Dve témy z posledných rokov svojím významom zatienili obvyklú agendu mainstreamu. V oboch išlo o život a smrť a tiež o veľké peniaze. Najprv sa médiá s gustom zhostili covidovej kampane, ktorú následne vystriedala kampaň okolo vojny na Ukrajine.
Médiá hlavného prúdu fungujú predvídateľne. Je to dané rutinnou prevádzkou, keď sa editori upnú na nejakú tému, ktorá sa najprv spracuje spravodajsky, potom sa angažovane okomentuje a následne sa rozkecáva do stratena, kým sa zunuje a nahradí inou témou. Jednotlivé kampane, akési seriály na pokračovanie, obstaráva tím stále rovnakých hovoriacich hláv, ktoré vymývajú hlavy tiež stále rovnakému publiku.
Ak sa obzrieme do minulosti, zistíme, že po témach, ktoré odzneli, zostali skôr otázky ako odpovede. Tomu, čo týždne, mesiace a niekedy aj roky zamestnávalo verejnosť, chýba záverečná reflexia. Nie je záujem vracať sa k tomu, čo sa autoritatívne tvrdilo a nepreukázalo, ani k tomu, čo sa vášnivo vyvracalo a následne potvrdilo. Vyčerpanie z vyčerpávajúceho blábolenia prekryje všetko povedané, a čo sa z mainstreamu naplavilo do vymytých hláv, to v nich už zostane.