Nechajme však filozofické nuansy bokom – v každom prípade je tento smer spätý s americkou hegemóniou vo svete. Táto americká moc stojí na viacerých pilieroch: od vojenského cez technologický, univerzitný až po ekonomickú moc, ktorú symbolizuje americký dolár.

Všetky tieto piliere sa postupom času nahlodávajú a zvolenie Donalda Trumpa úpadok americkej ríše len potvrdzuje. Trump na to reaguje snahou pretvoriť americkú ríšu späť na americký národ, ktorý bude mocný a silný, ale už nebude uplatňovať neobmedzenú vládu. Ide o pomalý ústup z pozícií, ktoré si Amerika vydobyla po druhej svetovej vojne a dnes sú už neudržateľné. Ako teda Donald Trump plánuje udržať, zachrániť alebo pretvoriť americký dolár?

Pomalá dedolarizácia sveta

Hegemónia dolára spočíva v jeho postavení hlavnej meny v zahraničnom obchode. Keď chce nejaká krajina exportovať svoj tovar do sveta, bez amerického dolára to ide ťažko. Symbolom tejto nadvlády dolára je napríklad cena ropy, ktorá je kótovaná v dolároch. Pretože mnohé krajiny potrebujú ropu, musia nakupovať americké doláre. Ich nákup prebieha hlavne formou nákupu amerických dlhopisov.

Americký štátny dlh dosahuje 36 biliónov dolárov. Zadlženie USA voči doláru je 122 percent. Američanom však výška dlhu nemusí prekážať, kým si americký dolár udržuje svoju hegemóniu. Vďaka nutnosti obchodovať v dolároch je dlhodobý dopyt po tejto mene zaistený. Výsledkom je, že zvyšok sveta, ktorý doláre nakupuje, tak financuje Spojeným štátom ich luxusný životný štandard.

Táto situácia sa však mnohým veľmociam nepáči. Konkurenti sa dlhodobo snažia nájsť riešenie, ale systém je stále veľmi silne zaistený. Zbaviť sa amerického dolára nie je jednoduché. Jeho podiel v rezervách centrálnych bánk už niekoľko rokov klesá. V roku 2001 tvoril dolár 73 percent svetových devízových rezerv, dnes dosahuje asi 58 percent.

Zlom nastal, keď USA začali uplatňovať princíp rozšírenia svojho práva na všetky ekonomické transakcie v dolároch. Typickým príkladom môže byť napríklad poskytnutie úplatku v dolároch alebo finančné operácie s diktátorskými režimami. Americká justícia sa tak stala nástrojom ekonomickej vojny. Veľmi ilustratívny príklad uplatnenia tejto moci predstavuje súdny proces s manažérom francúzskej firmy Alstom. Čoraz viac krajín a vplyvných ľudí sa začína cítiť ohrozených, keď používajú dolár.

Ďalším krokom k dedolarizácii boli sankcie proti Rusku. Tie sa príliš neosvedčili, pretože Rusi zväčša dokázali nájsť spôsoby, ako sa so sankciami vyrovnať. Odpojenie od systému SWIFT bolo dovtedy formou sankcie, ktorú nikto neprežil – Rusku sa to však podarilo.

Krajina medveďa nielenže dokázala obísť mnohé sankcie, ale začala aj aktívne pracovať na dedolarizácii svojho exportu. Obchody medzi Ruskom a Čínou sa teraz uskutočňujú vo vzájomných menách. Rusko predáva ropu Indii za indické rupie. Čína podľa vzoru Ruska ponúkla Saudskej Arábii nákup ropy v čínskych jüanoch.

Zatiaľ ide o prvé lastovičky, čo stále neohrozuje dolár v jeho dominantnej pozícii. Bola by však chyba usudzovať, že je dolár „mŕtvy“. Nie je, ale je na pomalom ústupe. Nedávne stretnutie krajín BRICS ukázalo silnú vôľu rozšíriť vzájomný obchod v lokálnych menách. Opäť však pôjde o dlhodobý proces, ktorý len veľmi pomaly nahlodáva silu dolára. Skutočnosť, že sa tieto pokusy o alternatívu voči doláru dostávajú do praxe, je známkou oslabenia USA. Pred dvadsiatimi rokmi by si nikto nedovolil spochybniť moc dolára.

Tieto záležitosti sú všeobecne známe. Trump, ale aj napríklad Elon Musk si uvedomujú problém oslabujúceho dolára. Čo teda môže Trump urobiť a aké sú vyhliadky pre americký dolár počas jeho mandátu?

Je Fed žaba na prameni?

Nerobme rovnakú chybu ako mnohí analytici a komentátori, ktorí predpokladajú, že Trump bude vykonávať rovnakú ekonomickú politiku ako v prvom funkčnom období. Je totiž veľký pragmatik a rozhoduje sa vždy podľa aktuálnych okolností.

Situácia dnes rozhodne nie je rovnaká ako pred ôsmimi rokmi. Vtedy mala Amerika problém s nízkym rastom HDP a verejný dlh nebol taký vysoký. Pripomeňme, že Trump chcel počas prvého obdobia problém dlhu riešiť, ale to sa mu nepodarilo. Vysoký rozpočtový schodok mu teraz bude komplikovať situáciu.

Plánované zníženie daní nebude také rozsiahle, ako sľuboval, pretože americká vláda si výpadok príjmov nebude môcť hneď dovoliť. Trump bude podnikanie síce verbálne podporovať, ale spočiatku to budú skôr prísľuby. Nemožno očakávať ani okamžité zavedenie plošných ciel – pri niektorých produktoch k tomu možno dôjde, ale Trump si uvedomuje, že plošné zvýšenie ciel by mohlo vyvolať návrat inflácie. A to určite nechce, pretože ľudia ho zvolili s vidinou nižšej inflácie v nadchádzajúcich rokoch.

Z toho všetkého vyplýva, že Trump naozaj nemá veľa priestoru na riešenie ekonomických problémov. Nemali by sme sa nechať zmiasť eufóriou. Ekonomické problémy Ameriky sú zložité a Trump má teda jedinú možnosť, ako sa situáciu pokúsiť riešiť – tlačiť na americký Fed, aby mu išiel čo najviac na ruku. To nebude ľahké.

Jednak už teraz panuje veľká osobná animozita medzi šéfom Fedu a Trumpom, ktorý neváha Jeroma Powella označovať za nekompetentného človeka a tvrdí, že jeho prácu by sám zvládol lepšie. Trump spolu s Elonom Muskom uvažujú o možnej náhrade za Powella. Často sa skloňujú mená Ron Paul (ktorý však vzhľadom na svoj vek nie je ideálnym kandidátom) alebo jeho syn, republikánsky senátor Rand Paul.

Obaja sú dlhoročnými kritikmi amerického Fedu a ich vymenovanie by znamenalo zásadnú zmenu v prístupe k americkej menovej politike. Powellov mandát sa končí v máji roku 2026. Je nepravdepodobné, že by ho Trump vo funkcii potvrdil, čo Powellovi uvoľňuje ruky. Na poslednej tlačovej konferencii jasne uviedol, že neodstúpi, aj keby ho Trump o to požiadal. Americký prezident má síce možnosť Powella odvolať, ale išlo by o komplikovaný a zdĺhavý proces.

Nakoniec bude pre obe strany pravdepodobne jednoduchšie počkať do konca Powellovho mandátu.
Otázkou je, aká menová politika by Trumpovi vyhovovala. Sadzby sú stále vysoké vzhľadom na inflačné očakávania, čo dáva priestor na ich zníženie. Tento priestor je však obmedzený, pretože je potrebné nastaviť primeranú výšku úrokových sadzieb. Nikto nechce príliš vysoké sadzby, ale ani príliš nízke, pretože práve extrémne nízke sadzby prispeli k inflačnej vlne.

Hrozí USA japonizácia ekonomiky?

Hlavným problémom je americký rozpočtový deficit, ktorý je aktuálny a nákladný na obsluhu. Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že Trump bude tlačiť na Fed, aby čo najskôr uvoľnil svoju politiku a znížil výnosy. Lenže ani americká centrálna banka nie je všemocná.

Môže rýchlo ovplyvniť výnosy na krátkodobých dlhopisoch, nie však na dlhodobých, kde sa prejavujú dlhodobé inflačné očakávania a očakávania budúcich štátnych deficitov. Tieto vyhliadky nie sú optimistické, a preto by Fed musel sadzby znižovať veľmi rýchlo.

V súvislosti s prebiehajúcou dedolarizáciou sveta je to však problém. Ak by výnosy rýchlo klesli, investori by nemali záujem americké dlhopisy kupovať, pretože by im nízke úrokové sadzby prinášali nízke výnosy. Nízke sadzby na amerických dlhopisoch by tak urýchlili proces dedolarizácie. Takúto horkú pilulku bude musieť nový prezident pravdepodobne prehltnúť.

Vysoký americký dlh si bude vyžadovať, aby výnosy z dlhopisov klesli na minimum, čo pripomína situáciu japonskej ekonomiky, kde už nie je prakticky možné úrokové sadzby zvýšiť. Najväčším rizikom Trumpovho mandátu je, že sa po štyroch rokoch americká ekonomika bude blížiť japonskej.

Tejto situácii by Spojené štáty mohli predísť, ak by sa Muskovi [v Trumpovej administratíve by mal viesť nové oddelenie pre efektivitu vlády, pozn. red.] podarilo radikálne zoškrtať štátne výdavky. Musk zatiaľ vo svojom živote uspel takmer vo všetkom, a ak by dokázal presadiť významné úspory v štátnom rozpočte, celý proces dedolarizácie by sa výrazne spomalil.