Index S&P 500 sa krátko pozrel nad hranicu 6-tisíc bodov. Hoci túto hranicu počas piatkovej seansy neudržal, je pravdepodobné, že sa tak čoskoro stane. Podobne aj priemyselný Dow Jones prekonal 44-tisíc bodov.
Tento historicky najstarší index zaznamenal navyše významnú zmenu – spoločnosť Intel nahradila hviezdou posledných troch rokov – Nvidiou. Dow Jones sa týmto krokom prispôsobil dobe, a môže tak teraz rásť ešte rýchlejšie, pretože bude ťažiť z popularity témy umelej inteligencie. V posledných rokoch totiž Dow Jones vo svojom raste zaostával za indexmi tvorenými prevažne technologickými spoločnosťami, ktoré na umelú inteligenciu kladú veľký dôraz.
Od začiatku tohto roka posilnil Dow Jones zhruba o 16 percent, zatiaľ čo technologický Nasdaq pridal viac ako 28 percent. V indexe Dow Jones sa zmeny nedejú často – od svojho vzniku v roku 1884 sa zloženie tohto významného barometra diania na Wall Street menilo iba 59-krát.
Dow Jones zostáva aj naďalej veľmi konzervatívnym indexom. Z elitného klubu spoločností Magnificent Seven tu nájdeme iba Amazon, Apple, Microsoft a najnovšie aj Nvidiu. Akcie Tesly, Googlu a Mety zatiaľ na zaradenie do tohto indexu čakajú.
Zaradenie do indexu Dow Jones spoločnosti Nvidia veľmi prospelo, pretože eufória zo zvolenia Donalda Trumpa mala na jej akcie silný vplyv. Nvidia sa tak stala najväčšou firmou na svete podľa trhovej kapitalizácie a zvýšila svoj náskok pred druhou spoločnosťou Apple o 200 miliárd dolárov. Na predstavu – rozdiel medzi Nvidiou a Applom zodpovedá zhruba hodnote spoločností Shell alebo American Express. Takáto vysoká koncentrácia kapitálu v prvej desiatke najväčších spoločností nie je pre finančné trhy dobrým znamením.
Riziko prehriatych trhov
Eufória spojená so zvolením Trumpa má aj jeden negatívny aspekt. Americký index Nasdaq od 31. októbra 2024 vzrástol o viac ako 40 percent. Priemerný ukazovateľ P/E v tomto indexe je 46,85, čo znamená, že akcie sú veľmi drahé z fundamentálneho hľadiska. Aj preto ikonický investor Warren Buffett pokračoval aj v treťom štvrťroku v predaji akcií.
Na akciovom trhu naozaj nie sú k dispozícii lacné tituly. Pokiaľ budeme realistickí a predpokladáme, že index Nasdaq do konca roka pridá ďalších 10 percent, teda zhruba 2-tisíc bodov, dosiahne ročné zhodnotenie približne 60 percent. Vzhľadom na to, že americká ekonomika rástla len o 3 percentá a inde vo svete sa rast nevyvíjal lepšie, sú trhy skutočne prehriate – a Trumpovo zvolenie tento stav môže ešte posilniť.
Kamala Harrisová bola kandidátkou Európy?
Kto rozhodne nemal zo zvolenia Donalda Trumpa radosť, boli európske akciové indexy, ktoré oslabili o percento či dve. To samo osebe nie je výrazný prepad, ale v porovnaní so silným rastom amerických akcií ukazuje, že európske trhy neboli Trumpovým zvolením nadšené, čo zrejme znamená, že by pre nich bol prijateľnejší demokratický kandidát.
Pred voľbami sa v mainstreamových médiách často objavovali analýzy varujúce, že Trumpova vláda by pre Európu znamenala ekonomické nevýhody. Často sa spomínal problém možného zavedenia amerických ciel na európsky tovar. Pre Európu je navyše veľkou témou riešenie vojny na Ukrajine.
V Trumpovom myslení je Ukrajina európskym problémom, ktorý by si Európa mala vyriešiť sama. Lenže Európa nemá na takéto riešenie peniaze. Práve financovanie Ukrajiny sa stalo poslednou kvapkou vedúcou k rozpadu nemeckej vládnej koalície. Keby zostal v prezidentskom úrade demokratický kandidát, došlo by síce aj k útlmu podpory Ukrajiny, ale postupne a pomalšie.
Vojna na Ukrajine má silný vplyv na európske akciové trhy. Tento vplyv je síce nepriamy, ale veľmi reálny. Vysoké výdavky na Ukrajinu vedú k vysokým štátnym schodkom a tým aj k rastu dlhu. Štátne dlhy nie sú ničím iným ako odloženými daňami, ktoré sa jedného dňa budú musieť zaplatiť. Vyššie dane sa potom prejavia v nižšej ziskovosti európskych firiem.
Budú všetci kupovať americké akcie a predávať európske?
A práve tu leží najväčšie riziko pre Európu, o ktorom sa príliš nehovorí, ale na ktoré sa spolieha Trump pri riešení problémov amerických verejných financií. Prakticky ihneď po jeho zvolení sa prejavil jav, ktorý by sa, bohužiaľ, mohol v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch alebo dokonca rokoch opakovať – silný rast amerických trhov oproti stagnácii alebo poklesu európskych.
Tento trend sa bude pravdepodobne postupom času zrýchľovať, pretože investori môžu dávať prednosť americkým akciám pred európskymi, ak veria v priaznivejšiu budúcnosť amerických firiem pod Trumpovou administratívou ako pod politikou Európskej únie. Tento posun nie je záležitosťou intradenného obchodovania, ale dlhodobejším trendom. Kto dôveruje viac Trumpovej administratíve ako ľavicovo-etatistickým politikám Európskej únie, môže začať preferovať americké akcie pred európskymi.
To však neznamená, že v Európe neexistujú spoločnosti, ktorým Trumpovo znovuzvolenie prinieslo výhody. Ako zaujímavý príklad možno uviesť spoločnosť Viridien (predtým CGG), ktorá sa zaoberá geologickým prieskumom. Hoci je zaťažená vysokým dlhom, ktorý jej akcie zrazil na minimum, za posledný mesiac posilnili akcie firmy Viridien o viac ako 23 percent, čo sa ešte akcelerovalo po Trumpovom zvolení.
Trump totiž uviedol, že po jeho nástupe do úradu sa otvorí v USA každý deň jeden nový vrt. Aby sa tento záväzok mohol naplniť, budú musieť americké spoločnosti masívne investovať do geológie, a práve z týchto investícií by mala francúzska spoločnosť Viridien ťažiť. Zatiaľ čo americké akcie po Trumpovom zvolení všeobecne rástli, rast európskych bol výraznejší iba u niekoľkých firiem, ktoré môžu priamo ťažiť z Trumpovej politiky.
Fed znížil svoje sadzby podľa očakávania
Zasadnutie Fedu bolo pre voľby preložené z tradičnej stredy na štvrtok. Najhorší scenár, keď by Fed musel upokojovať trhy po páde americkej burzy, sa našťastie nenaplnil, a tak nebolo nutné znížiť úrokové sadzby viac ako o očakávaných 25 bázických bodov.
Šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell sa zdržal akýchkoľvek prognóz do budúcnosti a výsledok volieb príliš nekomentoval. Na otázku novinárov, či by zvažoval rezignáciu, ak by naňho bol vyvíjaný politický tlak, Powell odpovedal, že nie. Zdôraznil, že chce dokončiť svoj mandát predsedu Fedu, ktorý mu vyprší v máji 2026.
Vzťah medzi Trumpom a Powellom je a zrejme aj bude komplikovaný. Všeobecne sa očakáva, že Trumpove opatrenia budú proinflačné, najmä ak bude pokračovať v rovnakej politike ako počas predchádzajúceho mandátu. Ďalej sa predpokladá, že Trump sa bude usilovať o slabší dolár na podporu amerických exportérov.
Powell tak bude čeliť tlaku na rýchlejšie znižovanie úrokových sadzieb, ale môže sa brániť tým, že Fed má zostať vo svojej činnosti apolitický a primárne zaistiť cenovú stabilitu. Powell môže voliť postupné znižovanie sadzieb, napríklad o 25 bázických bodov za štvrťrok, čím môže Trumpove plány na ekonomický rozvoj USA pribrzdiť.
Záver: Čo sledovať v týždni
Investori budú pozorne sledovať, či eufória z Trumpovho znovuzvolenia opadne, alebo, naopak, zosilnie. Je dôležité mať na pamäti, že Trump oficiálne prevezme úrad až 21. januára 2025 a dovtedy sa môže veľa zmeniť. Vývoj eufórie na trhoch bude do značnej miery závisieť od Trumpovej komunikácie.
Ak bude denne prinášať pozitívne správy o svojich plánoch, môže sa eufória udržať. Nevýhodou tohto prístupu však je, že by mohol sľúbiť viac, než je možné splniť. Alternatívne by mohol byť ohľadom svojich plánov zdržanlivejší, čo by mohlo viesť k rýchlejšiemu vytriezveniu trhov a rastu skepsy ohľadom riešenia amerického dlhu. Na druhej strane by Trump mohol svoje pozitívne prekvapenie nechať až po inaugurácii.
Tento týždeň trhom hrozí rýchle vytriezvenie, najmä v stredu, keď sa zverejnia dáta o inflácii v USA za október. Indikátor Truflation, ktorý zbiera dáta v reálnom čase, naznačuje, že inflácia v Spojených štátoch od septembra opäť mierne rastie. Uvidíme, či túto tendenciu potvrdí aj oficiálna štatistika.