónov eur po prepočte do stálych cien medziročne klesli o 17,5 percenta. Oproti augustu sa výkony znížili o 3,9 percenta.

Medziročné spomalenie zaznamenáva stavebníctvo od decembra minulého roku s výnimkou tohtoročného apríla. Stavebná produkcia realizovaná na Slovensku tvorila takmer 90 percent celkového objemu tohto odvetvia. Zvyšok pripadol na práce firiem v zahraničí, tie sa prepadli o tretinu.

Ročný vývoj stavebnej produkcie do septembra 2024. Zdroj: Štatistický úrad SR (statistics.sk).

Očakávaný miernejší pokles v budúcom roku

Stavebné spoločnosti očakávajú v budúcom roku pokles produkcie v priemere takmer o dve percentá, hlavne pri opravách a údržbe a v novej výstavbe. Mierne oživenie by malo prísť v roku 2026. Tržby by sa mali v nasledujúcom roku celkovo znížiť o 0,6 percenta.

Ako ukázal októbrový prieskum spoločnosti CEEC Research medzi stavebnými spoločnosťami, ich kapacity sú využité priemerne takmer na 90 percent. V prvom polroku 2025 by to malo byť o niečo menej, pričom zákazky majú na osem mesiacov vopred.

„Rok 2024 bol pre slovenské stavebníctvo náročný a výsledky sú toho jasným dôkazom. Sektor očakáva pokles, čo je dôsledkom útlmu nových stavebných projektov, ako aj výrazného poklesu v oblasti údržby a opráv,“ opísal situáciu riaditeľ CEEC Research Michal Vacek.

Výrazný prepad podľa neho zaznamenali najmä inžinierske stavby, ako sú diaľnice a mosty. „Ďalší vývoj bude závisieť od stabilizácie ekonomického prostredia a návratu dôvery investorov do slovenského trhu,“ predpokladá.

Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva. Foto: CEEC Research (ceec.eu).

Chýbajúca kontinuita pri veľkých projektoch

Na Slovensku podľa stavbárov dlhodobo chýba kontinuita v príprave a výstavbe veľkých infraštruktúrnych projektov. Najčastejším problémom je zlá príprava vrátane plánovania a nedostatočnej koordinácie medzi štátnymi inštitúciami a investormi.

Ďalším dôvodom je nedostatočná legislatíva, ktorá komplikuje a zdržuje schvaľovanie projektov. Tieto problémy sú najmä pri projektoch na výstavbu diaľnic a modernizáciu železníc. Stavebné firmy sa často stretávajú so zložitou administratívou a dlhým časom schvaľovania.