Keď sa smrť zunuje. Vymyté hlavy, predsudky a cynizmus

Médiá hlavného prúdu fungujú predvídateľne. Je to dané rutinnou prevádzkou, keď sa editori upnú na nejakú tému, ktorá sa najprv spracuje spravodajsky, potom sa angažovane okomentuje a následne sa rozkecáva do stratena, kým sa zunuje a nahradí inou témou. Jednotlivé kampane, akési seriály na pokračovanie, obstaráva tím stále rovnakých hovoriacich hláv, ktoré vymývajú hlavy tiež stále rovnakému publiku.

Ak sa obzrieme do minulosti, zistíme, že po témach, ktoré odzneli, zostali skôr otázky ako odpovede. Tomu, čo týždne, mesiace a niekedy aj roky zamestnávalo verejnosť, chýba záverečná reflexia. Nie je záujem vracať sa k tomu, čo sa autoritatívne tvrdilo a nepreukázalo, ani k tomu, čo sa vášnivo vyvracalo a následne potvrdilo. Vyčerpanie z vyčerpávajúceho blábolenia prekryje všetko povedané, a čo sa z mainstreamu naplavilo do vymytých hláv, to v nich už zostane.

Bežné kampane, keď si médiá vytipujú politika, z ktorého urobia monštrum, vychádzajú v ústrety ľuďom, ktorí majú potrebu niekoho si zoškliviť, na niekoho si odpľuť, nad niekým sa povyšovať. Ambíciou médií je nakresliť na zvolenú obeť terč. Nezáleží na tom, či sa jej to stane osudným alebo či prežije, podstatná je sledovanosť, vyplývajúca z potreby nenávidieť. Mainstream nerieši paradox, že terč zaručuje obeti publicitu a negatívnu reklamu, ktorá je na nezaplatenie. Dôležité je osloviť oslovených. Na tých, ktorí sa k nenávisti nepridajú, nezáleží.

Dve témy z posledných rokov svojím významom zatienili obvyklú agendu mainstreamu, avšak bez toho, aby tým bola ovplyvnená mediálna rutina. V oboch prípadoch išlo o život a smrť a v oboch prípadoch tiež o veľké peniaze. Najprv sa médiá s gustom zhostili kampane okolo covidovej pandémie, ktorú následne vystriedala kampaň okolo vojny na Ukrajine.

V tom prvom prípade sa už mainstreamu smrť zunovala. Morbídny seriál štatistík, koľko ľudí je nakazených a koľko ich zomrelo, sa opozeral. Podobne publikum prestal baviť hon na pochybovačov o bezpečnosti experimentálnych chemikálií, vydávaných za vakcíny. Z médií sa potichu vytratili covidové celebrity s patentom na rozum, avšak bez toho, aby ich nahradili odborníci, ktorí sa nenechali zmanipulovať oficiálnou covidovou propagandou. Nezodpovedané zostalo, kto covidovú epidémiu zavinil, kto na nej zarobil, alebo koľko ľudí ešte zomrie na covidové očkovanie. Covid sa prosto zunoval. Téma nepriťahuje a kto má vo vymytej hlave naplavené netopiere a zázračné injekcie, tomu tam už zostanú.

Nie je prekvapujúce, že pandémia sa skončila v deň, keď médiá hlavného prúdu dostali novú hračku - vojnu na Ukrajine. S vpádom Ruska na Ukrajinu paralelne vpadli do médií hlavného prúdu provojnoví aktivisti, ktorí vystriedali opozeraných covidových aktivistov. Mainstream, ako je jeho zvykom, si hneď na začiatku vybral stranu, ktorej bude fanúšikom, a rozhodol, kto bude nepriateľom. Tomu prispôsobil spravodajstvo, v ktorom bolo želanie trvale otcom myšlienky. Experti sa predháňali v optimistickom vykresľovaní vojenských úspechov Ukrajincov a posmešne glosovali vyhliadky Ruska.

Médiá boli fascinované vojnou do takej miery, že celkom rezignovali na ľudskosť, na súcit s ľuďmi, ktorí boli zabíjaní či mrzačení. Ako v každej vojne, prvá zomrela pravda, ktorá galantne prenechala miesto propagande. Potom už v rôznych obmenách statočne umierali za vlasť tí naši, dobrí, a zaslúžene boli pobíjaní tí zlí. Akonáhle sa určí, čo je dobro a čo je zlo, otvorí sa v médiách priestor vykresľovať vojnu ako adrenalínovú zábavu. Filmuje sa, ako vojaci zajatým nepriateľom prestreľujú kolená, a akceptuje sa, že sa neberú rukojemníci. O ostreľovačoch sa píše ako o poľovníkoch na love, ktorí sa chvália svojimi úlovkami. Referuje sa o tom, ako drony dobíjajú ranených, a na oplátku sa popravujú zajatí operátori dronov. S profesionálnym zaujatím sa opisuje, čo s ľuďmi, ktorí sú v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, robí kazetová munícia alebo termobarická bomba.

Lenže keď sú mŕtvych státisíce, niet už publikum čím zaujať. A keď sa začnú ukazovať mapy, ako tí naši dostávajú na frak, smrť už nepriťahuje. Aj tí mrzáci sa nám zunujú a náš mainstream sa uspokojí so starým dobrým antibabišom, ktorého na Slovensku škandalózne nepovažujú za eštébaka. O Ukrajine sa prestane hovoriť. Vo vymytých hlavách, samozrejme, zostane príslušná náplava predsudkov a cynizmu. Asi sa s tým nedá nič robiť, mainstream takto funguje. Je to však odporné.

Článok pôvodne vyšiel v Rádio Universum, v ktorom má Ivan Hoffman pravidelnú pondelkovú glosu v rubrike Politikos. Vychádza so súhlasom redakcie a autora. Všetky práva vyhradené.