Sväté písmo stretávame počas bohoslužieb vo forme perikopy, čo môžeme voľne preložiť ako vystrihnuté časti, najstaršie zachované zoznamy perikop v kresťanskej bohoslužbe pochádzajú z Jeruzalema z 5. storočia.
Treba zdôrazniť, že ich súčasťou boli aj starozákonné texty, ktoré vždy čítali a počúvali na spôsob relekútry, čiže vo svetle Nového zákona. Kresťania totiž už od začiatku videli, že plný zmysel niektorým starozákonným obrazom dáva až Nový zákon – teda osoba Ježiša Krista, Božieho Syna.
Preto sa aj zaužívalo slovné spojenie starozákonné predobrazy. Ako príklad spomeňme potopu, ktorá mala v Starom zákone očistiť svet od skazených ľudí. Cirkev ju veľmi skoro vztiahla práve na skutočnosť svätého krstu, v ktorom je človek krstnou vodou obmytý a vyslobodený z moci hriechu a smrti.