Na začiatku sa film vyvíjal dobre. Sledujeme Vatikán v celej monumentálnej nádhere – mimoriadne prostredie, v ktorom ľudský um a viera vytvorili niečo neuveriteľné. Skvelý režisér Edward Berger však túto krásu dávkuje precízne.
Nenechá sa ňou strhnúť ako Paolo Sorrentino vo svojom seriálovom opuse o výstrednom pápežovi, keď kladie estetiku prostredia do priameho kontrastu k vädnúcim telám kardinálov a dielo sa stáva formálnym cvičením.
Ocitáme sa v spálni mŕtveho pápeža. Kto bude jeho nástupcom?
Príbeh sledujeme očami kardinála Thomasa Lawrenca, organizátora voľby. Otázky okolo osobnosti hlavy Cirkvi a tým aj jej smerovania na najbližšie roky rozdeľuje zbor kardinálov. Je tu konzervatívna a liberálna frakcia a kardináli zastupujúci krajiny, v ktorých sa (na rozdiel od Európy), počet veriacich geometricky rozrastá a ktorí sa, logicky, hlásia o slovo.
Konzervatívna frakcia je autormi automaticky odpísaná, je jasné na čej strane sú. Voľba hlavy Cirkvi je bojom, hľadaním kompromisu a umením možného. Že to pripomína politickú rétoriku? Cirkev, okrem iného, je aj veľkou organizáciou a práve dvojjedinosť jej fungovania – zastupovania myšlienky a jej prevedenie do života spoločnosti je absolútne fascinujúcou témou. Mohla by byť aj v tomto diele, ale tvorcovia sa viac sústredili na jej svetský aspekt. Ten by som zhrnula do vety – Nech nasledujeme akékoľvek veľké posolstvo, sme len slabí ľudia.
Ani kardinálom sa ľudské slabosti nevyhnú, napokon, prečo by to malo byť inak. Ale ešte aj v týchto chvíľach som z diela cítila určitý étos hľadania – ako spravovať a smerovať Cirkev riadenú nedokonalými ľuďmi? Kardinál Lawrence stojí pred mnohými otázkami a dilemami a favoriti jeden po druhom vypadávajú, pretože ich život nebol bez pokleskov.
Uzavretý priestor a boj o rozhodnutie, na ktoré čaká veľká časť planéty, sú mimoriadne vhodnými dramatickými prostriedkami. Desiatky mužov sa uzavreli pred svetom, aby sa sústredili na výber, tlak zvonka je však zrejmý. Európa už nie je len kresťanská, vo svete nevládne pokoj, a Katolícka cirkev bude (je) postavená pred veľké rozhodnutia.
Toto je majestátny príbeh, v silnom prostredí so zaujímavými hrdinami. Čo viac by si mohli tvorcovia priať. Zdá sa, že to nestačí. Všetko príde vyriešiť neznámy charizmatický kardinál s jemnými črtami. Všetky otázky a rozhodnutia sú odrazu jednoduché a jasné. Naozaj?
Obrazne povedané: Zaujímavé a mimoriadne suroviny zabalili do podoby hamburgera a sú servírované na papierovej podložke.
Je to veľká škoda, pretože niektoré otázky, ktoré film tematizoval, sú naliehavé a oprávnené – je pravdou, že od začiatku podsúval jedinú správnu cestu, ale vcelku násilne. Nezdôrazňoval transcendentnú zložku celého procesu, ale práve jej ľudskú podstatu, a to všetko by (s prižmúrením oka) bolo prijateľné.
Zjednodušenie komplexných problémov do reklamne jednoduchých floskúl je však neodpustiteľné. Film to posúva medzi bežné spotrebné thrillery, ktoré sú zručne nakrútené a prinášajú pár instantných múdrostí. Atribúty Katolíckej cirkvi, dokonca jej najvyššie symboly, boli použité, aby sa rozprával banálny príbeh.
Je to protikatolícka propaganda? Neschopnosť vidieť závažné problémy v celej ich komplexnosti a riešiť ich v zložitom a štruktúrovanom dialógu sledujeme v celej spoločnosti a všade na svete, politiku nevynímajúc. Prečo by nás to malo prekvapiť vo filme?