Šéf stavebných podnikateľov Kováčik: Výstavba zdražie, ovplyvní to aj transakčná daň

Výstavba nájomných bytov, na ktoré zostáva päťpercentná sadzba DPH, podľa neho na Slovensku značne zaostáva za potrebami. Novozavedená transakčná daň bude v cene stavebných prác zahrnutá niekoľkokrát vzhľadom na ich subdodávateľov na niekoľkých úrovniach.

Okrem očakávaných vplyvoch vládneho balíka v stavebníctve a na podnikanie sa v rozhovore dočítate aj o tom, prečo sa domáci stavebný sektor dlhodobo prepadá. Šéf profesijnej organizácie zamestnávateľov v stavebníctve priblížil podmienky v odvetví, vyjadril sa aj k plánom vlády rozostavať Slovensko či k zmenám stavebných pravidiel.

Vládne opatrenia na zlepšenie stavu verejných financií vyvolali kritiku aj medzi zamestnávateľmi. Ako ste ich prijali v stavebníctve?

Potrebu riešiť deficit verejných financií a ich konsolidáciu vnímame ako veľmi potrebnú. Na druhej strane schválený konsolidačný balíček vnímame s veľkými výhradami, lebo rieši predovšetkým alebo takmer výhradne príjmovú stránku a nerieši efektívnosť nákladov štátu.

Navyše už niekoľko rokov sú priorizované spotrebné výdavky štátu pred investíciami, a to považujeme za nesprávne, lebo týmto smerom cesta úspešného Slovenska nevedie. Máme s tým veľký problém, pretože už dnes majú podnikatelia náklady na vysoké ceny energií a práce, pričom daňové a odvodové zaťaženie miezd patrí k najvyšším v Európskej únii.

Slovenský priemysel alebo podnikatelia sa z tohto dôvodu stávajú nekonkurencieschopní a to nie je dobrá správa. My stavbári nie sme výnimkou, vnímame to veľmi negatívne. Napriek všetkým vyhláseniam, ktoré mala nová vláda v uplynulom roku aj v programovom vyhlásení, ako ide rozinvestovať Slovensko, zatiaľ sa tak nedeje. Verejné zákazky majú v tomto roku naďalej klesajúcu tendenciu.

Základná sadzba dane z pridanej hodnoty sa zvýši na 23 percent, vrátane stavebných prác. Aký vplyv to bude mať na výstavbu bytov?

Touto sadzbou bude zaťažená aj bytová výstavba do vlastníctva, obnova bytových a rodinných domov. Tak vysoké daňové zaťaženie bytovej výstavby nemá žiaden z okolitých štátov. A ešte viac sme si zvýšili cenu bývania. Vláda nakoniec prijala možno aj pod tlakom Európskej únie päťpercentnú DPH na všetky nájomné byty, ale ich výstavba na Slovensku zďaleka nie je rozbehnutá tak, ako by občania a trh potrebovali. Tvorí a aj v najbližších rokoch bude tvoriť malé percento trhu bývania. Očakávali sme oživenie bytovej výstavby už v roku 2024, neskôr od roku 2025, ale pravdepodobne sa opäť odkladá. 

Ako sa to prejaví na cenách, záujme o bývanie?

V prípade občanov opravy, údržba bytového fondu sa zdražia, nové byty takisto. Výnimka sú nájomné byty. Pokiaľ ide o developerov, vyššia DPH bude na výstupe. Sekundárne sa to prejaví aj na vyšších nákladoch. 

Najväčšiu pozornosť vyvolala nová transakčná daň z bankových platieb pre firmy a podnikateľov. Čo na to hovoríte?

Hodnotíme to ako veľmi nešťastné, nesystémové opatrenie, ktoré v Európskej únii nemá obdobu. Maďarsko, ktoré bolo brané za príklad, je iný prípad. Tam transakčné poplatky síce sú, ale sú kompenzované výrazne nižšou daňou z príjmov právnických osôb z podnikania na úrovni deväť percent. Tento poplatok najviac zaťaží tých, ktorí majú väčší počet malých transakcií. 

V stavebníctve je celý reťazec subdodávateľov na niekoľkých úrovniach a kým dôjdeme k záverečným transakciám investorovi, peniaze sa štyri-, päť- aj šesťkrát otočia a každý odvedie transakčnú daň. V cene stavebných prác bude niekoľkokrát započítaná, od výrobcov materiálov cez špeciálnych dodávateľov či ich poddodávateľov. 

Budú sa stavebné firmy snažiť tomu vyhnúť?

To nie je možné. Proste sa zvýšia náklady stavebných prác. 

Môže sa ich časť presunúť do sivej ekonomiky?

To si nemyslím. Klesne záujem o výstavbu, ale ten bude mať iný dôvod. Absolútne klesne bytová výstavba. Zdražia sa náklady na výstavbu. Štát si ich pri svojich zákazkách zaplatí sám sebe. Mestá, obce, kraje zaplatia vyššie náklady štátu.

Na perspektívu podnikania na Slovensku bude mať dopad nielen toto, ale aj celkové vyššie daňovo-odvodové zaťaženie. Máme jasné signály o tom, nie je to iba konsolidačný balíček, ale aj právna neistota v stavebnej legislatíve a zámeroch do budúcnosti. Neistoty výrazne spôsobujú to, že podnikatelia svoju výstavbu brzdia, odkladajú rozhodnutia.

Uvažujú presunúť svoje aktivity do zahraničia?

Celkom isto to s tým súvisí. U nás vo zväze sú členovia aj projektanti, máme takpovediac z prvej ruky, že sa odkladajú podpisy zmlúv na inžinierske a projektové činnosti, rozpracované projekty sa brzdia. Viacerí investori sa ani netaja tým, že pôjdu niekam inam. Je to dôsledok práve ekonomicko-právnej neistoty, aké budú podmienky podnikania na Slovensku.

Nerobí sa tiež dosť, aby sme mali dostatok kvalifikovanej pracovnej sily najmä v priemysle, veď sme a budeme primárne priemyselná krajina. Napriek tomu štatistiky jasne hovoria o tom, že zo slovenských stredných a vysokých škôl odchádza viac absolventov s humanitným vzdelaním než technickým. To všetko znižuje atraktivitu Slovenska pre podnikanie. My stavbári to cítime medzi prvými, lebo vidíme, ako sa projekty odkladajú. 

Môžu sa väčšie problémy premietnuť aj do konkurzov stavebných firiem?

Neočakávam, že by zvýšenie nákladov v jednotkách percent malo spôsobiť dramatické situácie, napríklad konkurzy. Ale atraktivita podnikania na Slovensku sa jednoznačne znižuje, rovnako ako objem výkonov v stavebníctve. 

V okolitých štátoch, hlavne v Českej republike, je práce v stavebníctve dosť. Česko je nám historicky blízke, aj stavebné trhy boli a sú dodnes pomerne veľmi prepojené. Stavebné firmy, ktoré na Slovensku cítia komplikácie pre menej zákaziek, idú do Českej republiky. Niektoré slovenské stavebné firmy ju pred niekoľkými rokmi brali ako doplnkový trh a teraz majú v Česku väčší obrat ako na Slovensku.

Stavebná produkcia na Slovensku dlhodobo klesá. Čím si vysvetľujete, že sa nedarí stavebníctvo naštartovať?

Stavebníctvo kontinuálne klesá od rokov 2016, 2017. Krivky sú možno pol roka do plusu, ale minimálneho. Krivka je dlhodobo klesajúca s výkonmi stavebníctva, keď ich očistíme o infláciu, ešte sme nedosiahli rok 2016. Sme o 20 percent pod jeho úrovňou v absolútnych výkonoch. S tým klesá aj podiel stavebníctva na HDP Slovenska.

Prečo je to tak?

Je to kombinácia faktorov v troch hlavných segmentoch - verejná, podnikateľská a bytová výstavba. Vo verejnej výstavbe je situácia najhoršia, hlavne práce na dopravnej infraštruktúre sa neustále prepadávajú. Je to preto, lebo sa nedarí naštartovať dostatok nových projektov.

V podstate dobiehajú projekty, ktoré boli pripravené v minulosti, ale je minimum nových projektov, ktoré by prešli všetkými etapami prípravy. Je to zložitý proces. Nie je dostatok pripravených projektov, ktoré majú stavebné povolenie, takže reálne nie je v podstate čo stavať. 

Začalo sa to už za ministra dopravy Árpáda Érseka (2016 až 2020), vtedy bola veľmi utlmená príprava nových projektov najmä na severe Slovenska. Ani za ministra Andreja Doležala (2020 až 2023) sa to veľmi nezlepšilo. Síce určili nové priority projektov cestnej a železničnej infraštruktúry, ale nenasledovala fyzická príprava nových projektov. V súčasnosti sa situácia začala zlepšovať, ale dynamika je nedostatočná. 

Súčasná vláda po nástupe pred viac ako rokom si dala za jednu z hlavných priorít rozostavať Slovensko. Ako sa jej darí aj novému vedeniu ministerstva dopravy napĺňať tento zámer?

Vláda prevzala podľa stavu prípravy stavieb nie veľmi utešenú situáciu. Podarilo sa jej aj s naším aktívnym prispením prijať zákon o strategických investíciách, ktorý vnímame ako dobrý krok k tomu, aby sa urýchlili, obmedzili byrokratické a administratívne neproduktívne procesy v povoľovaní a prerokovávaní stavieb.

S tým sa musí viazať skutočná vecná a odborná príprava stavieb, aby projektanti dostali od investorských organizácií ako Železnice SR, Slovenská správa ciest, Národná diaľničná spoločnosť viac zadaní jednotlivých projektov. Výrazne zvýšený objem prác však projektanti zatiaľ nemajú.

Vláda už schválila viaceré projekty, najmä diaľničné a železničné, za strategické investície. To má zrýchliť ich prípravu, povoľovanie, čo nejaký čas potrvá.

Pokiaľ nie sú spracované a riadne pripomienkované projektové dokumentácie pre jednotlivé stupne, nemáme do schvaľovacieho procesu čo dať. Musíme najprv vyprojektovať, to tiež nie je jednoduchý proces. Je to tvorivá činnosť, v mnohých prípadoch v náročnom prostredí či geológie, vzťahov, v urbanizovanom prostredí, kde je veľa sietí.

Projektovanie sa dá urýchliť väčším rozsahom digitalizácie práce, ale nedá sa urýchliť tvorivý proces tým, že namaľujem prvé riešenie, ktoré mi napadne. Treba veľmi veľa vzájomne súvisiacich vecí odborne vyriešiť, a to nejaký čas trvá. Nemáme pripravené projektové dokumentácie či už na EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), územné konanie, stavebné konanie. Tie by sa mohli podľa zákona o strategických investíciách v zrýchlenom procese prerokovať.

Pôvodne schválený zákon o výstavbe číslo 201 z roku 2022, ktorého účinnosť je posunutá o rok do 1. apríla 2025, má napokon nahradiť nový stavebný zákon. Súhlasíte s tým, alebo máte výhrady?

Považujeme to naďalej za nešťastné riešenie a schválený zákon 201 za „mŕtvo narodené dieťa“. Zákon máme už dva roky schválený, ale s takmer istotou sa už nedostane do účinnosti. Návrh nového stavebného zákona vnímame ako politické rozhodnutie.

Zákon o výstavbe 201 schválený v roku 2022 naďalej vnímame ako moderný stavebný zákon, ktorý predbehol svoju dobu. Plynulo nadväzoval na zákon o územnom plánovaní (je účinný od apríla tohto roka), je relatívne revolučný, významne upravuje pravidlá hry pre všetkých účastníkov investičného procesu v príprave územia a rozhodovaní. Je dobre, že sa ten zákon podarilo do účinnosti dostať. 

Prečo bol problém so zákonom o výstavbe?

Významne menil organizáciu stavebných úradov, povinnosti a pôsobnosť ďalších orgánov a úradov.

Pôvodne mali prejsť stavebné úrady z obcí, miest späť do právomoci štátu. Bol aj to jeden z dôvodov, prečo účinnosť tohto zákona stopli?

Je to jeden z hlavných dôvodov. Vnímame aj rozumieme, že to bolo politické rozhodnutie a prvostupňové stavebné úrady teda zostávajú v mestách a obciach. O tom vedieme pomerne významnú debatu, za splnenia akých podmienok môžu stavebné úrady dobre fungovať. Sú krajiny, kde sú fungujúce prvostupňové stavebné úrady v obciach. Tam však, čo na Slovensku nemáme, prebehla reorganizácia samospráv.

Samosprávy tam nie sú tak rozdrobené ako u nás, s čím súvisia obrovské administratívne náklady na samosprávu a najmä nízka profesionalita. Stavebný úrad patrí k najťažším úradom, lebo treba veľmi odborne rozhodovať. Nemôžeme mať na počet obyvateľov také množstvo stavebných úradov. Je to absolútne neefektívne, spôsobuje to nekvalitu, svojvôľu rozhodovania, termínové prieťahy a ďalšie problémy. 

Nateraz však zostávajú v mestách a obciach.

Keby stavebné úrady boli pod samosprávami, ale najväčší stavebný úrad by bol v sídle okresu, s tým by sme súhlasili. Mal by primeranú veľkosť, profesionalitu a vtedy už nie je také dôležité, kto ho spravuje. Pokiaľ má stavebný úrad dvoch pracovníkov na skrátený alebo čiastočný pracovný úväzok, nemôžeme očakávať profesionálny prístup. 

Negatívne skúsenosti viedli k tomu, prečo vrátiť túto kompetenciu späť na štát, lebo sme na to na Slovensku ešte nedozreli. Takže, stavebné úrady na samosprávach fungovať môžu, ale musí tomu predchádzať reforma verejnej správy z dôvodu jej celkovej neefektívnosti. Jedným z veľkých problémov Slovenska sú veľké náklady na štátnu a verejnú správu, lebo máme veľmi rozdrobené riadenie od štátu po poslednú obec.

Čo ste navrhovali k novému stavebnému zákonu?

Naša hlavná zásadná pripomienka bola tá, či je nutný nový stavebný zákon a tým jeho príprava a prerokovávanie od začiatku. Čas prerokovať všetky podrobnosti a najmä procesné väzby bol nedostatočný, keďže sa zákon pripravuje odznova. Je to aj veľký nápor na odbornú prácu. Naši kolegovia sa museli počas celého leta venovať stavebnému zákonu, aby to bolo dobre.

Príprava zákona zväz zaťažila aj ekonomicky. Niektorým odborníkom sme čas nad pripomienkovaním a oponentúrou návrhu zákona zaplatiť museli, stálo nás to niekoľko tisíc eur.

Druhý problém súvisí so stabilitou podnikateľského prostredia. Investori to veľmi citlivo vnímajú, keďže je to kľúčový zákon k povoľovaniu stavieb. Signál, ktorý štát vyslal súkromným investorom, bol mimoriadne negatívny. Boli mimoriadne zneistení postupom, že štát najprv odložil účinnosť už schváleného zákona a následne oznámil prípravu úplne nového zákona.

Bolo nevyhnutné začať pripravovať úplne nový návrh zákona?

Naďalej zastávame pozíciu, že to nebolo nevyhnutné, ale akceptujeme politické rozhodnutie. Považujeme ho však za nešťastné. Negatívne sa odráža v podnikateľskom prostredí tým, že znižuje atraktívnosť Slovenska pre investície.

V podstate od roku 2022 nevieme, podľa čoho sa bude povoľovať, za akých podmienok pôjdeme v roku 2025 a ďalej. Trvá neistota, ako to na Slovensku bude so stavebnými konaniami a povoleniami. Nejasná je aj situácia s posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Malo byť integrované konanie, ale vyzerá to, že nebude. 

V komunikácii medzi ministerstvami dopravy a životného prostredia, ktoré ako hlavní aktéri by sa mali dohodnúť na koordinovaných integrovaných postupoch, stavebných konaniach a konaniach EIA, vnímame rezervy.

Môže sa stať, že miesto zrýchlenia sa bude všetko predlžovať, odkladať?

To ukáže aplikačná prax. Nebude sa to dať povedať na jednotlivom konkrétnom príklade, lebo je to komplikovaný proces. Do akej miery zdržanie spôsobili nepripravenosť projektu, administratívny systém alebo vplyvy konkurentov a iných, ktorí chcú progres skomplikovať námietkami, pripomienkami. Dá sa to vyhodnotiť niekoľko rokov spätne, čo sa stalo. Povoľovacie procesy vyžadujú integráciu prístupov viacerých ministerstiev.

Slovensko patrí v dĺžke povoľovacích procesov k premiantom v negatívnom zmysle. Trvajú extrémne dlho a keďže nový návrh zákona nie je tak ambiciózny, odborná verejnosť neočakáva, že by sa získanie stavebného povolenia týmto novým zákonom významne skrátilo. Urýchlenie očakávame pri strategických štátnych zákazkách na základe zákona o strategických investíciách, ale čo všetky ostatné investície?

Zákon o strategických investíciách má pomôcť najväčším projektom. 

Urýchli strategické zákazky, budú to len najväčšie, ktoré vláda prehlási za strategické, všetky ostatné pôjdu klasickým spôsobom. Potrebujeme významne urýchliť aj súkromné investície, aby firmy nedostávali stavebné povolenie po štyroch rokoch, ale po štyroch mesiacoch, ako je to v iných krajinách. Získať stavebné povolenie na bežnú bytovku, ani nie v Bratislave, ale v okresnom meste, trvá päť až sedem rokov. Len územné konanie neveľkého projektu riešime v menšom meste na severnom Slovensku už tri roky. 

K dlhodobým problémom patrí aj verejné obstarávanie stavebných prác. Pomôžu zmeny v zákone o verejnom obstarávaní, ktoré sú účinné od augusta tohto roka?

Verejné obstarávanie je regulované právom Európskej únie. Menšie podlimitné zákazky je možné upravovať na národnej úrovni, tieto pravidlá sa uvoľňujú za účelom urýchlenia, zvyšujú sa kompetencie verejných investorov. Ide najmä o menšie zákazky obcí, miest, krajov, napríklad na opravy, údržbu. 

Veľké nadlimitné zákazky nad 50 miliónov eur, napríklad na výstavbu diaľnic, sa urýchliť alebo zjednodušiť veľmi nedajú. V tomto prípade sme podriadení právu EÚ, ktoré má svoje pravidlá. Je dôležité, aby si to aj investori, obstarávatelia uvedomovali, že tie pravidlá dodržiavať treba, a to aj vtedy, keď sú projekty financované zo štátneho rozpočtu a nie z eurofondov.

Právo EÚ sa vzťahuje bez ohľadu na to, z čoho sú financované. Zákon o verejnom obstarávaní teda musí byť v súlade s európskymi pravidlami. Spätne môže dostať štát pokutu, pokiaľ by nedodržiaval európske pravidlá. To treba mať na pamäti.

V stavebníctve je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v rôznych profesiách. Aká je aktuálna situácia?

Vnímame veľké ohrozenie ľudských zdrojov do budúcnosti v celom priemysle, ale predovšetkým v stavebníctve. Technológie sa dramaticky menia, nastupuje digitalizácia, automatizácia, robotizácia aj v pozemnom stavebníctve. Nemáme na to pripravených ľudí, ešte ako tak technikov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie. U remeselníkov, stredných odborných pracovníkov sa situácia rýchlo zhoršuje. 

Napríklad európska smernica o energetickej efektívnosti výslovne uvádza: „Členské štáty zavedú opatrenia a financovanie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť dostatok pracovnej sily s primeranou úrovňou zručností zodpovedajúcou potrebám v stavebnom sektore.“

Štát, žiaľ, v tom nerobí nič a my na dobrovoľnej báze inovujeme, dopĺňame učebné programy na stredných odborných školách a tiež sme pripravili doškoľovacie kurzy pre pracovníkov v stavebníctve. Štát to žiadnym spôsobom nepodporuje.

V súčasnosti v zásade platí, že si to má zaplatiť sám zamestnanec alebo živnostník cez osobné vzdelávacie účty. Márne kompetentným úradníkom vysvetľujeme, že takto to nebude fungovať, pretože chýba motivácia. Aby sa živnostník uživil, pracuje v nadčasoch, nemôže vypadnúť z práce na dva týždne, aby išiel na školenie. Nik mu nepreplatí ušlú mzdu a najmä nezíska tým žiadnu konkurenčnú výhodu, lebo štát pri obnove budov žiadnym spôsobom nebonifikuje zvýšenie kvalifikácie.

Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA., po nedávnom opätovnom zvolení bude vo funkcii pokračovať aj nasledujúce štyri roky. Je absolventom Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline a Vysokej školy ekonómie a managementu v Prahe. V minulosti pôsobil ako podpredseda predstavenstva a investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, predtým bol predsedom predstavenstva spoločnosti Inžinierske stavby Košice. Viac rokov zastával aj funkciu viceprezidenta ZSPS.