Matej Gašparovič

V nedeľu rozvírili spravodajskú hladinu informácie o údajnom telefonáte novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom. Priniesli ju najväčšie americké médiá. Kremeľ informáciu neskôr dementoval.

Nech už to s Trumpovým pokusom o telefonát s Putinom bolo akokoľvek, nastal jeden zásadný posun. Novozvolený americký prezident zjavne chce komunikovať aj s ruským prezidentom, napokon, sľúbil to svojim voličom.

Nóvum nebolo len v tom, čo sa stalo, ale aj v tom, čo sa nestalo. Po zámeroch Trumpa komunikovať s ruským lídrom nenasledovalo žiadne hysterické obvinenie zo zrady, morálneho nihilizmu ani kolaborácie s údajnými „fašistami“, ako sme na to boli doteraz zvyknutí.

Iste, zatiaľ to nie je žiaden posun, ktorý by nás priblížil k mieru. Príležitosti na mier sme v minulosti premeškali a dnes ho už nie je možné uzavrieť bez veľkých ukrajinských územných strát. Ťažko si napríklad predstaviť, že by bol Putin ochotný rokovať bez toho, aby mu druhá strana neprisľúbila celý Donbas, čiže aj jeho cca 15-percentnú časť, ktorú ešte nedobyl. Má na to totiž karty – ak by toto územie nezískal pri rokovaniach, s veľkou pravdepodobnosťou ho získa najbližší rok, aj za cenu veľkých a zbytočných strát na oboch stranách.