Lívia Halmkan: Porno pozerajú čoraz mladšie deti, už aj na prvom stupni

Pamätám si na jednu školu, myslím, že išlo o tretiakov. Dievča doma priznalo, že sa v škole bojí chodiť na toaletu. Jej mama sa začala pýtať, čo sa deje, a vyšlo najavo, že chlapci postávajú pred dievčenskými záchodmi alebo vchádzajú dnu a snažia sa dievčatá fotografovať. Foťák vsunú pod dvierka kabínok, čo je veľmi rýchle a jednoduché.

Napadá mi aj ďalší prípad, ktorý mi rozprávala školská psychologička. Riešili sme školskú situáciu a ona spomenula príbeh mladej školáčky, približne piatačky, ktorá raz prespala u spolužiačky. Keď sa večer išla osprchovať, spolužiačka nečakane vbehla do kúpeľne a odfotila ju. Dievča ju prosilo, aby fotku zmazala, načo jej autorka fotky odpovedala, že to bol len žart a že ju vymaže. Obeť však neskôr začali kontaktovať cudzí ľudia s odkazmi: ‘Aha, mám túto fotku, pošli viac.‘

A tu sa už začína kolobeh vydierania obete.

Presne tak. To dievča nikomu nič nepovedalo. Postupne chodilo do školy čoraz smutnejšie, uzavretejšie a depresívnejšie, až kým z nej pravdu nevypáčili mama a školská psychologička. Chcem sa však pozastaviť pri dieťati, ktoré ju odfotilo. Nemám všetky detaily, ale je veľmi pravdepodobné, že aj ono samo bolo obeťou.

Takto to funguje?

Často áno, pretože obeť je vydieraná – či už výmenou za to, aby poslala viac svojich fotiek, alebo aby si zaobstarala fotky ďalšieho dieťaťa. Je to celá reťaz. Aby bolo to dievča kryté, alebo aby jej vydieranie prestalo, je možné, že sa rozhodla odfotiť svoju spolužiačku.

Aké je z takých situácií východisko? Predpokladám, že deti mlčia, pretože sa hanbia a boja zároveň.

Pri ôsmakoch a deviatakoch realizujeme legislatívne okienko, v ktorom im vysvetľujeme, že hoci sa možno sami už nevnímajú ako deti, zákon ich tak stále definuje. Ak sa odfotia a takúto fotografiu pošlú ďalej, v podstate tým vytvárajú a šíria detskú pornografiu, čo je závažný kriminálny čin.

V minulosti ste realizovali aj prieskumy medzi deťmi, keďže ste ich v rámci návštevy škôl stretli viac ako tisícku, s ktorou ste sa o téme pornografie rozprávali. Čo ukázali dáta?

Detí sme sa pýtali viaceré otázky, napríklad aj to, či im niekedy niekto poslal pornografický obsah. Polovica chlapcov odpovedala áno, ale nezisťovali sme, či bola obsahom konkrétne detská pornografia. Štvrtina našich respondentov sama rozposlala pornografický materiál. Išlo o prieskum v rokoch 2022 až 2023 u detí vo veku od 13 do 17 rokov.

Čiže sa stále rozprávame o maloletých deťoch.

Áno. Taktiež nám často volajú učiteľky z prvého stupňa, že v správaní ich žiakov niečo nie je v poriadku, no nie vždy vedia presne určiť, či môže byť dôvodom pozeranie porna, alebo je problémom niečo iné. Následne sa ja snažím zhodnotiť, čo by mohlo byť príčinou.

Pomenujme si zjavné indikátory, ktoré nám môžu napovedať, že dieťa má zrejme napozeraný sexuálne explicitný obsah.

Používajú napríklad veľmi vulgárny jazyk, ktorý obsahuje slang, aký nie je známy ani učiteľkám. Keď sa ich opýtam, aké konkrétne slová alebo frázy používajú a spomenú výrazy, ktoré sú typické pre porno, začínam mať podozrenie, odkiaľ vietor fúka. Stačí, že jeden žiak pozerá porno, pretože má napríklad staršieho brata a príde s novinkou nového slangu do triedy. Spolužiaci z toho majú veľkú zábavu a zvyšok triedy si ani nutne nemusí uvedomovať a vedieť význam toho, čo hovorí.

Ktoré sú typické slangy?

Napríklad pojem "gangbang", ktorý označuje hromadné znásilnenie. Ide o špecifický žáner. Používateľ si online vyberie kategóriu "gangbang" a okamžite sa mu zobrazia videá s obsahom hromadných znásilnení. V nedávnom podcaste The Exodus cry som počula, že momentálne je tiež veľmi populárny žáner, v ktorom muži sediaci v aute jazdia po ulici, zastavia ženu chodkyňu, zoberú ju do auta, hromadne ju znásilnia a následne ju vyhodia na cestu. Tento typ obsahu sa stal bežným žánrom, ktorý sa šíri.

Toto niekto naozaj pozerá?

Toto pozerajú aj deti, lebo sa k tomu vedia dostať. Predstavte si deväťročné dievča, ktoré sa dostane k takým videám a doteraz sa s ňou nikto nerozprával o sexe. Možno ani nevie, čo to je, alebo o tom len niečo počula. Zrazu príde k obsahu, na základe ktorého si normalizuje kruté sexuálne správanie väčšinou voči ženám. Keďže vieme, že marketing funguje a firmy zaň platia veľmi veľa peňazí, deti sú špongie, ktoré ho nasávajú. Nemusia si uvedomiť, čo sa učia.

Vieme, že malé deti sa na prvom stupni správajú sexuálne otvorene aj pred učiteľkami, pretože len opakujú niečo, čo niekde videli. Ešte nemajú mieru toho, čo by už malo byť výlučne súkromné. Opakujú slová a správanie, ktoré videli a ktoré si znormalizovali. Učiteľ ako dospelá osoba zrazu príde do triedy a vidí, že dvaja chlapci predstierajú oral.

Na druhom stupni sú už pornografia a sexualita viac tabuizované?

Na druhom stupni už deti prechádzajú pubertou a začínajú si byť vedomé, že niektoré správanie by mali skrývať, pretože vedia, že je sexuálne a intímne. To však neznamená, že k pornografii neprichádzajú. Z nášho prieskumu vieme, že tretina slovenských detí sleduje porno aspoň raz za týždeň aj častejšie. Až 90 percent našich respondentov už videlo pornografiu, pričom otázka bola, ako často si v poslednom roku vyhľadávali pornografický obsah. Tretina z nich odpovedala, že aspoň raz za týždeň a 15 percent, že niekoľkokrát do týždňa. Dáta ukazujú, že dievčatá pozerajú porno menej ako chlapci.

Prečo pozerajú chlapci porno častejšie?

Môj odhad je, že väčšina pornografie je vytváraná z pohľadu muža, čo často vedie k tomu, že sú ženy v týchto videách zobrazené veľmi degradujúco. Predpokladám, že tento obraz môže dievčatá buď odstrašiť, alebo uraziť. Aj chlapcov to môže, samozrejme, uraziť a odradiť, keďže aj oni majú nejaké svedomie a nechcú sa stotožniť s týmto spôsobom správania, no medzi nimi existuje väčší tlak na to, kto už čo videl, čo sa stáva akýmsi druhom súťaže. V našom prieskume sme sa dokonca pýtali chlapcov, či majú pocit, že by mali pozerať pornografiu.

A majú ten pocit?

30 percent chlapcov odpovedalo, že rozhodne nie, zvyšok odpovedí sa pohyboval v rôznych nuansách. 13 percent z opýtaných si myslí, že rozhodne áno, ďalší majú skôr kladný postoj, zatiaľ čo istá časť priznáva, že nad tým vôbec nepremýšľala. Tento výsledok naznačuje, že chlapci cítia silnejší tlak, aby boli „v obraze“ a aby neostali v tomto smere pozadu.

Čo sa týka druhostupniarov a stredoškolákov, tí už začínajú plánovať svoj sexuálny život a majú pocit, že musia byť pripravení. Vnímajú, že pornografia je niečo, čo ich môže pripraviť na reálny sexuálny život, aj keď nie vždy si uvedomujú, že takýto obsah môže byť skreslený. Majú dojem, že nemôžu byť úplne neinformovaní.

Ako argumentovať na to, že sledovanie porna ich reálne nepripraví na sexuálny život?

Paradox je, že deti začínajú pozerať pornografiu od jedenástich rokov a dosiahnu pocit, že sex musí prebiehať takto a takto, že musia splniť a, b aj c, zhruba v takom poradí. Ak je ešte pornografický obsah podfarbený správaním, ktoré im nie je vlastné, povedia si, aha, toto mi síce nie je vlastné, mne sa to veľmi nepáči, ale asi to má tak byť, veď ženy pritom ochkajú od slasti, toto je preto niečo, čo sa musím naučiť. Vidia v tom veľkú vedu, čo v nich vyvoláva úzkosť zo sexu a keďže majú úzkosť zo sexu, myslia si, že sa musia naučiť ešte viac.

Takže sledujú porno ešte viac. Aká je potom ozajstná realita?

Realita je taká, že tridsať percent mladých mužov trpí erektilnou dysfunkciou, takže sex majú len vtedy, ak sa im to vôbec podarí. Aj dievčatá pozerajú porno z dôvodu, aby vedeli, ako obšťastniť chlapca, ako sa pri tom tváriť, čo a ako majú zažívať.

Takže porno priemysel mladým kompletne vybrakuje ich vlastné sexuálne prežívanie?

Presne tak, porno priemysel robí to, že mladým ľuďom úplne vybieli ich vlastné preferencie, ich vlastné fantázie a naordinuje im presný recept. Práve preto sa mladým v triede snažíme vysvetliť, že každý z nás sme unikát, každému sa zobudí sexuálny pud vo veku 12 až 14 rokov a každému sa zapnú vlastné erotické fantázie. Tie si však necháme ukradnúť porno priemyslom alebo sa nimi zneistíme, či sú dostatočne dobré a hodné nášho partnera. Mladých sa snažíme znova povzbudiť v tom, že ich vlastné fantázie, bez toho, aby pozerali porno, sú úplne dostatočné k tomu, aby mohli sexuálne žiť.

Ak tvrdíte, že sa sexuálna predstava či túžba zrodí okolo dvanásteho roku, kedy je vhodný čas s deťmi tému intimity otvoriť? Mnoho manželov sa nevie o intimite rozprávať ani medzi sebou a je pre nich o to nepredstaviteľnejšie o niečom podobnom hovoriť svojmu maloletému dieťaťu.

Úplne základným krokom prevencie k tomu, aby dieťa nepodľahlo pornografii, je vytvoriť v ňom pozitívny a zdravý obraz o sexualite. Ak dieťa vyrastá s presvedčením, že sexualita je prirodzená, krásna a súčasťou rešpektujúceho a úctivého vzťahu, bude oveľa ťažšie, aby ho pornografia ovládla. Ak sa s ňou dieťa stretne, dokáže ju rozpoznať ako niečo, čo je dehonestujúce a nesúvisiace s tým, čo považuje za správne. V takom prípade sa pornografia stane niečím, čo ho uráža a nebude mať dôvod sa k nej vracať. Aj keď sexuálny pud môže byť silný a pornografia stále lákavá, dieťa bude mať väčšiu schopnosť jej odolať. Problémom však je, že mnoho rodičov nevie, ako tento krásny a zdravý obraz o sexualite odovzdať.

Napriek tomu, že ako pár vedú pekný a zdravý sexuálny život?

To by mal byť úplný základ. Nemusím deťom rozoberať detaily svojho osobného sexuálneho života, ale už malým deťom môžem vysvetliť, ako vznikajú deti a čo znamená sexualita. Môžem im povedať, že je to niečo krásne a príjemné, ale zároveň veľmi osobné a patrí to len medzi mňa a ocka. Môžem im objasniť, že by ma urážalo, ak by sa ocko podelil o svoju sexuálnu túžbu s inými ženami, či už ide o reálny svet, alebo obrazovku. Takto im ukážem, že sexualita je predovšetkým vyjadrením lásky medzi dvoma ľuďmi, ktorých to spája, a tiež niečo, čo sa má odohrávať v rešpekte a intimite, nie v akejkoľvek verejnej alebo neúctivej podobe.

Keď deťom podáme priveľmi krásny obraz o sexualite, nie je na mieste báť sa toho, že budú chcieť zažiť niečo také veľmi krásne a príjemné príliš skoro?

Áno, je to veľmi dobrý argument. Často sa ma na to pýtajú aj rodičia, no môj názor je, že aj keď je dieťa sexuálna bytosť už od útleho veku, jeho sexualita nie je ešte aktívna alebo záujmová, pokiaľ neprejde pubertou. Niektoré deti sú zvedavé viac, iné menej, ale pre väčšinu z nich to nie je téma, ktorá by ich aktuálne zaujímala. Téma sexuality sa skutočne dostáva do popredia až s nástupom puberty, okolo dvanásteho roku a neskôr. Keď deti reagujú slovami "fuj, aj moji rodičia to robia", je to úplne prirodzené.

Ako rodičia môžeme povedať, áno, teraz sa ti to zdá fuj, pretože si ešte dieťa, ale keď vyrastieš, zmeníš názor. To je v poriadku. Nemyslím si, že deti budú chcieť mať húfne sex len preto, že rozumejú tomu, že sexualita je prirodzená, dobrá a patrí do rešpektujúceho vzťahu.

Takže cestou nie je ani im sexuálny život vyslovene zakazovať?

Som presvedčená o tom, že sa to zakazovať jednoducho nedá. Ak budeme dospievajúcim zakazovať a prikazovať, či majú alebo nemajú a ako majú mať sex, nebude to platiť. Myslím, že každý tínedžer sa bude správať podľa toho, ako uzná za vhodné. Môžeme im ukázať dôvody, prečo je lepšie počkať na správneho partnera, čo si vyžaduje diskusiu a nie jednu. Zároveň im tiež poskytnúť realistický pohľad na to, aké výhody, ale aj nevýhody môže mať sexuálne žitie až s partnerom, s ktorým sa sľúbia na celý život. Medzi kresťanmi možno zdôrazňujeme len výhody, ako keby tam neboli vôbec žiadne riziká.

Pýtali ste sa detí v prieskume aj to, ako sa prvýkrát dostali do kontaktu s pornom?

Áno, len 14 percent si ho vyhľadalo samé. Porno priemysel si naše deti nájde. Totiž, 40 percent z nich odpovedalo, že porno našli cez reklamu, v časopise, na internete, jednoducho to na nich niekde vyskočilo. Cez živú osobu sa k pornu dostalo 41 respondentov. Rodičovský online zámok by preto mal byť povinnosťou alebo aspoň dobrou praxou a samozrejmosťou. Avšak, ani na to by som sa výlučne nespoliehala. Rozhovor s dieťaťom je taktiež dôležitý prvok. Ide o súčinnosť oboch častí. Ďalšou témou je dobrá prevencia. Ak bude mať dieťa pocit, že nie je osamelé, že má bohatý spoločenský život, o to menej sa bude utiekať k podobným obsahom.

Posúva sa hranica sledovania pornografie do čoraz mladších vekových kategórií?

V Tlakovom hrnci sme začali so strednými školami, neskôr nás začali volať na základné školy, najprv k ôsmakom a deviatakom. Minulý rok nás už početne volali k šiestakom a piatakom. K týmto deťom sme však dovtedy nemali pripravený program, takže sme sa zamerali na ich rodičov. Od tohto septembra 2024 nás však volajú aj na prvý stupeň, takže áno, vidím, že nás začínajú volať stále k mladším deťom. Na Slovensku sa tento trend posúva, a to hovorím len o horizonte posledných piatich rokov.

Na druhej strane, táto skutočnosť už nie je známa len mne v Tlakovom hrnci, ale aj mnohým rodičom a odborníkom a konečne sa začíname pomaly mobilizovať. Existuje omnoho viac podcastov a článkov, ktoré upozorňujú na to, že naše deti pozerajú porno a že to nie je v poriadku. Aj keď sa o tomto probléme hovorí viac, na legislatívnej úrovni sa zatiaľ nerobí dostatok konkrétnych krokov.

Čo by ste považovali za nevyhnutné, možno dokonca legislatívne kľúčové, čo by mohlo účinne prispieť k zlepšeniu situácie?

Myslím si, že by bolo veľmi užitočné, ak by sme prijali zákon, ktorý by vyžadoval, aby každá verejná Wi-Fi sieť, od škôl, knižníc, cez stanice až po kaviarne, mala nainštalované filtre, ktoré blokujú neprimeraný obsah. Nie som odborník na politiku, ani ju nesledujem, preto sa mi ťažko niečo konkrétne odporúča politikom, no verím, že tento krok by výrazne pomohol znížiť riziko, že deti budú vystavené nevhodnému obsahu. Z tried totiž vieme, že väčšina detí pozerá porno v škole počas prestávky. Ďalším dôležitým opatrením by bolo, aby každý rodič nainštaloval rodičovské zámky na zariadeniach svojich detí. Hoci to ešte nie je komplexné riešenie, je to určite krok správnym smerom.

Dlhé roky ste žili v Anglicku, aká je legislatívna situácia v blokovaní nevhodného obsahu tam?

Zákon v Anglicku sa mi páči. Telekomunikačné firmy, keď dodávajú routery do domácností, majú automaticky vyblokovaný pornografický obsah. Keďže však ide aj o slobodu prejavu a slobodný prístup k informáciám, dospelý človek, ktorý chce napriek tomu pozerať porno, musí ísť do nastavení svojho routera a urobiť krok k odblokovaniu a povoleniu. V Anglicku je paradigma trochu vymenená. Vy musíte urobiť krok k odblokovaniu, aby ste sa dostali k pornu, na Slovensku naopak – musíte urobiť krok k jeho zablokovaniu. Tým netvrdím, že deti v Anglicku nemajú problém s pornografiou, pretože tak ako aj u nás, mnoho detí používa svoje dáta.

Čo identifikujete ako problém nárastu sledovania pornografie u detí?

Túto prácu robíme šesť rokov a Tlakový hrniec sme založili na začiatku pandémie. Môžem s istotou povedať, že samotný zákaz vychádzania mal výrazný vplyv na zhoršenie situácie. Počas tohto obdobia sme zaznamenali obrovský nárast detí, ktoré boli doma a trávili oveľa viac času na internete bez kontroly. Dnes začíname žať ovocie toho, čo tam robili. Online priestor sa ukázal byť jedným z hlavných katalyzátorov týchto problémov, aj keď je ťažké povedať, či bol jediný.

Druhá vec je bežná paradigma, ktorú v spoločnosti máme. Dieťa ide do školy a automaticky dostáva telefón. V posledných mesiacoch pociťujem rastúcu frustráciu z toho, že sa nad tým, čo dieťa na internete môže nájsť, dostatočne nezamýšľame. Áno, môžem svojmu dieťaťu dať telefón, aby som ho mohla kontaktovať, keď bude na krúžku, ale tým mu zároveň poskytujem prístup na internet. A hoci nemá zaplatené dáta, môže sa pripojiť na verejnú wi-fi v škole, v kaviarni, v obchodnom centre, kdekoľvek. Tým ho púšťam do sveta, ktorý je síce plný hodnotných informácií, ale aj veľmi obscénny. A bohužiaľ, moje dieťa nebude vedieť vyhodnotiť, čo z toho, čo vidí, už prekračuje hranicu vhodnosti.

Môžeme predpokladať, že problém s ľahko dostupnou pornografiou porastie? Veď sa stretávame s platformami ako Only Fans, ktorá podsúva fenomén pornografie ako zdroj zárobku a známych tvárí, nie ako hanebné tabu.

Zmietam sa medzi beznádejou a nádejou. Počúvala som rozhovor s Heidi Olson. Ide o detskú zdravotnú sestru z USA, ktorá dlhodobo pracuje v nemocnici a ošetruje maloleté obete znásilnení. Po niekoľkých rokoch si uvedomila, že mnoho detí má podobné rany alebo vykazuje podobné správanie ich predátorom. Keď sa ich začala pýtať konečne správne otázky, zistila, že mnoho predátorov sú vlastne maloletí chlapci a svoje sexuálne agresívne prejavy majú naučené z pornografie. Neskôr založila organizáciu vyškoľujúcu iný zdravotný personál. Ak k nim príde obeť znásilnenia, vedia sa pýtať správne otázky a zisťujú, či bola pornografia súčasť toho hrozného aktu páchaného voči dieťaťu.

Čo si ako rodičia myslíme? Že naše deti budú pozerať porno, ktoré je vyrobené najlepšími marketérmi na svete a že majú kapacitu mu odolať alebo nenormalizovať si tento obsah? Jasné, že si ho budú normalizovať a nielen to. Budú ho chcieť aplikovať a opakovať. Je to úplne logické. V tomto prípade ma prepadá beznádej.

Ako môžu rodičia a dospelí čo najdlhšie ochrániť svoje dieťa pred pornografiou? Veď s mobilmi, kde to majú na dva kliky, sa už pomaly rodia.

Podľa dát sa vie 88 percent detí dostať k pornografii na svojich vlastných telefónoch. V prieskume sme sa nepýtali, že či je to napriek alebo vďaka rodičovským zámkom, ale taká je zatiaľ realita. Často počúvam, že rodičia na rodičovské zámky rezignujú, lebo deti sú technologicky popredu, tak ich obídu alebo zlomia heslá. Zdá sa mi to škandalózne. Rodič dá svojmu dieťaťu už aj na prvom stupni telefón, v ktorom sú na dva kliky pornografické žánre zobrazujúce, ako muži znásilňujú ženy.

Je to to isté, ako keby sme svoje dieťa pustili v noci do Paríža a predpokladali, že ho nikdy nepritiahne červený distrikt, a tiež, že až sa tam dostane, nebude vidieť svet najhorších parafílií. Ako keby sme dieťa nielenže pustili do ulíc, ale rovno dovnútra erotických salónov, v ktorých sexuálne pracovníčky obsluhujú svojich zákazníkov a mysleli si, že naše dieťa na to nebude zvedavé. Je to absurdné.

Predpokladám, že ochota tínedžera otvoriť sa rodičovi v takýchto intímnych témach závisí od kvalitného, otvoreného a dôverného vzťahu, ktorý sa buduje už roky predtým.

Áno, je úplne naivné si myslieť, že keď naše dieťa dosiahne trinásť rokov, stačí, ak si ho posadíme za stôl a zrazu mu odovzdáme všetku našu múdrosť. Takýto prístup určite nebude fungovať. Tínedžer sa väčšinou nebude chcieť o týchto témach rozprávať, zatvorí dvere, povie, že už všetko vie, že je mu to trápne a nebude mať záujem byť súčasťou tejto konverzácie.

Čo je teda tým kľúčom k prelomeniu tabu?

Sexualita je intímnou záležitosťou nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Dospelí si vyberajú, s kým sa budú deliť o svoje sexuálne skúsenosti a nebudú sa o tom rozprávať len tak s kýmkoľvek, kto si na to nárokuje z pohľadu autority. Vyberú si priateľa, súrodenca alebo len niekoľko ľudí, ktorým dôverujú. Rovnako aj dieťa si vyberá, komu sa otvorí, a to, že som jeho mama a milujem ho, neznamená, že sa mi automaticky zverí. Ak pri mne necíti pocit istoty – že ho neodsúdim, nebudem mu kázať, zahriakovať ho alebo zahanbovať – nebude sa mi s dôverou zverovať. A to, aby si dieťa overilo, či môže hovoriť o svojich najintímnejších veciach, si overí na tých menej intímnych.

A čo v prípade, keď masturbujú už škôlkari? Túto skúsenosť mi opisovali viaceré učiteľky predškolákov.

Úprimne, na túto otázku neviem poskytnúť úplne detailnú odpoveď, možno by bolo vhodné poradiť sa s terapeutom. Z pohľadu vývinovej psychológie je však predškolský vek odlišný od školského. V predprimárnom období je sexuálna zvedavosť výraznejšia a deti sa ňou viac zaoberajú. Avšak, ako dieťa prechádza do školského veku, táto zvedavosť sa upokojuje a až do puberty je tento záujem potlačený. Preto by sme prvý stupeň až do šiesteho ročníka mohli považovať za obdobie sexuálneho pokoja. Preto nechcem veľmi porovnávať sexuálnu zvedavosť v predškolskom veku so školským vekom, vyvíja sa totiž odlišne.

Takže malé deti si vôbec nemusia spájať masturbáciu s niečím sexuálnym?

Nie, pre nich to môže byť spôsob, stratégia, upokojenie toho, ako zvládnuť úzkosť či stres. Nemusia to mať spojené so sexom, dokonca sa s tým celkom bežne stretávame. V puberte by som tú spojitosť už predpokladala a pristupovala inak. Pred dvoma týždňami nám napríklad volali zo školy, že žiak ôsmak masturbuje v triede.

Čo v takom prípade? To už nie je dieťa predškolského ani mladšieho školského veku.

Ťažko určiť motívy toho konkrétneho chlapca, možno provokoval, možno na seba pútal pozornosť, možno mu bolo jedno, že ho vidia spolužiaci, možno to robil, lebo nevedel počkať, kým príde domov. Je dôležité dieťaťu vysvetliť, že masturbácia v prítomnosti spolužiakov je neprípustná, ale nenechala by som to len v tejto rovine, ako niekedy odporúčajú určité organizácie. Cieľom by nemalo byť dať dieťaťu pocítiť, že je "hnusné" alebo "skazené", na druhej strane by bolo dobre pátrať, prečo presne masturbuje v triede.

Pri mladších deťoch je tiež potrebné upozorniť rodičov, že tento prejav môže byť signálom, že ich ratolesť zažíva istý stres alebo úzkosť a môže sa snažiť kompenzovať tieto pocity prostredníctvom tohto správania. V našej knihe Láska žije offline radíme rodičom, že je dôležité zamerať sa na fyzický kontakt s dieťaťom, nie sexuálny, ale na prejavy lásky, ako je pohladenie alebo objatie. Máme mnohé pozitívne spätné väzby od rodičov, ktorí zistili, že keď sa viac venujú svojim deťom emocionálne a fyzicky, prejavy ako masturbácia postupne miznú.

Sama ste mamou detí vo veku 11 a 13 rokov. Predpokladám, že tému intimity ste so svojimi deťmi už rozoberali. Ako sa vám to darí vo vlastnej domácnosti?

Moje deti sú vo veku, v ktorom už rozumejú tomu, čo obnáša moja práca a hnevajú sa, keď o nich hovorím verejne. O pornografii sme sa rozprávali už veľakrát. Chcela by som veriť tomu, že sexualitu a sexuálny prejav majú v škatuľke, do ktorej patria vysoké hodnoty, ktoré sa im snažím odovzdať.

A čo vaša kniha „Láska žije offline“, ktorej ste spoluautorkou? Ide o príručku pre rodičov, u ktorých sa v rodinách o intímnych témach veľmi nehovorilo a vraj v nej môžu nájsť viacero vecných argumentov pri komunikácii s deťmi o škodlivosti pornografie. Ktoré sú teda najsilnejšie a najčastejšie? 

Je kľúčové nečakať, až sa dieťa samo od seba spýta na tému sexuality, pretože je veľmi pravdepodobné, že sa nikdy nespýta. Ako deti sme sa to tiež neodvážili pýtať, preto je dôležité, aby sme ako rodičia iniciatívne otvorili túto tému. Neznamená to, že musíme deťom podrobne vysvetľovať sexuálne praktiky. Stačí, ak im poskytneme základné informácie o tom, že existuje niečo ako sex a že je spojený s nejakou hodnotou. Ak im tento kontext neodovzdáme my, rodičia, urobí to niekto iný. A väčšinou to bude pornografický priemysel, ktorý im odovzdá, že sex sa môže používať ako spôsob vydierania, spôsob odmeny, že je to len prostý pud a že sex nemá vyššiu hodnotu.

Povedzme si ešte na záver, aký rozdiel môžeme vidieť v správaní dospievajúceho, ktorý pravidelne pozerá porno oproti niekomu, kto porno nikdy nevidel?

Ťažko povedať, pretože popravde neviem, kde by som dnes našla vzorku mladých ľudí alebo dospelých, ktorí nikdy nevideli porno. Keď si však skúsime predstaviť dvoch chlapcov, z ktorého jeden sa vôbec nevystavoval pornografii a príde do veku 13 až 15 rokov, v ktorom sa mu zapáči spolužiačka, začne o nej snívať, až sa mu podarí k nej fyzicky priblížiť, už len z toho, že zacíti vôňu jej vlasov, objíme ju okolo pása, môže mať krásny ranný erotický zážitok a ďalej z neho žiť. Priala by som to všetkým mladým ľuďom, aby erotiku vôbec zažívali, pretože pornografia ju úplne vytláča. 

No a čo ten druhý chlapec sledujúci porno?

No a predstavme si druhého chlapca, ktorý sa tiež vo veku 13 až 15 rokov zaľúbi do slečny, bude sa mu veľmi páčiť, lenže kým k nej prvýkrát príde a chytí ju za ruku, má už napozerané tri roky pornografie. Aký bude mať z toho zážitok? Čo všetko už bude mať v hlave predtým, ako dievča prvýkrát chytí za ruku? Budú tie malé krásne prejavy nehy pre neho vôbec erotické? Toto je tá otázka.