Tak predbehli nás už tí Rumuni alebo nie?

Určite ste sa už stretli s tvrdením, že Rumunsko predbehlo Slovensko v hospodárskom produkte na hlavu. Rumunsko naozaj zaznamenalo viditeľný ekonomický rast. Zároveň je „Tatranský tiger“ už nejaký ten rok vegánom.

Ale predsa je v tomto porovnaní háčik. Ak ste takéto porovnanie videli v serióznom zdroji, bolo uvedené, že ide o porovnanie v „parite kúpnej sily“, teda PPP (Purchasing Power Parity). Ekonomická výkonnosť sa meria v hrubom domácom produkte – HDP. Zjednodušene je HDP suma vyprodukovaných tovarov a služieb v ekonomike za rok vyjadrená v peniazoch. Veľkosť ekonomík môžeme porovnať pomerom ich HDP. Jednoduché.

Alebo aj nie. S nominálnym porovnaním HDP sú spojené dva problémy. Prvý sa týka meny. Porovnať HDP euro-Slovenska a koruno-Česka môžeme pomocou výmenných kurzov. Lenže ak ČNB zmení úrokovú sadzbu, trh takmer okamžite zareaguje skokovou zmenou kurzu koruny voči euru. Tým sa skokovo zmení pomer HDP Česka a Slovenska. Znamená to, že česká ekonomika je zrazu menej alebo viac výkonná ako slovenská? Intenzita výroby škodoviek ani plzní sa predsa nezmenila.

Druhý problém sa týka cenových hladín. Predstavme si dve krajiny, každá s HDP 100 eur. V jednej stojí maslo dve eurá a v druhej štyri. Jedna ekonomika má teda veľkosť 50 masiel a druhá len 25. Sú tieto ekonomiky rovnako veľké?

Preto vznikla aj štatistika HDP meraného cez PPP. Vzniká tak, že sa vypočíta fiktívny výmenný kurz medzi krajinami, založený na porovnaní cien spotrebných košov v týchto krajinách. Ak by krajiny zo spomínaného príkladu spotrebovávali iba maslo, ich PPP kurz by bol 2.

Meranie ekonomiky cez PPP by nám malo lepšie ukazovať, ako robí ekonomika domácich obyvateľov bohatých, respektíve chudobných. Prečo teda vždy nepoužívať meranie cez PPP? Nuž, nebola by to ekonómia, keby sa aj s týmto nespájalo niekoľko problémov.

Odlišné spotrebné koše

Prvý je metodologický. Dávať do pomeru dva čisto maslové spotrebné koše by bolo jednoduché. Lenže naše reálne spotrebné koše obsahujú obrovské množstvo rôznych tovarov a služieb. Štatistika od OECD používa kôš s troma tisícmi tovarových položiek, 30 povolaniami vo verejnej správe, 200 druhmi výrobných zariadení a 7 druhmi budov. Lenže ako z toho zostaviť spotrebný kôš reprezentujúci rovnako dobre Indiu aj USA?

Spotrebné koše v týchto krajinách sú úplne odlišné, od potravín, cez autá až po domy a cesty. Akýkoľvek výsledný kôš nebude dobre reprezentovať ani jednu krajinu. A to nehovoríme o položkách, ktoré nemajú cenovku v obchode. Ako porovnať ceny verejného školstva?

Jedným z týchto problémov trpia aj slovenské štatistiky. Dôležitým vstupom do spotrebných košov je totiž nájomné. Lenže aké nájomné, keď 90 percent Slovákov býva, na rozdiel napríklad od Nemcov, vo vlastnom? Preto sa v štatistikách pracuje s fikciou „imputovaného nájomného“, ktoré sa vyvíja od cien nehnuteľností. Metodologická zmena rátania tohto nájomného v roku 2019 následne skokovo zmenila porovnanie cez PPP práve pre Slovensko.

Podobne ako výmenný kurz ovplyvňuje bežné HDP, tak PPP HDP zase ovplyvňuje inflácia. Vezmime si krajinu, kde veľkú časť produkcie tvorí výroba áut na export. Ich predajnú cenu určujú svetové trhy a je nezávislá od národnej inflácie. Nárast národnej inflácie povedie k zhoršeniu PPP HDP (obyvatelia si z HDP kúpia menej), no „reálna“ produkcia ekonomiky meraná počtom vyrobených áut sa nezmenila.

Výpovednosť štatistiky

Limitovaná výpovednosť PPP štatistík nie je len záležitosť Slovenska. Keď sa pozrieme na rebríček krajín, na prvý pohľad vidíme viacero anomálií. Napríklad Írsko v PPP vychádza štvrté najbohatšie na svete, skoro dvakrát bohatšie na obyvateľa ako Švédsko a o 50 percent bohatšie ako Švajčiarsko. Juhoamerická Guyana je v PPP bohatšia ako Nemecko, Kazachstan zase bohatší ako Bulharsko a len tesne pod Slovenskom.

Ale aj pri dokonale vyrátanom spotrebnom koši by PPP malo svoje výpovedné limity. Jeho pointou je domáca úroveň. Ak by ste však chceli porovnať to, že obyvateľ ktorej krajiny si vie skôr dovoliť dovolenku na Havaji, tehlu zlata, liečbu na švajčiarskej klinike či výnos satelitu na orbitu od SpaceX, tak sú vám štatistiky PPP úplne na nič. Musíte použiť staré dobré nominálne hodnoty prerátané cez trhové menové kurzy.

Ani jeden spôsob porovnávania HDP nie je apriori „dobrý“, alebo „zlý“. Treba jeho použitie však priznať a byť si vedomý jeho limitácií a kontextu, v ktorom ho používate. Takže, ako je to s porovnaním slovenskej a rumunskej ekonomiky, si môžete pozrieť na dvoch priložených grafoch.