Čurillovci nestíhali korupciu?

Novinár a autor mnohých kníh Marek Vagovič vydal knihu s názvom Čurillovci: Policajti v prvej línii boja s mafiou, ktorá popisuje pôsobenie momentálne trestne stíhaných policajtov NAKA. Kniha obsahuje tvrdenia čurillovcov o ich detstve, nástupe do Policajného zboru a pracovných skúsenostiach.

Vagovič uvádza, že kniha je mediálnou odpoveďou na očierňovanie čurillovcov zo strany politikov a vysvetľuje ich trestné stíhania z ich perspektívy. Trestne stíhaní policajti sú v nej vykresľovaní podľa svojich vlastných tvrdení ako tí správni a hodnotovo neústupní bojovníci s mafiou.

Na snímke Marek Vagovič počas konferencie Korupcia v eurofondoch, ktorú zorganizovalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v Bratislave 23. júna 2022. Foto: Dano Veselský/ TASR

Za všetko hovorí vyjadrenie Ladislava Koteka, ktorý sa v knihe mal vyjadriť o Jánovi Čurillovi, že ak by mal dôkazy, tak by zavrel aj vlastnú matku. Týmto príkladom chcel demonštrovať silnú náklonnosť Čurillu k dodržiavaniu zákona.

Momentálne čelí táto skupina policajtov trestnému stíhaniu pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa, keďže mali podľa obžaloby účelovo manipulovať svedkami a trestnými spismi tak, aby mohli nezákonne stíhať iné osoby.

Čurillovci hovoria o všadeprítomnej korupcii

Vagovič policajtov popisuje ako hrdinov, ktorí sa z ťažkých podmienok vypracovali vlastnou prácou na vysoké pozície, pričom v ceste im stáli všadeprítomná korupcia a ignorácia zákonnosti.

Napriek klasickej mediálnej obhajobe obvinených v knižnej podobe, za pozornosť stoja viaceré popisované momenty zo života čurillovcov, ktoré ukazujú ich vedomosti o korupcii aj v policajných radoch. A ich ignorácia či neochota stíhať ju tak, ako to zákon prikazuje každému policajtovi.

Marek Vagovič uvádza, že čurillovci mu opisovali korupciu a klientelizmus už pri prijímacom konaní na policajnú akadémiu či právnickú fakultu. Vyslovene hovorí o finančných protihodnotách, ak sa chceli do týchto inštitúcií dostať.

Pri tomto tvrdení je zaujímavé, že je koncipované tak, akoby sa bez úplatku nebolo možné dostať do akadémie či na právnickú fakultu. To však potom rovnako naznačuje, že aj sami čurillovci museli uplácať, aby vôbec mohli dosiahnuť dané vzdelanie, o ktorom tvrdia, že bolo podmienené finančnou protihodnotou.

Túto skutočnosť Vagovič zopakoval aj v inom rozhovore, pričom v ňom dokonca hovoril o tom, ako čurillovci videli korupciu aj na obvodných oddeleniach či pri výkone služby poriadkového policajta. Ich kolegovia vraj s nimi nechceli slúžiť, lebo čurillovci boli príliš čestní na branie úplatkov a chceli „zastavovať drahé autá“, čím Vagovič zrejme narážal na ich snahu stíhať miestnych podnikateľov.

Čurillovci mali na korupciu upozorňovať z pozície policajtov už od začiatkov svojej kariéry, a preto neboli v kolektíve obľúbení. Takto rozsiahlo vykresľovaná a všadeprítomná korupcia v radoch policajtov je skutočne zaujímavý jav. Nie preto, že sa to nemohlo diať, ale preto, že ju čurillovci ako policajti nestíhali.

Policajt je povinný stíhať každý trestný čin

Zákon o Policajnom zbore priamo určuje povinnosť každého policajta odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov. Z vyjadrení čurillovcov v knihe je zrejmé, že vedeli o masívnej korupcii, a to dokonca aj vo vlastných radoch.

Policajt je v zmysle zákona rovnako povinný vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo ak je dôvodné podozrenie z ich páchania. Pod služobným zákrokom sa nemusí rozumieť iba okamžité zadržanie osoby, ale môže ísť aj o bezprostredné sledovanie páchateľa trestnej činnosti alebo zahájenie operatívno-pátracej činnosti.

Čurillovci tak mali začať trestné stíhania voči konkrétnym osobám, keďže tvrdili, že boli svedkami všadeprítomných úplatkov. Nič z toho sa však nestalo. Nie je známe žiadne trestné stíhanie podnikateľov korupčne prepojených na políciu či oznámenia čurillovcov na Úrad inšpekčnej služby voči skorumpovaným policajtom.

Podľa knihy pôsobili dlhodobo v protiprávnom prostredí, no nič proti tomu nepodnikli. Nemôžu sa odvolávať ani na premlčanie trestnej činnosti z minulosti, ako v prípade údajnej korupcie na policajnej akadémii či v Policajnom zbore. Ohliadnuc od toho, že ako adepti na policajtov ju mali nahlásiť okamžite.

V tom čase platila úprava Trestného zákona, podľa ktorej boli premlčacie doby dlhšie ako v pri súčasnej novele. Prípadne mohli pri svojich vedomostiach začať trestné stíhanie vo veci a vyšetrovať aktuálne podozrenia z korupcie v týchto inštitúciách.

Trestným je neoznámenie aj nestíhanie trestného činu

Vedomosť čurillovcov o trestnej činnosti iných a jej nestíhanie je pritom trestným činom.

Neoznámenie trestného činu spácha ten, kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní. Ak ide o policajta, musí to oznámiť svojmu nadriadenému.

Ak ako policajti vedeli o trestnej činnosti a nestíhali ju, rovnako sa dopustili zneužívania právomocí verejného činiteľa. Teda trestného činu, z ktorého sú v súčasnosti obžalovaní. Toho sa dopustí verejný činiteľ, ktorý vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. Ukážkový príklad je policajt, ktorý vie o trestnej činnosti a nestíha ju.

V knihe teda čurillovci vlastnými slovami popisujú, ako porušovali zákon. Hoci sa snažia prezentovať ako elitní policajti, nestíhali korupciu, o ktorej zjavne vedeli. Ani ju nijako nehlásili kompetentným orgánom. Oba prípady nekonania sú jednoznačným porušením zákona.

Jednoducho pôsobili ako policajti v korupčnom prostredí a nevšímali si to. Je o to zarážajúcejšie, že ako právne vzdelané osoby sa snažia dnes toto svoje konanie vykresľovať ako prijateľné pôsobenie policajta, či dokonca ním obhajovať svoje súčasné trestné stíhania.

Ak sa všetko v tom čase dalo vybaviť iba za úplatky, ako to prezentuje kniha, je potom na mieste sa pýtať, ako sa vlastne čurillovci kariérne vypracovali. Podľa vyjadrení Vagoviča boli nepopulárni a kolegovia s nimi odmietali spolupracovať. Taký policajt v systéme nemá reálne možnosť pracovať tak, aby mal výsledky na povýšenie.

Podobné správanie mali čurillovci aj pri akcii Rozuzlenie

Čurillovci pritom podobnú absenciu vyšetrovania trestnej činnosti, o ktorej mali vedomosti, ukázali aj nedávno. Stalo sa tak pri ich udelení ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorú im ako vtedajší prokurátor špeciálnej prokuratúry udelil Matúš Harkabus.

Na snímke bývalý prokurátor Matúš Harkabus . Foto: Jaroslav Novák/TASR

Prokurátor Harkabus tak urobil preto, lebo čurillovci pred ním prezentovali konkrétne podozrenia z trestnej činnosti, a niektorí už vypovedali ako svedkovia. Ich oznámenia sa mali týkať ich zistení, ktoré vyplynuli z ich práce v kauze Rozuzlenie.

V rámci tejto akcie boli obvinení Vladimír Pčolinský a Michal Aláč, ako aj Peter Košč a iní. Tí sa mali ako zločinecká skupina podľa vyšetrovateľov NAKA podieľať na diskreditácii svedkov v iných veľkých kauzách, ako aj na diskreditácii vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu. V súčasnosti už v tejto kauze nie je nikto obvinený.

Čurillovci podávali trestné oznámenie ako bežní občania namiesto toho, aby vyšetrovali podozrenia z trestnej činnosti z pozície policajtov. Hoci sa neskôr ich podozrenia v tejto kauze ukázali ako neopodstatnené, sporné bolo ich rozhodnutie nekonať v zmysle ich služobných právomocí.

Samotní čurillovci spolu s bývalým policajným prezidentom Štefanom Hamranom v závere krstu knihy hovorili o knihe ako o ich obhajobe.

Bývalý prezident Policajného zboru Štefan Hamran počas tlačovej konferencie v Bratislave 15. marca 2023. Foto: Dano Veselský/ TASR

Vzhľadom na obsah knihy je pomerne raritné, aby sa osoba presvedčená o svojej nevine verejne obhajovala inou trestnou činnosťou.

Marek Vagovič pri svojej knihe uviedol, že sa čitateľ môže oboznámiť s charakterom stíhaných policajtov od ich začiatkov v polícii.

V kontexte daných priznaní policajtov o vedomostiach a nestíhaní korupcie, je to pomerne trefné konštatovanie.