Jedno z najkrajších tatranských plies vyschlo. Aký je dôvod a kedy bude znova plné vody

Skalnaté pleso (1 751 m n. m.) sa nachádza uprostred typických morén v dolnom stupni Skalnatej doliny. Neďaleko jazera stojí dolná stanica visutej lanovky na Lomnický štít a zároveň horná stanica lanovky z Tatranskej Lomnice.

„Vysychanie uvedenej vodnej plochy je periodický jav, ktorý sa pravidelne opakuje. Pleso je prietočné a počas dlhšieho obdobia sucha prirodzene vyschne, pretože je závislé od zrážok. Druhým dôvodom sú antropické vplyvy. Ešte počas výstavby visutej lanovky na Skalnaté pleso došlo k narušeniu morény jazera a dochádza k únikom vody cez skalný nános,“ uviedol pre Štandard hydrológ Správy Tatranského národného parku Peter Štofko.

Pleso podľa neho zrejme vysychalo aj pred ľudskými zásahmi, avšak zrejme v menšej miere. „Je potrebné povedať, že aj povodie Skalnatého potoka je malé, takže jazero je veľmi závislé od zrážok,“ dodal Štofko. Znovu by sa naplnilo, ak by prišli trochu výdatnejšie dažde. Plné vody bude určite na jar, keď sa bude v Tatrách topiť sneh.

Vysychanie nie je len záležitosťou jesene. Môže sa tak stať aj počas leta. Stačí, ak menej prší. Naposledy pleso vyschlo v novembri 2021. V bezodtokovom jazere sa ryby nevyskytujú. Žijú tu len niektoré druhy zooplanktónu, ktoré sú však adaptované na občasné vysychanie stojatej vodnej plochy.

Plies, ktoré pravidelne vysychajú, je v Tatrách viac. „Väčšinou sú mimo chodníka. Skalnaté pleso je najznámejšie. Hlavne vďaka lanovke. Každý ho vidí, v každom ročnom období a môže porovnávať,“ doplnil bádateľ tatranských plies a bývalý pracovník Správy TANAP-u Pavol Král.

Podľa bádateľa nie je známe, aké boli hydrologické pomery v Skalnatom plese kedysi. Nevieme, či pred výstavbou lanovky taktiež vysychalo.

„Nie sú o tom záznamy. Predtým sa tam nerobili žiadne hydrologické merania. Nedokážeme preto povedať, či pleso bolo periodické a dokázalo vyschnúť a následne sa opäť naplniť. Neevidujeme ani zápisy o tom, v ktorom roku a v ktorom období roka v minulosti uschlo,“ konštatoval Král.

Potvrdzuje to aj Peter Štofko. Správa TANAP-u nemá dáta o tom, kedy jazero v minulosti stratilo vodu a znovu sa naplnilo. Hydrológ nepovažuje vyschnutie uvedeného plesa za niečo výnimočné. Za ostatných približne 90 rokov sa stalo už bežným javom.

Skalnaté pleso nepatrí k veľkým ani hlbokým vodným plochám. Má približne pol hektára a jeho hĺbka sa pohybuje do 1,5 metra. Je však turisticky atraktívne, keďže sa pri ňom nachádza stanica lanovky.

Práve skutočnosť, že viaceré plesá v Tatrách periodicky vznikajú a zanikajú, spôsobuje, že sa líšia počty spomínaných jazier v rôznych zdrojoch. V minulosti sa uvádzalo, že v Tatrách je približne 130 plies, z toho v Západných asi 30, zvyšok vo Vysokých Tatrách. V súčasnosti niektoré zdroje uvádzajú aj 200 plies. V tomto počte sú však zarátané aj tie, ktoré pravidelne vysychajú.

Podľa Pavla Krála dodnes nie je stanovená veľkosť plochy, ktorá určuje, čo je ešte pleso a čo už nie. Aj preto sa celkové odhady rôznia. „Plesá sa nanovo neobjavujú. Oni tam boli. Jazerá skôr zanikajú, a to už od poslednej doby ľadovej, kedy vznikli. Ich miznutie je zapríčinené zasypávaním morén, v prípade plies v pásme kosodreviny či pásme lesa ich koniec spôsobuje zarastanie,“ doplnil.

Skalnaté pleso je jedno z troch pôvodných jazier v Skalnatej doline, uvádza Ivan Bohuš v publikácii Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Okrem neho sa tu nachádza aj Skalnaté oko, a v minulosti sa na dne Lievikového kotla nad Skalnatou dolinou vyskytovalo aj Lievikové pleso vo výške 1 889 m n. m. Úplne však zaniklo ešte okolo roku 1880.